Temná skúška 8

 

Hádes im vo svojej veľkorysosti poskytol manželský apartmán, ktorý by schoval do vrecka ktorýkoľvek hotel na svete. Ešte aj záchodové sedátko bolo pozlátené. Casey zo seba zhodila handry a vošla pod sprchu, do ktorej by sa vošli štyri normálne sprchové kúty. Opláchla si tvár a nastavila ju jemnému prúdu teplej vody.

Ako sa ocitla v tejto situácii? Sakra! Nielenže je v pekle, je v ňom s chlapom, ktorý bol kedysi jej milencom a nevie, že je jeho znovuzrodená láska. A teraz majú na krku šialeného vládcu podsvetia.

Pretrela si oči. Už roky sa necítila tak bezmocná ako dnes.

Len čo zo seba zmyla špinu a prach, posuvné dvere za ňou sa otvorili a vyrušili ju z depresívneho rozjímania. Otočila sa a pred sebou uvidela nahého Briana. Musela sa premáhať, aby mu pozerala do očí a nie... na iné miesta. Pomohlo jej, že upír vyzeral naštvane.

„Musíme si vyjasniť jednu vec,“ povedal a vstúpil do jej osobného priestoru, čo prebudilo jej vnútornú šelmu a mokré vlasy sa jej zježili.

No skvelé, na hádku bude vyzerať ako zmoknutý jazvec. To jej rozhodne dodá dôstojnosť.

„A musíme si ju vyjasňovať v sprche a bez oblečenia?“ vzdychla.

Brian sa len viac zachmúril. Casey vždy vedela, ako ho vydráždiť. „Už nikdy neurob to, čo si vyviedla tam na útese,“ zasyčal a kráčal vpred, kým chrbtom nenarazila do steny.

Casey očervenela. „Zachránila som ťa. Umieral si hlasom,“ bránila sa.

Ich telá sa o seba obtreli. „To ti nedáva právo prinútiť ma napiť sa od teba! Čo ak by som sa nezastavil? Čo ak by som ťa vysal? Zlomil ti väz? Som predátor, Casey!“ Vyceril na ňu zuby. „Neviem, čo si dokazuješ, ale prestaň s tým! Nepotrebujem tvoje večné... zachraňovanie.“

Čo si dokazuje? Čo si dokazuje?! Ovládla ju zúrivosť a aj jej zuby sa zaostrili. Už nevyzerala ako zmoknutý jazvec, ale ako besný zmoknutý jazvec. Prečo len musia mať bosorky zuby ako ostne? Oboma rukami sa zaprela do Brianovej mokrej hrude a odstrčila ho od seba. „A čo som podľa teba ja?! Nejaké dievčatko z rohu ulice?! Som rovnaký predátor ako ty a ja nemôžem za to, že nemáš pud sebazáchovy!“ okríkla ho.

Zachytil jej zápästia a uväznil ich v pevnom zovretí. Z tmavých očí mu sršali blesky. „Si decko!“ zasadil tvrdú ranu. „Nemysli si, že nevidím ľútosť v tvojich očiach vždy, keď na mňa pozrieš. Videla si moju minulosť a teraz som pre teba akési zbité šteniatko! Spamätaj sa!“

Vyvalila oči. Takto ju vidí? Vytrhla sa mu a dala mu facku, až to otriaslo kúpeľňou. Bola rada, že tečúca voda skryla jej slzy. „Si kretén, Brian! Zdegeneroval si na niečo, čo nie je schopné pochopiť jednoduchú spolupatričnosť! Cítiš vôbec niečo?“

Upír si trel líce a odmietal priznať, že tá facka vážne bolela. Nehovoriac o tom, že Caseyine nechty sa zahrotili a strhli mu časť pokožky. Ako jej má konečne vysvetliť, aby mu prestala robiť pestúnku? „Cítim toho dosť, ďakujem za opýtanie. A teraz si daj pohov, pretože my dvaja si nič nedlhujeme!“

„Nie je to o dlhu, Brian!“ zamračila sa. „Povedzme si úprimne, aký máš problém!“ Narovnala sa. „Cateline. Umrela. Ja nie som ona! Dokážem sa o seba postarať a keď vidím že ti nie je dobre, zasiahnem! Prestaň ju konečne vidieť pred očami!“

