Znovuzrodená temnota 17

Na začiatku tretieho dňa sa konečne vrátili do Londýna. Kalli si na hodinku zdriemla a potom sa pridala k plánovaniu v obývačke. Salvator naháňal svojich agentov, prvého muža Conora a povolával bojovníkov z ostatných častí krajiny.

„Dovolenka, ja ti dám takú dovolenku...“ frflala Zoe, jeho osobná ochranka. Drobná upírka sa preháňala po dome a prenášala zbrane. „Rok bez práce, trhni si!“

Erin sa pousmiala, sediac vedľa Kalli na gauči.

„Dva týždne a aj tak mi volal každý deň!“

Kalli ju pobavene pozorovala. „Nejaký problém?“

„Povedzme, že Zoe bola na rok prepustená z práce. Nuž, nejako to nevyšlo.“

Zoe nahádzala meče a dýky do batohov. „Nevyšlo, hm? Začínam si myslieť, že byť v base za špionáž by bolo pohodlnejšie!“

Kalli vyvalila oči.

„Zoe bola Brianovou špiónkou,“ vysvetlila jej pobavene Erin.

Brian kedysi vládol Británii, než zradil, spôsobil masaker a ukradol moc, ktorá mu nepatrila. Celé roky proti nemu bojovali! „A-ale...“

Menovaný práve prešiel dverami a nikto sa naňho nepokúsil zaútočiť. Slušne ho zdravili a dokonca mu hodili niekoľko zbraní!

„Len pokoj,“ tíšila ju upírka. „Jeho meno bolo očistené. Je na našej strane.“

„Budeš mi toho musieť toľko povedať...“

„Len čo toto prejde, založíme si diskusný krúžok,“ sľúbila jej kráľovná.

„Zohnal už niekto Kamala s Ekremom?“ zakričal Salvator z kuchyne, pri uchu mobil.

„Nie sú v dosahu. Poslal som za nimi Damiana,“ hlásil Conor od počítača.

Kalli sa zamračila. „Je snáď nejaký problém? Už zase sa pohádali?“ Kamal s Ekremom sú poloviční bratia, ale veľmi dlho stáli proti sebe, než si vzali sestry Bloomové a uzmierili sa.

Erin uhla pohľadom. „Oni, ehm... majú smútok.“

Zovrelo jej srdce. „Smútok? Kto umrel?!“

„Nikias,“ povedal George, vodca miestnej svorky vlkolakov a cenný spojenec Salvatora. Vysilene klesol do kresla po tom, čo dopravil novú zásobu zbraní.

Čosi v jej vnútri zamrzlo. Nikias je mŕtvy? „A-ako... kedy... prečo? Čo sa stalo?!“ V očiach sa jej objavili slzy. Netušila, čo presne cíti, ale rozhodne ju to zasiahlo. Ako mohol jej drahý Nik umrieť? Kto ho zabil?

„Sami nevieme. Bol som pri tom.“ Smrkol. „Hrali sme karty, tak ako každý štvrtok. Z ničoho nič sa začal dusiť. Vykašliaval tekutinu a začal krvácať.“

„Len tak? Z ničoho nič?“

„Viem, že to znie šialene. Akoby ho niekto neviditeľný rezal. Pred našimi očami vykrvácal z rany na obličkách. Keď sme urobili autopsiu, našli sme mu v pľúcach morskú vodu.“

Akási časť jej mozgu tie informácie spracovala. Slaná voda. Dusenie. Rany na chrbte...

Nie, to určite nie!

Nikias predsa nemohol... „Kedy k tomu došlo?“

„Pred pár týždňami.“

„Deň, poprosím.“

George sa zamyslel. „Minulý mesiac štrnásteho.“

Kalli si v hlave prepočítala udalosti na Hyperborey.

Alaric sa topil. Mal sa utopiť a umrieť, ale on prežil a ešte k tomu zosilnel... Presne vtedy sa začal správať divne. Bolela ho hlava a...

Od zúrivosti rozdrvila sklenený pohár, ktorý držala v ruke. „Och, on nie je mŕtvy! Ale čoskoro bude!“

 

 

Alaric sedel nad Kalliným chladnúcim telom a počítal sekundy. Vedel, že jej musí dať dosť času, ale chcel ju prebudiť čím skôr.

Premýšľal, ako sa asi zvítala so Salvatorom. Bol rád, že šla, pretože ten upír jej smrť niesol veľmi zle. Nedokázal ani len navštíviť jej hrob.

