Znovuzrodená temnota 12

Alaric sa s trhnutím prebudil a zistil, že Kalli vedľa neho nie je a hlava sa mu ide rozletieť. Zvládol sa dopotácať do kúpeľne a oprieť sa o zdroj tečúcej vody pod zrkadlom. Keď sa doň pozrel, na chvíľu nespoznal sám seba.

Alaric.

Nikias.

Naozaj môže byť oboje? Ako? Kedy? Prečo?

Napil sa chladnej vody a trochu sa mu uľavilo. Ako to len vysvetlí Kalli? Ona sa nikdy nezdala byť zmätená vlastnou existenciou. Uverí mu vôbec?

K ušiam mu doľahol zvuk hádok a kriku. Prebehol k oknu a na ulici pod ním našiel Kalli a jej súrodencov diskutovať situáciu. Len čo ho zbadali, zamračili sa.

Mávol im.

Nie, nepomohlo to.

Obaja teda nahnali všetkých svojich súrodencov, po tom, čo im odobrali zbrane, do opustenej reštaurácie a posadili ich za spoločný stôl.

„Vojna končí,“ oznámila im Kalli vážne. „Nadobro. Už žiadne šarvátky, ničenie nášho domova a žiadne krviprelievanie.“

„Ale proroctvo-“ začala Cassia.

„Žiadna sila, žiadne proroctvo, nás nemôže prinútiť k zabitiu. Môže predpovedať jednu z možností budúcnosti, ale nie nevyhnutné smerovanie osudov,“ prerušila ju Kalli. „Anjeli boli nahnevaní. Mysleli si, že sa nikdy neudobríme. Odteraz ale budeme spolupracovať. A vy už nie ste našimi poskokmi.“

Vyvalili oči.

Alaric prikyvoval. „Kalli má pravdu. Naši rodičia vás splodili s jednotlivými rasami, aby ste boli naším vojskom a našimi generálmi. Nikto sa však nemá narodiť pre potreby vojny,“ prekvapil vlastnými slovami. Ešte aj Kalli bola v šoku. Doteraz bol voči jej mierovým vyhláseniam skeptický. Kedy sa to zmenilo?

„Ale my nič iné nevieme,“ protestoval Gero.

„To nie je pravda. Poznáte toto miesto, poznáte technológie a zákonitosti mágie. Konečne môžete robiť aj niečo iné než plánovať útoky a počítať zbrane. Hyperborea patrí všetkým nesmrteľným.“

„Sme kríženci,“ zamrmlala Cassia.

Kalli sklamane krútila hlavou. „Na tom nezáleží. Nie ste menejcenní. Odteraz môžete zostať pri nás ako priatelia a poradcovia, ale môžete zároveň odísť, nájsť si vlastnú cestu, bývanie, koníčky. Prosíme vás len o to, aby ste už viac proti sebe neobracali zbrane.“

„Hyperborea je prázdna,“ pripomenul im Thalis. „Ako sem chcete vrátiť Bytosti temnoty? Teda pokiaľ ešte nejaké žijú.“

„Žijú,“ povedali jednohlasne Kalli s Alaricom a prekvapene na seba pozreli.

Linus si ich skepticky prezeral. „A dôkaz máte?“

„Otvoríme pečať Hyperborey,“ oznámila mu Kalli. „A oni prídu. Ale než sa tak stane, musíme obnoviť chod kontinentu. Spojazdniť infraštruktúru. Vrátiť jej zašlú slávu. Pomôžete nám?“

Päť generálov na seba pozrelo a zdalo sa, že by radšej čistili latríny, než spolupracovali.

„Nežiadame vás,“ dodal Alaric. „Prosíme vás ako našich dlhoročných priateľov.“

Cassia zagúľala očami a vstala. „Ak to nevyjde... ak sa naši druhovia nevrátia a my sme tu šaškovali zbytočne... tak vás zabijeme osobne.“

Kalli sa spokojne usmiala.

 

 

Opäť začali vytvárať otrokov, tentoraz na manuálne práce. Spoločne vypracovali plán, podľa ktorého budú prebúdzať kontinent. Ako prvé musia vrátiť do prevádzky prepravné systémy. Hyperborea je pretkaná koľajami, po ktorých sa pohybovali dopravné prostriedky na báze mágie a magnetov. To im umožní ľahšie presúvanie.

Zašli teda do vnútrozemia a v centrálnom meste nahodili čosi ako magické poistky. Koľaje vystúpili spod povrchu a okamžite v nich začala prúdiť mágia.

Druhé  na zozname bolo osvetlenie. Vrátili turbíny do riek a na veterné kopce, aby dodali svetlo každému obydliu a každej budove. Potom znovu otvorili ventily teplých podzemných prameňov a priviedli naspäť kúrenie.