Brian celý zbledol a znovu ju pritlačil o stenu. „O tom sa chceš baviť, áno? To ty ju sem neustále ťaháš! Nebyť teba, nikto nič nevie. Nebyť teba, nestal by som sa terčom ľútosti. Chudáčik upírik, ktorý nebol ani len schopný ochrániť svoju tehotnú lásku!“

Casey sa triasla pera, ale aspoň zuby sa už vrátili do normálu. „To nebola tvoja vina, Brian,“ šepla a hlas sa jej na jeho mene zlomil.

Pozrel jej do očí. Na Casey zaútočila spomienka, ako na seba takto hľadeli kedysi dávno. Keď bola Cateline. „Ale je to moje bremeno,“ povedal a odtiahol sa.

Bosorka sa upokojila a znovu sa vrátila do ľudskej podoby. „Ja ale nie som. Nie som tá, ktorá potrebuje tvoju ochranu. Nie som Cateline,“ zdôraznila. „Som silná a mám svedomie. Nenechala by som ťa trpieť hladom a aj keď ma za to budeš nenávidieť, neľutujem, že som ti pomohla.“ Vyšla spod sprchy a zabalila sa do mäkkej osušky. „A vieš čo?“ Otočila sa k nemu. „Keď ma už nenávidíš, môžem ti to povedať.“ Nadýchla sa. Konečne to zo seba dostane. „Cateline nebola hrdinka. Bola hlúpa a sebecká. Vybrala si politiku, chcela byť mučeníčkou. To ona obetovala vaše bábätko. Mohla s tebou utiecť, mohla si vybrať inú cestu ako ochrániť svoju rasu. Ale ona potrebovala byť obeť. Nevinná. Bez chyby.“

Brian zaťal päste a zafučal ako býk.

Casey to ani nehlo. „Nahnevala som ťa? No tak, do toho! Chceš sa na mňa vrhnúť?“ Odfrkla si. „Nie som z cukru. A nie som bezbranná. Som bosorka.“

Ešte mnoho rokov a storočí Brian ľutoval svoj čin, pretože útočiť na ženu, ktorá ho neohrozuje, sa mu vždy priečilo, ale v tej chvíli sa nedokázal ovládnuť. Vyštartoval po Casey, obaja mokrí. Dostali sa do spálne, kde ju zdrapol a ona sa poľahky vypáčila. Vlasy sa jej znovu naježili. Postavila sa do bojovej pozície a po krátkom boji obaja skončili na koberci ako klbčiace sa deti.

Casey mu nakoniec prisadla boky a len čo sa ich citlivé partie dotkli, uvedomili si situáciu. Vydesene na seba pozreli. Bosorka sa chcela stiahnuť, ale upír jej to nedovolil. Pregúľal ju pod seba a pobozkal. Tým bozkom ju chcel potrestať, ale zabudol s kým má tú česť. Caseyina divokosť sa rovnala tej jeho. Nepodriadila sa. Nechtami mu poškriabala chrbát a nakoniec ho uhryzla do pery.

Zastonal a odtiahol sa. Casey sa spod neho rýchlo vykrútila. „Ak nechceš, aby som ťa zachraňovala, začni prijímať pomoc keď ju potrebuješ,“ boli jej posledné slová, než si upravila osušku a odišla z miestnosti.

 

 

 

Brian potreboval studenú sprchu. Dlhú studenú sprchu. Zdá sa, že hnev a vášeň od seba nemajú ďaleko a hrátky s Casey mu poslali krv do južných partií.

Prečo má taký problém s ňou vyjsť? A hlavne, prečo ho stále straší Cateline? Jej duch akoby prenasledoval Casey. Kde je Casey, tam sú spomienky. A tie ho privádzajú do šialenstva.

Keď sa konečne upokojil, vypol prúd vody a obliekol sa do handier, ktoré mu poskytol Hádes. Bola to ďalšia belasá róba ako pre nejakú sektu. Len čo vyšiel, na izbu zaklopal otrok, aby mu oznámil, že Hádes ich oboch očakáva v jedálni. Casey sa vynorila z pripojenej obývačky, tiež v belasých šatách. Siahali jej po kolená a vyzerala viac ako víla, než rozzúrená bosorka.

