Alexine dobrodružstvá v nemocnici alebo „Prečo by zdravotní pracovníci mali dostať príplatok.“

 

Juchú, doma z nemocnice! Poplakala som si, vyjačala sa, promenádovala sa nahá pred doktormi, no proste kvalitný pobyt. Dodnes nechápem, ako ma toľkí ľudia mohli nezastreliť za všetko, čím som ich prehnala...

 

Na začiatok by som rada stanovila, že situácia je naozaj napätá a všetci okolo mňa pracovali v neistých podmienkach, ktoré sa menili minimálne dvakrát do dňa a napriek tomu každý jeden doktor, sestra, ešte aj upratovačky s nami hospitalizovanými jednali s úsmevom a trpezlivosťou.

 

Samozrejme, to ešte netušili, čo za monštrum im to tam nabehlo v mojej koži :D Prvýkrát som sa vyplakala, keď na mňa vytiahli ihlu noc pred zákrokom, to som ešte vyjednala aby mi ju nedali. Druhýkrát som sa vyplakala, keď mi ju už reálne museli dať nasledujúce ráno. Potom som spustila vodopády keď ma presunuli na novú izbu a nakoniec som revala celou cestou na sálu.

 

Áno, som dospelá osoba s vysokoškolským titulom.

 

Podivné je, že zo sály si pamätám len ako som im hovorila, že som nervózna (zatiaľ čo som nahá ležala na stole) a potom výpadok. V konečnom dôsledku by ma asi zaujímalo ako som sa znovu ocitla oblečená keď ma preberali, vzhľadom k tomu, že je to obtiažne aj za triezva, ale nateraz to nechám tak.

 

Napriek všetkému ma lekári aj sestry preberali veľmi citlivo, milo sa mi prihovárali, zaobchádzali so mnou v rukavičkách. Takže čo urobila Alex? Celá nasratá otvorila jedno oko, zazrela na osoby nad ňou, pretočila sa na druhý bok a odkázala im, že chce ešte spať. Potom som sa sťažovala na to, že ľadový obklad je studený a že mi niečo teplé tečie po ksichte. Nezaujímalo ma, že si za to môžem sama, lebo som si strhla obväz. Znovu som sa vyplakala a keď som už ako-tak nabrala vedomie, a tým myslím nabrala vedomie, ale ešte sa nezvládala pohnúť alebo otvoriť oči, začala som po sestričkách požadovať čokoládový koláč a považovala som za najväčšiu drzosť, že mi ho odmietli doniesť. Až potom som im oznámila, že musím na toaletu, pretože očividne mám správne zoradené priority :-/ Samozrejme, do toho som ešte robila striptíz, pretože som nedokázala pochopiť, čo za srandovné “nálepky“ to mám na hrudi.

V konečnom dôsledku, JISka je plná zážitkov a záhad a ľudia, čo tam pracujú, by si mali o takých blbcoch ako ja viesť denník :D

 

 A čo sa týka intubácie... Fuj, fuj, fuj, bleee, nieeee! Ja chápem, že ten prístroj ma udržoval nažive kým sa vo mne špárali a uvedomujem si jeho dôležitosť, ale drahé nebesia! Vo filmoch je to taká roztomilá malá hadička niekde vzadu v krku. Ja mám pocit, že do mňa nastrkali celý ropovod! Hrdlo som mala v jednom ohni! Operovali ma cez nos, ale jediná bolesť pramenila z krku. A áno, aj to som dala ošetrujúcim veľmi hlasne najavo. Niekoľkokrát. Teda po tom, čo som si vykašľala pľúca.

 

Pointou príbehu je, že zamestnanci v oblasti medicíny (a aj ostatní pracujúci v prvých líniách) to majú neskutočne ťažké. Čo platí jeden deň neplatí na druhý a o treťom ani nemôžu premýšľať. Každú chvíľu musia dohliadať na zvýšené hygienické nároky, ukľudňovať ľudí, riešiť s nimi zmeny zdravotného stavu, odpovedať na stupídne otázky, naháňať iných odborníkov, pretože istá slečna ktorú nebudeme menovať, si nemôže vziať bežné lieky, alebo s nami ako s takými zbitými šteniatkami chodia ešte aj na toaletu, lebo nie sme schopní prejsť po rovnej línii (alebo sa trafiť do dverí veľkých ako krava). A rozhodne si zaslúžia kopu príplatkov a lepší prístup zo všetkých strán, pretože ja na ich mieste by som už dávno všetkým ukázala stredný prst a šla na dovolenku.

 

Pointou číslo dva je... stále som nedostala svoj koláč!!! :D

 

Toľko k nahliadnutiu do mojich skutočne priemerných životných ťažkostí, ktoré rada zveličujem. Inak sa mám OK, teda v rámci možností. Je mi nanič, nemôžem dýchať, z nosa mi vytekajú podivné substancie a vyzerám ako po drogovom večierku, no bolo mi sľúbené, že sa to zlepší.

 

Dúfam, že sa všetky máte dobre, že vás a vaše rodiny vírus obchádza a nech ste kdekoľvek na svete, vydržte tieto ťažké týždne a ja pevne verím, že všetko sa zlepší :-)

 

Prajem vám krásny zvyšok dňa.