Znovuzrodená temnota 14

Bariéra vydržala dva dni, nie tri. Kalli musela vydať otrokom príkaz, aby začali páliť zo sonických zbraní, než správne nastavia svetlá. So súrodencami pracovali bez prestania, montovali reflektory, prepájali káble a počítali uhly, aby náhodou Juliusovi cestu príhodne neosvetlili.

Večer tretieho dňa zistili, že zničili sedem lodí a tie sa začali znovu vynárať spod hladiny. Ich posádka nemala ani škrabanec.

Zapli teda reflektory a postup plavidiel zastavili.

„Zatiaľ to vyzerá, že sme úspešní,“ zhodnotila Kalli, sediac za panelom s hologramom. V ruke zvierala šálku silného stimulantu a prisahala si, že len čo bude po všetkom, dotiahne sem tony kávy.

„Len kým nenájde nejaké cloniace kúzlo,“ vrátil ju do reality Alaric a prisadol si. Ich súrodenci prebrali vedenie otrokov a väčšinu času sedeli za monitormi.

„Sonická paľba zničí denne v priemere sedem lodí. Tie sa musia znovu obnoviť. Spomaľuje ich to. Koľko sme získali?“

Alaric urobil nutné výpočty. „Asi dva ďalšie dni.“

Zaklonila hlavu. Keby len mohli kontaktovať Salvatora...

„Je možnosť komunikácie s vonkajším svetom?“ napadlo jej odrazu.

Alaric pokrútil hlavou. „Nie. Nesmrteľní musia vypustiť Hada, aby Hyperboreu vôbec uvideli. Inak sme odrezaní.“

A nesmrteľní nebudú vedieť, že majú vôbec hľadať a doraziť s armádou.

Sakra!

„Máme chemické zbrane?“ prehodila od zúfalstva.

Uprelo sa na ňu šesť párov odsudzujúcich očí.

„Hej, zúfalé časy, zúfalé činy,“ bránila sa.

„Ešte nie sme na tom tak zle, aby sme sa uchýlili k zločinom proti ľudskosti,“ zamrmlal Alaric.

„Zločinom proti ľudskosti?“ zopakovala, neschopná ďalej ignorovať jeho slovné spojenia. „A kde si prišiel k tomuto výrazu?“

„Začína sa mi vyjasňovať druhý život.“

„Takže je to pravda,“ vzdychla. „Aj ty si sa inkarnoval!“

Prikývol.

„Čo si pamätáš? Kým si bol?“

Preglgol. Ešte nebol schopný o tom hovoriť. Potrebuje si utriediť svoje identity, než sa pustí do príbehov. „Neviem presne,“ zaklamal.

Kalli si vyložila nohy na panel a exla zvyšok stimulantu. „Potrebujeme ďalší plán, dámy a páni.“

Alaric si spomenul na staré grécke a rímske legendy o námorných bitkách. Vstal a prešiel k hologramom, kde zväčšil pobrežie a rozložené svetlá. „Väčšina lodí je drevená, všakže?“

„Áno.“

„Máme zrkadlá?“

Kalli sa už ani nenamáhala gúľať očami. „A keby sme mali? Chceš ich vydesiť vlastným odrazom?“

Uškrnul sa a vysunul tabuľku pod hologramom, kde začal načrtávať akúsi schému. „Ak by sme našli zrkadlá, mohli by sme ich poskladať do presne vypočítanej pologule tak, aby sa lúče schádzali do jedného ohniska. Samozrejme, na to potrebujeme slnko, v noci to nebude fungovať.“

Kalli spoznala, kam tým mieri. „Ak znásobíme lúč, usmažíme ich!“

„Správne. Kombinované lúče niečoho takého silného ako slnko vytvoria veľmi silný, smrtiaci lúč.“

„To len podpáli lode,“ schladila ich Cassia.