Svet nesmrteľných je už určite hore nohami. Zoženú dosť lodí a včas? Čo ak to nestihnú? Čo ak Julius vyhrá?

Má tento boj ešte zmysel?

Vzdychol a zovrel jej dlaň. Pobozkal ju na hánky. „Viem, že som ti to mal povedať,“ šepol do ticha. „Odmalička som cítil akúsi prítomnosť v hlave. Spomínaš si na ten výlet do Grécka?“ Zasmial sa. „Ťahalo ma to k neznámemu chrámu. Rukami som rozobral jednu stenu a našiel portál, Kalli. Dostal ma na Hyperboreu, ale tá mágia... bola tak strašne silná! Posielala ma preč, ale hlava ma ťahala... k nemu. Ku mne. Z posledných síl som našiel svoj sarkofág a rozbil ho kameňom. Prebral som sám seba!“

Nehybné telo neodpovedalo.

„Moja myseľ to nezvládla. Zrútila sa. Zvieral som len kus sarkofágu a keď som ťa uvidel... pocítil som ešte niečo iné. Pocítil som Kalli. On ju pocítil. Prinútil ma vtlačiť ti do dlane črep, aby telo prišlo do kontaktu s Hyperboreou. S kúskom z nej. Tak som ťa prebudil.“ Usmial sa. „Moja malá bojovníčka.“ Smrkol. „Keby som vedel, koľko utrpenia ti tým spôsobím...“ Zotrel si slzy. „Preto sa mi nevrátila sila. Musel som sa o ňu deliť s Nikiasom. Oba telá málo spali a museli koexistovať. Tak veľmi nás to vyčerpávalo...“

Ale potom Nikias umrel. Moc egyptského poloboha sa vliala do Alarica a všetka energia potrebná na udržiavanie dvoch tiel sa mu vrátila. Stal sa ešte silnejším. Všetka nenávisť voči Kalli vyprchala. Ani on nechce vojnu. Videl mier a zapáčil sa mu.

„Tentoraz o teba neprídem,“ sľuboval jej. „Vyhráme túto prekliatu vojnu a už nikdy viac nezdvihneme zbrane, dobre? Naša drahá Hyperborea bude znovu pulzovať životom.“

Ak teda niekto Juliusov útok prežije. Ten démon nemá zábrany a rozhodne nepreferuje rukojemníkov.

Uvidí ešte svojich priateľov z britského kráľovstva? Zahrá si poker s Georgeom, Salvatorom, otcom Ekremom a strýkom Kamalom? Dostane ešte lekcie randenia od Cari a Rose, ich všetečných manželiek?

Moment...

Nedávno umrel. Kráľovstvo bude čerstvo smútiť. Ak povedia Aislin, že umrel na udusenie vodou uprostred Londýna...

V panike vstal, až spadla ťažká stolička. Do pekla! Na to nepomyslel! Aislin sa určite dozvie, že Nikias umrel!

Spojí si súvislosti?

Sakra, je to Aislin! Jasné, že si ich spojí!

Začal hyperventilovať a prechádzal sa po miestnosti.

Ona ho zabije. Aislin ho zabije! Tajil jej pravdu celé dni, aj keď sa ho vyslovene pýtala, či si nespomína. Nepovedal jej to ani keď zistil, kým Kalli v skutočnosti bola.

Bohovia, čo teraz?!

Opatrne sa vrátil k jej telu. Čo keby ju neprebral?

Mentálne sa za tú myšlienku prefackal. Je to jeho Kalli a jeho Aislin v jednom. Jednu nechal umrieť a druhá mu zverila do rúk vlastný život. Nesmie ju sklamať.

„Prosím, nezabi ma,“ pípol a pohladil ju po čele. Ešte pár hodín. Možno to nezistí. Majú predsa iné problémy.

Zas počítal sekundy a keď nadišiel čas, vstal a priložil jej ruky na srdce a brucho. Začal k nej vysielať liečivú energiu a opravovať nefunkčné orgány. Zahrial ju a obnovil krvný obeh na životaschopnú úroveň.

Jej telo sebou trhlo, pravdepodobne ako sa duša vrátila. Začala sama dýchať a viečka sa pohli. Odstúpil od nej a čakal.

Kalli otvorila oči a chvíľu sa obzerala, než sa zdvihla na lakte a upriamila sa naňho. V očiach mala... veľmi podivný lesk.

Nebezpečný lesk.

A usmiala sa ako predátor.

Je mŕtvy!

