Znovuzrodená temnota 25

Salvator, hoci slabý a dobitý, dobehol do mesta za Brianom v spoločnosti svojho prvého muža Conora a šéfa ochranky Willa. Démonov však nestretli.

Jeho predchodca sa prechádzal sem a tam na okraji osídlenia a v zemi sa črtala temná prepadlina kamsi do ničoty. Brian sám nevyzeral najlepšie, ale zdá sa, že ho viac trápi osud bosorky, než vlastný.

„Musím ísť za ňou,“ boli jeho prvé slová, len čo dorazil. Už asi stý raz si prehrabol čierne vlasy, ktoré sa dostali do účesu nadmerne užívanej metly.

„To je vážne debilný nápad,“ odfrkol si Conor. „Aj na teba.“

Bývalý kráľ ho spražil pohľadom. „Máš lepší?“

„Brian, ani nevieš čo tam vnútri je,“ dohováral mu Salvator.

„A záleží na tom? Je tam sama. Nenechám ju v tom.“

„Nemusela ani len prežiť pád,“ argumentoval.

„To nevieme.“ Brian si pretrel unavené oči. „Salvator, Casey sa ma jediná pokúšala zachrániť, keď ma všetci zavrhli. Dlhujem jej to.“

Kráľ si ho premeral. Kde je ten pomstychtivý upír s túžbou po pomste? „Dobre vieš, že to nerobila na dlh. Chcela ti dať šancu.“

A dala. Viac než to. Očistila jeho meno. Vybojovala zaňho bitku, na ktorú už nemal silu. „Ja už nemám čo stratiť. Celé roky som sa pokúšal dostať Juliusa. Nemám iný cieľ.“ Nikto naňho nečaká.

„Neodhovorím ťa, však?“ pochopil Salvator porazene.

Brian odhodlane pokrútil hlavou. „Alebo ju odtiaľ dostanem, alebo aspoň neumrie sama.“ Postavil sa k okraju.

„Počkaj,“ zastavil ho Will a odopol si popruh s nožmi. „Aspoň choď trochu pripravený.“ Z vrecka mu podal pohotovostný balík krvi. Salvator a Conor tiež vyprázdnili kapsy. Brian dostal niekoľko energetických tyčiniek, fľašu vody a niekoľko balíkov krvi so zbraňami.

Salvator naňho s obavou pozrel. Nechcel prísť o dávneho priateľa. „Vráť sa. Vy obaja,“ prosil ho.

Upír prikývol a hodil sa do otvoru.

 

 

 

Carys sa psychicky zrútila. Aj keď sa okolo nej začalo bojovať, na mólo sa nedostal nikto. Ešte chvíľu držala odpornú hlavu, potom ju pustila a klesla na kolená pri Juliusovom zmrzačenom tele a na celé kolo sa rozplakala. Desiatky rokov utrpenia, úteku, klamstiev a smrti na ňu doľahli. Nedokázala vstať, nedokázala ani len dýchať. Nebyť Ninju, ktorý ju podoprel a po celý čas držal, leží vedľa svojho mŕtveho milenca.

Ninja jej šepkal tiché slová útechy, ale hlava ho bolela ako ešte nikdy. Juliusova smrť v ňom rezonovala. Hľadel na rozsekané telo a chcel niečo cítiť, ale okrem úľavy neprišla ani ľútosť, ani spoluúčasť. On sám si vybral túto cestu a tá mohla viesť len k deštrukcii.

Takto je to lepšie. Pre všetkých.

Okolo nich počty démonov klesali, až sa mesto vyčistilo. Vtedy k nim opatrne podišiel Drake a so slzami v červených očiach sa dotkol vzlykajúcej Carys.

„Vyhrala si, dievčatko. Si slobodná.“

Len naďalej plakala. Celé telo sa jej otriasalo. V srdci ju bolelo a cítila prázdnotu.

Drake nevedel, ako jej uľaviť. „Anjeli našli budovu nemocnice. Prenášajú tam zranených. Možno by si ju mal tiež zobrať.“

Ninja ju nežne zdvihol do náručia a nasledoval anjela do rozložitej stavby s niekoľkými poschodiami hemžiacej sa všetkými rasami. Z lodí sa dostavili liečitelia a Garda ich učila využívať niektoré technológie.

Carys preniesli do oddelenia menších zranení, kde uvidel vedľa seba na lôžkach Alarica a Kalli. „Čo sa im stalo?“

„Premena na upíra a vyčerpanie,“ vzdychla Erin. Ukázala na prázdnu posteľ v rohu. „Dám jej niečo na upokojenie, dobre?“

Ninja vďačne prikývol. Carys po injekcii odkväcla a konečne prestala plakať. Nežne ju zbavil krvavého oblečenia, zmyl z nej krv a zabalil ju do prikrývky. Spolu s Drakeom sa posadili na jej lôžko. Dlhú chvíľu medzi nimi zavládlo ticho.

„Moji bratia mi povedali, čo si urobil,“ zamrmlal Drake nakoniec.