„Ale je to ďalšie spomalenie. Plus budú v extrémnom nepohodlí, čo vyčerpá bojovníkov a aj posádky,“ povedal Alaric sebaisto. „Nič lepšie nemáme.“

„Skúsme to,“ súhlasila Kalli. „Otroci musia zostať na pozíciách. Vy povediete doterajšiu defenzívu. My s Alaricom ideme zháňať zrkadlá.“

Ihneď sa vydali na lov. Strhli všetky odrazové plochy z obytných budov, vyrvali signálne tabule z prístavu a porozbíjali časti transportných prostriedkov. Všetko naložili do prívesu a jeden po druhom ich začali skladať vedľa svetiel na pobreží.

Alaric robil výpočty a Kalli lepila tabule. Našťastie mali  niečo na spôsob ukazovacích laserov a prenosné senzory umožňujúce zaznamenať aj najdrobnejšie odchýlky.

„Nikdy si mi nepovedala, čo za život si viedla na Zemi,“ nadhodil Alaric, keď sa namáhali s piatym zrkadlom a nastavovali ho do potrebného uhla.

Pozrela naňho a hneď sklopila pohľad. „Si si istý, že to chceš vedieť?“

„Pokiaľ to nie je osobné...“

Mykla plecami. „Nie. Len... nechcem, aby si si myslel, že som tou ženou. Stále som Kalli. Jej život, jej skúsenosti... sú mojou súčasťou a mnohému ma naučili.“

„Ale si vlastná osobnosť,“ dodal chápavo.

„Narodila som sa ako človek, ale žila som medzi nesmrteľnými,“ začala a šla do zeme pribiť kolík.

„Je to obvyklé?“ predstieral nevedomosť.

„Nie. Myslím, že som bola jediná.“ S námahou vstala. „Si v poriadku?“

Alaric ustrnul a prosil všetky mocnosti vo vesmíre, aby zákony schválnosti obišli ich situáciu. „A-ako si sa volala?“

Sklonila sa k ďalšiemu kolíku, preto nevidela jeho výraz. „Aislin. Volala som sa Aislin.“

Drahé nebesia, ona ho zabije!

 

 

Kalli s úsmevom pozorovala horiace lode a hoci ju nemohol vidieť, ukázala Juliusovi stredný prst. Stála pred pozorovateľňou, jej súrodenci vedľa nej. Alaric sa ospravedlnil s tým, že potrebuje chvíľu voľna.

Nečudovala sa mu. Ak bojuje so spomienkami a do toho má premýšľať nad Juliusom a útokom... musí mu preskakovať. Rada by mu pomohla, ale mozog dokáže liečiť len skalpelom, nie slovami. Na to mali všetci psychologičku Erin.

Zacnelo sa jej za domovom.

Ach, Erin. Jej sestra a istým spôsobom aj mama zároveň. Ako sa asi má?

Z oka sa jej vykotúľala slza. Tak veľmi ich túžila vidieť. Dať im aspoň vedieť, že neumrela. Že asi padne Juliusovou rukou, ale aspoň nie ako panna! Aj to je úspech.

Vzdychla. Nechcela ani pomyslieť na pohreb, ktorý museli pripraviť. Určite si kladú za vinu, čo sa jej stalo. Keby len mala možnosť si s nimi pohovoriť... rozlúčiť sa.

Čokoľvek.

Ale ona už nemá dva životy.

Aislin je mŕtva.

Nad hlavou sa jej rozsvietila pomyslená žiarovka.

Čo ak existuje cesta? Cesta pre bohyňu smrti a boha liečiteľstva?

Srdce sa jej rozbúchalo. „Cassia, koľko dní sme získali, než Julius dorazí do prístavu a na dostrelovú vzdialenosť?“ vyhŕklo z nej naliehavo.

„Podľa posledných výpočtov štyri.“

„Musíte to predĺžiť aspoň na sedem,“ povedala vážne.