„Dobré ráno,“ pokúsil sa ju prinútiť k nejakej reakcii.

Kalli sa posadila, ponaťahovala si svaly a pružne vyskočila na nohy. Potom prešla k nemu a vrazila mu jednu pod oko.

Áno, prišla na to. „Ahoj, Aislin,“ pozdravil ju, stonajúc opretý o stenu.

„Ty!“ ukázala naňho prstom. „Keby som ťa nepotrebovala na bojisku, už z teba ťahám vnútornosti!“ Pre dobrý pocit ho kopla do rozkroku.

Zviezol sa na zem. Kalli rozhodne dáva silnejšie údery než päťdesiatkilová Aislin. „Nie je to tak, ako si myslíš.“

„Och, naozaj? Takže si mi úmyselne neklamal, že si Nikias, obzvlášť keď si zistil, že som Aislin? Nevyspal si sa so mnou napriek tomu, že Aislin si odmietol? Čo, zrazu keď mám hrudník o veľkosti Himalájí a nie som človek, tak spĺňam tvoje štandardy?!“ kričala na plné hrdlo. „Alebo nie si na blondínky, hm?!“

Uhol pred ďalším kopancom. „Bol som v šoku, Aislin!“

„A ja snáď nie?! Povedala som ti o sebe pravdu, spoločne sme sa trmácali podzemím, spali sme spolu, Alaric!“ Hodila po ňom ťažký zväzok. „Nechal si ma vysvetľovať ti veci, ktoré si vedel! Vedel! Cítila som sa vinná za to, že myslíš na inú a ja sa ti vnucujem!“

„Kalli...“

Zotrela si slzy hnevu a zrady a zvesila plecia. „Už je to jedno. Nesmrteľní posielajú lode. Valkýry, harpye a bosorky priletia. Vasily posiela ponorky. Musíme na ne počkať v prístave,“ prehovorila roboticky. „Rebecca a jej sestry vyvolali búrku, aby Juliusa zamestnala. Musíme ho udržať tak dlho, kým neprídu posily.“ Vzala si zbrane, prezliekla sa do bojového a vyšla do dažďa. Vládkyne ročných období nesklamali. Oblohu pretínali blesky a vietor sa opieral do budov.

Nastúpila do transportéru a Alaric ju v poslednej chvíli dobehol. Nepozrela naňho.

Nemohla.

Aislin kedysi stratila nádej a teraz o ňu prišla aj Kalli. Aj keď sú si s Alaricom rovní, oklamal ju. Nejednal s ňou čestne.

Ako mu môže dôverovať, keď je v jeho očiach stále tá pojašená Aislin?

Krátko pred konečnou zastávkou sa jej pokúsil dotknúť, ale odtiahla sa. Opäť mu prestala dôverovať.

„Čo povedal Salvator?“ pokúsil sa o rozhovor, ale ona sa rozhodla jednať s ním už len ako so spojencom pre potreby boja. Na nič viac nemá nárok.

„Je rád, že žiješ.“

Pochopil, a v hrudi ho zabolelo. Toto pokašľal. Kalli si zaslúžila viac. Spojili predsa sily. Navzájom si zachránili životy.

Desilo ho, čomu vystavil krehkú Aislin, ale už to nie je Aislin. Nie je to jeho mladé dievčatko, ktoré opité ťahal domov.

Zaklonil hlavu a pokúšal sa svoj mozog presvedčiť, že ani jeden z nich už nie je tým, čím bol.

Dorazili do prístavu a hneď zamierili do pozorovateľne nad ním. Ich súrodenci vyzerali byť na pokraji kolapsu, ale búrka im dala čas vydýchnuť si.

„Priblížil sa, ale nie o veľa. Búrka ho spomalila, no začína našim pokusom odolávať,“ hlásil Gero. „Ako to vyzerá s posilami?“

„Do troch dní by mali doraziť prvé lode. Búrka potrvá do zajtra,“ informovala ho zmoknutá Kalli. „Aké možnosti nám zostali?“

„Už odoláva zrkadlám aj svetlám,“ vzdychol Zeno a zamyslene pozrel na Alarica, ktorý vyzeral, že už jednu vojnu absolvoval a nevyhral. „Kanóny naďalej fungujú.“

„Nejaké plány čo ďalej?“

„Je tu ešte jedna možnosť, ale môžeme ju uskutočniť, až keď bude o niečo bližšie.“

„Počúvam.“

Thalis aktivoval hologram a ukázal im oceán naokolo. „Na dne sú postavené panely, ktoré sa na príkaz zväčšia a vystúpia k hladine. Používali sa ako vlnolamy, keď bolo more nepokojné.“

„Oceán,“ opravili ho Kalli s Alaricom jednohlasne.