Kalli si nemohla nevšimnúť, že s Alaricom sa čosi deje. Často hľadel do neznáma a niekoľkokrát nereagoval na vlastné meno.

Trápilo ju to, ale uisťoval ju, že je všetko v poriadku. Naďalej trval na spoločnom spánku (z čistej obavy o jej život) a hoci mnohokrát skončili nalepení na sebe a dotýkali sa na tých najnevhodnejších miestach, nikdy nezašli ďalej.

Kalli začala tajne prehľadávať budovy, či tu niekde nie sú magické vibrátory.

Po viac než mesiaci sedeli v Herni živých neexistujúcich (hereckom amfiteátri) a pozorovali ich súrodencov, ako sa hádajú a trénujú boj zblízka. Bol to jediný spôsob, ako im dovoliť vypustiť paru. Kalli s Alaricom im povolili tréningy, ale zakázali ubližovanie.

Zatiaľ sa im darilo udržať svojich súrodencov nažive.

Kalli po západe slnka otočila pákou a rozsvietila pochodne po celom obvode. Vrátila sa k Alaricovi  na kamenných schodíkoch pre publikum a prevzala si tanier s teplým mäsom a zeleninou.

Všetci mohli konečne jesť viac než nutné živiny. Sady opäť ožili, stroje začali pestovať úrodu a sklady sa napĺňali.

Nová strava im dodala viac než len silu a zdravý výzor. Všetci sa upokojili a viac si užívali ticho a mieru. Stres opadol.

Len Alaric naďalej bojoval s démonmi, ktorých nevidela. Chcela mu pomôcť, ale odmietal komunikovať. Dojalo ju, že ju chce chrániť pred drámou vlastného života, ale ona už nie je tá sebecká Kalli. Je lekárka, ktorá chce pomáhať iným.

Prisadla si bližšie a pomaly jedla šťavnatý kus ovocia. Už niekoľko dní premýšľala, ako začať s touto témou, a konečne sa odhodlala. Musí poznať pravdu a Alaric musí pochopiť jej vlastnú situáciu. „Vieš, keď sme sa uložili na spánok, došlo k malej chybičke. Bol príliš hlboký,“ povedala čo najvyrovnanejšie, neodtŕhajúc pohľad od hašteriacich sa súrodencov. Nebola si istá, ale prisahala by, že Cassia s Thalisom sa bijú len pre to, aby sa mohli obchytkávať.

Alaric nereagoval.

Kalli sa zhlboka nadýchla. „Tak hlboký, že moja duša opustila telo a zaradila sa do cyklu reinkarnácie.“

To ho už prebralo. Napol sa a vyvalil oči.

Kalli odložila tanier a vzala jeho ruku do svojej. „Dlho som si nespomínala. Až nedávno ma zaplavili spomienky iného života. Je to to, čo trápi teba a bojíš sa o tom hovoriť? Pretože nie si blázon. Ver mi, že nie si.“

Takmer zabudol dýchať. Pozeral na Kalli a na chvíľu mal pocit, že je cudzia. Stratil chuť do jedla a pustil príbor. „Kedy?“

„Myslím, že to vieš.“

Zamyslel sa. „Odmietla si ma zabiť.“

Prikývla. „Nie som tá Kalli, ktorú si poznal a nikdy viac nebudem, pretože v sebe nesiem nové skúsenosti. Videla som život v mieri a porozumení. Učila som sa uzdravovať a liečiť. A protiví sa mi zabíjať pre ideológiu. Obzvlášť pre ideológiu našich dávno mŕtvych predkov.“

Ohromene sa nadýchol a prehrabol si vlasy. Nevedel, kde začať. „Ako si na to vôbec prišla?“

Mykla plecami. „Som bohyňa smrti. Len čo som prestala panikáriť, zapracovala logika. Alaric, ak máš v hlave odrazu... tesno, nebojuj s tým. Viem, že vidieť iný život je trpké, ale stále sme to my. Len múdrejší.“

Nevedel, či utiecť alebo jej všetko vyklopiť. Obzvlášť, keď ho hlava stále odmieta poslúchať. „Ako sme mohli žiť dva životy? Posledných dvadsať rokov sme šli po sebe ako besné psy.“

Kalli sa zdržala pripomienky, že použil moderné spojenie. Besné psy. Na Hyperborey besnota nebola. „Neviem. Teda u teba neviem. Takmer si nespal. Ja som sa striedala. Tu som spala a žila iný život. Potom som tam spala a tu bojovala.“

„Vedela si, že žiješ dva životy?“

Pokrútila hlavou. „Ani jedna z nás to nevedela.“

Opäť uprel pohľad do diaľky. Jeho prípad je iný. On to vedel. Kdesi v kútiku mysle vedel, že je rozdelený. Prečo Kalli žila inak?