Jej sestra vyvalila oči. „Ako?“

„Neviem. Ale teraz je to na vás. Ste moji generáli. Prestaňte myslieť v rámci armád, preorientujte sa na technológiu a mágiu.“

„Kalli...“

„Vy to dokážete,“ vyhlásila vážne. „Sedem dní, Cassia. Ešte sme nevyužili hmlové maskovanie a otočenie vĺn. Chce to len prekalibrovať čo máme.“

„A ty? Čo máš v pláne ty?“

Nebezpečne sa usmiala. „Ja idem zohnať armádu s flotilou.“ Privolala si transport do mesta mágov a študentov. Potrebuje knižnicu. „Sedem dní, Cassia.“

 

 

Alaric o dva dni dostal správu od Kalli, aby dorazil do Domova mysle a nápadov (knižnice) v univerzitnom mestečku na východe. Ako omámený nasadol do transportu, obávajúc sa, že ho odhalila a čaká naňho s tĺčikom na mäso.

Kalli je Aislin.

Vyspal sa s jedinou ženou, ktorú si kedy odoprel.

So ženou, ktorú odmietol so slovami, že nie je pedofil.

Vykastruje ho. Určite ho vykastruje.

Ako si mohol nevšimnúť, že je to Aislin? Sám jej predsa spôsobil smrteľné zranenia, na ktoré umrela!

Bohovia, potrebuje terapiu!

Ako jej to vôbec oznámi? Hej zlatíčko, takže spomínaš si na ten ľudský život? Nuž, je tu taká vtipná vec...

Plesol sa po čele. Nie, toto nezvládne. Vážne premýšľal nad tým, že osobne dopláva k Juliusovi a vybaví si to s ním jeden na jedného, než aby mal Kalli vysvetľovať ich nenormálnu situáciu.

Dorazil do mesta a hneď dobehol do knižnice. Kalli našiel sklonenú nad knihami v pohodlnej čitárni s mäkkými kreslami. Na stole mala kotlík s čímsi rôsolovitým a v tvári výraz, ktorý ho vydesil.

„Kalli? Deje sa niečo?“ Začal pátrať po únikových východoch.

„Viem ako zohnať armádu,“ povedala bez obalu. „Obrovskú, ozbrojenú armádu nesmrteľných.“

Klesol do kresla oproti nej, pretože vedel, že čokoľvek príde, nebude sa mu to páčiť.

Kalli sama mala srdce až v krku, ale nevidela iné riešenie. Odkedy prišla, zašila sa v knihách, prebrala všetky možnosti, riziká a prekážky.

„Naše telá sú odolné, to sme už zistili. Vydržia až tri dni v stave nazývanom klinická smrť. To je stav, keď centrálna nervová sústava naďalej funguje, ale orgány nepracujú. Je to dosť na to, aby duša opustila telo.“

„Prečo mi to hovoríš?“ Ak si tá ženská myslí, že to bude skúšať, je na omyle!

„Pretože som bohyňa smrti a verím, že by som dokázala ovládnuť svoju dušu, aby sa vrátila do môjho pozemského ja. Do tela Aislin.“ Alebo len umrie. To je druhá možnosť. Jedna k jednej.

Pokrútil hlavou. „Nie.“

„Nie?“ zopakovala.

„Nie. Nenechám ťa znovu umrieť, Kalli.“

„Práve preto ťa potrebujem,“ vysvetlila. „Tri dni. Potom dôjde k poškodeniu mozgu. Je na tebe, aby si monitoroval moje telo a včas ma prebral. Oživil.“

„To je šialenstvo!“

„Počúvaj ma!“ Prisadla si k nemu na operadlo. „Vrátim sa do tela Aislin. Žila som na dvore jedného z najmocnejších upírov na svete. On dá vedieť ostatným a pritiahne aj s armádou. Majú Silu Hada, Alaric. Naučili sa spolu vychádzať. Potrebujeme ich!“ argumentovala a použila presne tie argumenty, ktorými presviedčala sama seba, že to, na čo sa chystá, nie je šialenstvo. „Namiešala som odvar. Usmrtí ma. Ty ma preberieš. Nič viac.“