„I-iste.“ Zvedavo si ich prezrel. „Nechcete nám niečo povedať?“

„Nie!“ štekla Kalli. „Pokračuj!“

„Nuž, ehm, ak zdvihneme panely, lode do nich narazia. Samozrejme, nie sú nezničiteľné. Mechanicky sa nepoškodia, ale ak má zbrane alebo mágiu... len ho na chvíľu zabavia.“ Odtiahol sa od hologramu. „Alaric, prečo máš monokel?“

Boh zavrčal a prešiel na druhý koniec miestnosti. „Viac by som sa bál o moju plodnosť,“ mrmlal.

Kalli ho vraždila pohľadom. „Kedy bude dostatočne blízko pre vlnolamy?“

„Asi pol dňa po tom, čo pominie búrka,“ odpovedala Cassia, pretože Alarica obklopili jeho bratia a začali ho potichu vypočúvať.

Oprela sa o pult. „Začnite monitorovať dno. Tadiaľ prídu prvé posily.“

 

 

Prvá loď vyplávala od Japonských brehov a medzi jej posádku sa nanominovali Carys, Ninja, Drake a Lucifer. Carys sa priam triasla odhodlaním. Toľké roky obetí, toľké roky nenávidenia samej seba za to, že s ním vliezla do postele, toľké roky rozpoltená medzi nádejou, že ho nejako skrotí, že ho naučí pozerať sa na svet inými očami, a nenávisťou k nemu a vlastnému otcovi.

V jej budúcnosti to všetko začal jej otec. Aspoň si to rada nahovárala. Vinila ho za všetko, čo sa jej kedy stalo. To on zlákal Juliusa. On mu dal možnosť dobyť nebo, a potom to už šlo ľahko.

Teraz zistila, že rovnica vôbec nie je taká ľahká. Aj bez jej otca by sa Julius vydal na svoju krížovú výpravu za zničením sveta ako ho poznáme.

Mala ho zabiť počas tých krásnych prvých rokov, keď bol nechránený. Keď ju nepodozrieval.

Ibaže vtedy bola zaslepená. Vtedy verila.

Dnes už nie.

Ten démon umrie a umrie jej rukou!

Ako tak všetci štyria stáli na prove a hľadeli na oceán, pridal sa k nim japonský kráľ upírov, Taro, vo svojej uniforme a s mečom po boku. V tvári mal vážny výraz. „Pokúste sa neupriamiť na osobnú vendettu, dobre?“ varoval ich. „V hre sú aj životy iných.“

„Nemáš poňatia o hĺbke tejto vendetty,“ zamrmlala Carys odmerane.

„To je pravda. Ale mám poňatia o tom, ako vyzerajú sirotince detí obetí vojny.“ Otočil sa k nej. „Veľa smiechu sa z nich neozýva.“ A odkráčal.

Carys zovrela pery. „Videla som toho muža zabíjať nevinných. Ničiť národy. Týrať prosiacich. Je to stelesnené zlo. Ak si všetci myslíte, že som bezcitná, pamätajte, že vy ste tam neboli. Ja áno. Plakala som. Prosila. Bojovala do poslednej chvíle. Je mi jedno, ako sa správal ku mne, to prežijem. Ale nedovolím mu znovu pozabíjať miliardy.“

Lucifer unavene pozrel na maskovaného Ninju, ktorý mal v očiach slzy.

Kedy sa jeho život opäť prepojil s týmito bytosťami? Chcel sa predsa stiahnuť, zabudnúť. Nechať ich učiť sa na vlastných chybách a ak to preženú, vyhladiť sa navzájom.

Namiesto toho sa plaví na miesto, ktoré nikdy viac nechcel vidieť, na miesto kde bol naposledy... niekým.

Ninja sa snažil nepremýšľať, pretože by určite zdupkal z boja. Sem to naozaj nechcel dotiahnuť. Len chcel pomôcť nesmrteľným a zachrániť Carys pred ňou samotnou.

Drake, zástupca všetkých anjelov, tušil napätie v jeho spoločníkoch. Priam ich obaľovalo. Tiež vedel, že každý má nesprávny dôvod, prečo na túto loď nastúpil.

Zabitie Juliusa bude jedna vec.

Naučiť sa žiť bez jeho hrozby je však omnoho desivejšia predstava...