Ninjovi stiahlo hrdlo. Čo mu ešte povedali? „Vadí ti to?“

„Radosť nemám, ale urobil si správnu vec. Zachránilo nás to.“

„Keď vravíš...“

„Teraz vedieš nebo, Ninja. Vieš vôbec, čo to obnáša?“

Nie. Nevie nič o činoch mieru. Veľa ho v živote nezažil. „Asi sa to budem musieť naučiť. Tak nejako som dúfal, že budem mať dôveryhodných poradcov,“ v nádeji naňho pozrel.

Drake prikývol. „Môžeš so mnou počítať.“

Zo srdca mu spadol obrovský kameň. „Veľa vecí sa musí zmeniť.“

„Ja viem.“

„Starý systém padne.“

„Je načase.“

Znovu pozrel na spiacu krásku kúsok od neho. Pohladil ju po líci. „Prežila toho veľa. Možno by sme jej nemuseli vešať na nos... novinky.“

„Neutajíš to navždy.“

„Aspoň na chvíľu.“

„Ako si želáš.“ Tiež ju pohladil na tvári. „Je to živel, čo?“ usmial sa.

Ninja jej zovrel dlaň. „Nemáš ani poňatia. Carys práve zmenila chod celého sveta.“

 

 

 

Kalli už bola hore, keď sa začal prebúdzať Alaric. Prekvapene zažmurkal do tlmeného svetla lampy. Toto nevyzerá na posmrtný život.

Pred sebou uvidel známu tvár a usúdil, že musí byť v raji. Kalli sa naňho usmievala, pod očami už nemala kruhy, oblečená bola v čistých šatách a dlhé vlasy sa jej leskli. „Dobré ráno, Šípová Ruženka,“ privítala ho.

„Čo sa stalo?“

„Žiješ. To sa stalo. Šila som ťa ako frankensteinovo monštrum, ale už nemáš ani ranku.“

„A krvácanie?“

Zahryzla si do pery. „Erin ťa premenila. Si zase upír.“

Neveriacky sa posadil. Je hyperborejský boh, čiastočne egyptský boh a teraz ešte aj upír? Jazykom si prešiel po známych tesákoch a okamžite ho prepadol hlad.

Kalli mu podala pohár so striebornou tekutinou. „Pripravený ochutnať novú potravu?“

Napil sa a zistil, že táto vec je niekoľkonásobne sýtejšia a chutnejšia než akákoľvek ľudská krv. Hoci ako tak hľadí na ladný krk pred sebou, rozhodne by sa dal presvedčiť...

Odložil pohár a pritiahol si Kalli k sebe. „Ty si ma zachránila.“

Pevne ho objala. Po lícach jej stiekli slzy radosti. „Už to nikdy nechcem zažiť. Užili sme si dosť na dva životy. Teraz si zaslúžime už len leňošenie v kúpeľoch a hodiny, hodiny sexu.“

„Súhlasím.“ Nadýchol sa jej jemnej vône. Nič božskejšie na tomto svete neexistuje. Pobozkal Kalli na krk. „Nikdy viac nechcem byť bez teba. Môžeme sa hádať aj mlátiť, ale prosím, zostaňme vždy spolu.“

Smrkla. „Ľúbim ťa.“

Zovrel ju ešte pevnejšie. „Ja viem. Ja teba tiež.“

Viac slov nepotrebovali.

 

 

Kalli počkala do svitania, kým zhodnotila, že Alaric je dostatočne fit a dovolila mu vstať. Takmer dostal orgazmus, keď zistil, že mu niekto priniesol džínsy, tričko a tenisky.

„Je tu ešte jedna záležitosť,“ upozornila ho, keď vyšli z preplneného oddelenia. Dôverne sa mu zavesila na lakeť. Namiesto k východu ho odviedla o poschodie vyššie, kam umiestnili ťažšie zranených s nutnosťou chirurgického zásahu. Po ceste sa minuli s Abigail, ktorá mierila k ďalšiemu pacientovi.

„Potrebuje snáď niekto moju pomoc?“

„Istým spôsobom áno. Ale s ranou, ktorú vyliečiš len ty.“ Pokojným tempom ho viedla na koniec chodby. Neustále sa ho držala, akoby sa bála, že sa jej kamsi stratí. Pobozkal ju, aby ju uistil, že niečo také naozaj nehrozí.

„Pripravený?“

„Na čo?“

Otvorila dvere do malej izbičky, kde boli naskladané tri lôžka. Na jednom odpočíval Kamal, ktorý práve dostal raňajky. Celý trup mal obviazaný a jeho manželka Cari pozorovala každý jeho pohyb, akoby bol na smrteľnej posteli. Podľa iskričiek v očiach je ten chlap viac než v poriadku.

Na vedľajšom lôžku sa zotavovala Carina sestra Rose. Okolo hlavy mala obväz. Lekári jej museli oholiť kúsok vlasov, aby mohli napraviť prasknutú lebku. Hoci ležala, aj ona bude do večera v poriadku.

Posledné miesto okupoval Rosein manžel Ekrem s odtrhnutou ľavou rukou. Dostal dutú protézu, do ktorej bude môcť nová končatina dorásť, ale pár mesiacov to potrvá. Úprimne, bola mu ukradnutá nejaká ruka. Oveľa viac sa strachoval o svoju milovanú. Vadil mu každý jeden skrivený vlások na jej hlave.