V hrudi ho zabolelo. Ona to myslí vážne! „Nevytrpela si si už dosť? Kalli, toto nie je dobrý nápad.“ Vzal ju za ruky a pozrel jej do očí. „Nechcem, aby si toľko riskovala. Čo ak ťa nezachránim? Čo ak sa niečo pokazí?“

Posadila sa mu na kolená. „Tak umriem len o kúsok skôr než vy ostatní. Julius je tyran, Alaric. Moja moc je stabilná. Teraz keď viem o čo ide, som si istá, že to zvládnem.“

Naďalej len krútil hlavou. „Nie je tvoje druhé ja náhodou mŕtve?“

Zahryzla si do pery. „Áno, to je. Potrvá mi asi deň dať opäť dohromady telo, aby bolo... používateľné. Potom sa musím vyhrabať z hrobu, čo znie síce desivo, ale so silou bohyne to bude len trochu nepríjemné.“ A klaustrofobické. Striaslo ju.

Alaric ju objal. „Bojíš sa.“ Jeho Aislin a jeho Kalli, obe sa boja. Chránené dievčatko skočilo zo života v bavlnke do krutého boja o prežitie a ani raz si nevydýchlo. Ako to môže zvládať?

„Isteže sa bojím. Ide o môj domov, môj život a... moju budúcnosť.“

Pobozkal ju. Výčitky neprišli. Nie ako predtým. Držal ju pri sebe a spojil im čelá. Kedy budú mať konečne pokoj? Kedy si vydýchnu? Kedy ich mysle nájdu mier? „Ja sa bojím o teba. Nemôžem ťa stratiť.“

Smrkla. „Zvládnem to. Vrátim sa,“ sľúbila mu.

„Takto sa zahrávať so životom...“

„Ja viem. A ver mi, radšej by som si nechala prepichnúť bradavky, než sa do toho pustila, ale nemáme čas na váhanie. Naši súrodenci ho nezdržia naveky a nesmrteľným potrvá, kým sa sem dostanú.“

Jeho mozog zaznamenal len jeden fakt. „Prepichnúť bradavky?“

Jeho krásne tmavé púčiky rozhodne prepichnuté nebudú! Dlaňou jej obklopil jeden plný prsník a ona sa sípavo nadýchla.

„Mužská pozornosť,“ odfrkla si.

Usmial sa. „Naozaj si tým chceš prejsť? Úprimne, Kalli?“

Odhodlane prikývla.

Unavene sa oprel v pohodlnom kresle a stiahol ju so sebou. „Mám ale podmienku,“ šepol jej na spánok.

„Akú?“

Nadýchol sa. Za toto zhorí v pekle. „Jedna noc. Jedna noc, než sa do toho pustíme.“

Prekvapene sa nadvihla a pozrela mu do tváre. „Myslela som si, že tvoja...“

Pritisol jej prst na ústa. „Si tu ty. Skutočná a moja. Ešte sa pohádame, pobijeme, ale si len ty.“

„Ja zabijak, alebo ja nová Kalli?“

Prehrabol jej hebké vlasy. „Kalli, ktorá ma odmietla zabiť. Kalli, ktorá mi vyslobodila zadok zo zajatia skál. Kalli, ktorá si prizná strach.“ Pobozkal ju. „Kalli, ktorá ma nechcela opustiť, keď som umieral.“

Tvár jej zmáčali slzy. „Keď toto skončí, zašijeme sa na mesiac do kúpeľov.“

„Súhlasím. A ty si musíš obliecť tie chutnučké plavky.“

Začala mu rozopínať košeľu. „A ty si musíš vyzliecť všetko ostatné.“