Mnoho nedorozumení by sa v tej chvíli vyjasnilo, keby opäť nezasiahol osud. Hyperboreou zaznela silná siréna, ktorá spôsobila, že všetci nadskočili. Kalli s Alaricom na seba šokovane pozreli.

To nie je možné!

Pribehli k nim súrodenci. „Čo to je?!“ kričal Zeno.

Kalli vstala. „Neznáme ozbrojené plavidlo práve prekonalo magickú bariéru a mieri k nám.“

Hromadne sa dovalili do vojenskej pozorovateľne na kraji mesta a zadychčane prebrali k životu tri krát tri metre veľký horizontálny panel v strede miestnosti. Vyvstal z neho hologram kontinentu, spolu s magickou bariérou, ktorá bola miléniá neporušená.

Kalli vykríkla. Od juhu sa k nim blížili stovky lodí!

„Ako je to možné?!“ jačal Alaric, zadávajúc príkazy postranným konzolám. „Kontinent bol zapečatený!“

Bohyňa nemala odpoveď. Magická zábrana sa nachádzala kilometre od brehov a podľa všetkého stále pôsobí. Bráni všetkému živému uvidieť Hyperboreu. Ani len ľudské snímače ju nezaznamenajú.

„Tie lode sa tu objavili,“ povedal Thalis po preskúmaní histórie záznamov. „Z ničoho nič. Neprekročili bariéru, zjavili sa za ňou!“

„Musíme do prístavu,“ rozhodla Kalli. Keď sa od šoku nikto nehýbal, zrevala: „Do prístavu! Linus, ty musíš koordinovať otrokov! Pozhasínajte všetky svetlá a majáky. Potom všetci doraze k nám.“

Muž prikývol a už ho nebolo.

Kalli, Alaric, Zeno, Thalis, Gero a Cassia sa napratali do transportéra a nadprirodzenou rýchlosťou sa rútili do južného prístavu. Tam sa opäť nahrnuli do pozorovateľne a prebrali vojenskú techniku k životu. Kalli zhrabla ďalekohľad a pozorovala more.

„Lode sú vo formácii. Bude to útok,“ hlásil Alaric. „Mieria priamo do prístavu.“

Nikto predsa nepozná vzhľad Hyperborey. Zaostrila na lode a pokúšala sa nájsť nejaký záchytný bod. Nemali žiadne vlajky, ale ich stavba jej prišla... podivná.

„Máme obraz?“

„Nie. Sú príliš ďaleko.“

„Niečo nie je v poriadku. Na tých lodiach je niečo divné.“ Prebehla k panelu. Pozná moderné lode. Pozná aj moderné útočné lode a toto nie sú ani jedno z toho.

„Kalli?“ Alaric ju chytil za ruku a otočil k sebe. „Čo vieš?“

Navlhčila si pery, aby sformulovala myšlienku. „Neviem, ako sa sem dostali, ale táto konštrukcia lodí nesedí s dobou, do ktorej ľudstvo dospelo. Sú z nesprávneho obdobia. A neviem o nikom, kto by mal dosť sily prekonať bariéru vytvorenú ešte aj proti anjelom.“

Prikývol. Niet času na rozoberanie detailov a jej podivných vedomostí. Stále si nebol istý, či verí jej príbehu o inom živote. „Čo to pre nás znamená?“

Preglgla. „Že ktokoľvek to je, má viac moci než my všetci dohromady a podľa lodí aj početnú prevahu. Nemyslím, že sem ide na dovolenku.“

Zhrozene pozreli na temné more. Hyperborea sa ponárala do tmy, ale to nikoho nezmätie. Čoskoro príde útok a nová vojna.

 

 

Alaric vybehol o poschodie vyššie, kde boli uskladnené ďalekohľady s nočným videním a prenosné senzory. Namáhal si mozog a pokúšal sa nájsť logiku v tomto chaose.

Kto mohol prejsť za bariéru?

Prečo?

A s neznámymi loďami?

Hlava ho rozbolela, až spadol na zem. Už zase bol v tele toho druhého, Nikiasa...

„Prehľadali sme celé Grécko, a nemáme po ňom ani stopu. Juslius zmizol.“

Julius.

Démon.

Nebezpečný maniak. Vedie vojnu proti všetkému živému na svete. Nedávno zničili jeho bunker. Ale predtým stihol zistiť, ako sa dostať tajným portálom na Hyperboreu.

Chce jej moc, jej technológie. Aby zničil svet, aby si podrobil to, čo prežije.

Chytil sa za hlavu. Tá bolesť sa nedala vydržať, ale spomienky prúdili a prúdili, až vytvorili jeden ucelený, dlhý a produktívny život.

Drahí bohovia, volá sa Nikias a bol poddaným Salvatora Anglického, najmocnejšieho kráľa na svete!