„Aislin,“ oslovila ju Cari prekvapene. „Teda Kalli. Prepáč.“ Opatrne sa usmiala.

„V poriadku. Ako sa cítite?“

„Cítila by som sa lepšie, keby vedľa mňa v jednom kuse nenadával jeden otravný poloboh!“ štekla Rose a zazrela na Ekrema. „Mám prasknutú lebku, nie som invalid!“

Alaric sa zasmial. Také niečo môže vysloviť len nesmrteľný. Dojato pozrel na svoju rodinu, ktorá ho nepozná.

„Niekoho vám chcem predstaviť,“ začala Kalli a popostrčila ho dopredu. „Toto je Alaric.“

„Veľmi nás teší,“ povedal Kamal.

„Ja...“ Nevedel, ako začať. „Vy ma predsa poznáte.“

Zvedavo naňho hľadeli.

Keď sa nikto nemal k slovu, situáciu vysvetlila Kalli. „Aislin nebola jediná, kto viedol dvojitý život. Pozdravte Nikiasa.“ Pobúchala ho po pleci. „Umrel, pretože Alaric má veľký zadok a zasekol sa na podvodnom útese.“

Nastalo mŕtvolné ticho. Ekrem vyletel z postele. „Je to pravda?“ Premeral si neistého boha. „Si môj syn?“

Alaric naprázdno preglgol. „Áno. Som to ja, otec.“

Ekrem ho chcel objať, ale predbehla ho Cari. Vrhla sa na Alarica a vyrazila mu dych. „Ani nevieš ako nás tvoja smrť zasiahla.“ Prehmatala mu novú tvár. „Si taký odlišný.“

„Vnútri som rovnaký. Len vylepšený,“ dodal.

Ekrem sa zasmial a tiež ho s plačom objal. „Synček.“

Alaric mu doprial niekoľko minút na spamätanie. Potom mu pomohol späť na lôžko a pritiahol si k boku Kalli. „Je tu ešte jedna vec. Zoznám sa so svojou novou dcérou.“

Kalli pootvorila pery. Popri tom všetkom zabudla na to, že sú vlastne svoji a jej rodina sa rozšírila.

Rose zvýskla a zatlieskala. „To je skvelé! Vitaj medzi šialencami, Kalli!“ Natiahla sa po objatie a Kalli sa k nej omámene sklonila. Má svokru, ktorá jej môže byť sestrou a manžela, ktorý jej môže byť prapradedkom.

Ich svet je podivné miesto.

Po hodine plnej emócií dopriali všetkým trochu odpočinku a vytratili sa. Vyšli na ulicu a odtiaľ do prístavu, ktorý vyzeral najhoršie. Na móle ktosi sypal prášok, aby z neho dostal preč krvavú škvrnu.

„Čo sa stalo s Juliusovým telom?“ napadlo Alaricovi.

„Spálili sme ho.“

„A jeho démoni?“

Sykla. To je dlhodobejší problém. „Asi polovica prežila. Máme ich v celách, ale nechceme ich tam nechávať. Tí muži a ženy boli zatracovaní pre ich zmiešaný pôvod a mali ťažký život. Chceme im dať niečo lepšie.“

„Ale nemôžeme dovoliť, aby sa zase organizovali,“ doplnil morálnu dilemu.

„Presne tak. Zatiaľ nám ponúkol pomoc Trey. V jeho realite by mohli mať vlastný priestor a nemuseli by sa potýkať s nami, pokiaľ nechcú.“

Trey nie je veľmi odlišný od Juliusa. Tiež nenávidí nesmrteľných, žije vo vlastnej subrealite a obklopil sa ďalšími démonmi. Rozdiel je, že on sa aspoň nepokúša o útoky. Jeho domov je útočisko, nie základňa.

„To nie je najhorší nápad. Potrvá roky, kým pochopia, že ich viac nebudeme diskriminovať.“

„Problémom sú tí naozaj zapálení. Nemôžeme ich pustiť a nechcú ani k Treyovi. Tých si budeme musieť nechať.“ Nateraz.

„Nájdeme riešenie. Nič nemôže byť ťažšie, než to, čo sme už zvládli.“ Otočil ju k sebe. „Dokázali sme to, Kalli. Naša vojna skončila. Nesmrteľní sa vrátili domov. Julius je preč.“

Žiarivo sa usmiala a objala ho okolo krku. „Sme dobrí,“ pochválila sa.

Pobozkal ju na pootvorené pery. „Najlepší.“

„Prakticky dokonalí.“

„Vzor pre ďalšie generácie.“ Jazykom mu prešla po tesákoch a zalialo ju vzrušenie. Je zopár miest, kde chce tie tesáky pocítiť.

„Hej, nájdite si na to izbu!“ zakričal na nich ktosi z móla.

„Asi by sme mali,“ súhlasil Alaric, ale Kalli ho zastavila s diabolským úsmevom. „Mám lepší nápad. Už si to niekedy robil v ponorke?“