Nepovedali si ani slovo, len nasledovali otroka mramorom a zlatom vykladanými chodbami do luxusnej jedálne s dlhým stolom, na ktorý už otroci prinášali jedlo ako pre celé Somálsko. Miestnosť osvetľovali tri lustre a na stenách viseli zvláštne maľby.

Hádes mal na sebe oblek s kravatou a tváril sa ako riaditeľ miliardovej firmy. Ale jeho oči... Casey striaslo a Brian sa musel ovládať, aby nespomalil, keď sa usadili vedľa neho.

„Páčia sa vám vaše komnaty?“ začal konverzovať vládca pekla, zatiaľ čo si naložil predjedlo na tanier a odpil si z vína.

Brian nedôverčivo hľadel na výber pred sebou. Je bezpečné to jesť? Keď sa obzrel, zistil že Casey sa tvári rovnako neisto.

Hádes si domyslel, čo im behá po rozume. „Nemusíte sa báť. Za prvé ste tu už aj tak uväznení a za druhé, tá časť mýtov je vymyslená. Ako ste si mohli všimnúť, Persefona tu nie je.“

Persefona. Dcéra bohyne, ktorá zjedla ovocie z podsvetia a už nemohla odísť.

„A kde je?“ vyletelo z Casey.

Hádes ustrnul len na milisekundu. „Netuším.“ Dôstojne pokračoval v stravovaní. „Zdrhla pred pár storočiami. No tak. Dajte si. Moji otroci varia výborne.“

Casey mala stiahnutý žalúdok, ale prinútila sa zahryznúť do akejsi rolky. Žalúdok jej hneď pripomenul, že už celé dni nemala rozmanitú stravu. Videla, že Brian bojuje s rovnakými protichodnými pocitmi.

„Prečo odišla?“ vyzvedala ďalej.

Hádes mykol plecami. „Nemôžem tvrdiť, že náš vzťah bol harmonický.“

„Ak odišla ona, prečo nemôžeme aj my?“ ozval sa Brian podozrievavo.

Hádes zagúľal očami. „Pretože ona bola bohyňa, moja manželka a neumrela ako vy. Persefona má moju moc. Tá jej umožnila vrátiť sa na Zem.“

„A ty si sa ju nepokúsil dostať späť?“

„To nejde.“ Hádes odsunul tanier a nechal si naservírovať hlavné jedlo. „Fyzika ma nepustí.“

„Aká fyzika?“ nechápala Casey.

„Peklo je samostatný svet. Vytvoril ho Lucifer a jemu podobní pre tých, ktorých nezvláda ani karma. A tento svet potrebuje vládcu. Moja moc ho drží pohromade. Je to ako Slnečná sústava,“ vysvetlil. „Gravitácia Slnka udržuje planéty v určitej rovine. Keby ste ho odstránili, všetky telesá sa rozpŕchnu. Ja som to Slnko.“

Brian konečne pochopil Hádovu situáciu. „Si tu uväznený!“

Casey pozorne sledovala reakciu vládcu pekla. Nenápadne ním trhlo. A oči... tie oči. Hádes je narušený, o tom niet pochýb. Aj ona porozumela, čo zostalo nevypovedané. Kým s ním Persefona žila, mohli sa striedať. Jeden držal podsvetie v celku, druhý sa mohol ísť odreagovať medzi ľudí.

Ale teraz... teraz nemôže odísť.

Prišlo jej ho ľúto. Prečo mu to Persefona urobila? Mohla sa s ním predsa dohodnúť. Striedali by sa. Čokoľvek.

„Môžeme ti nejako pomôcť?“ vyslovila opatrne, za čo si od Briana vyslúžila nesúhlasný pohľad.

Hádes neodtrhol oči od taniera. „Mne sa už nedá pomôcť,“ zašepkal zlomene.

 

 

 

Lydia, šéfka ochranky a agentka najvyššieho upírskeho dvora, sa opatrne naklonila nad trhlinu, kde pred niekoľkými dňami zmizli Brian s Casey a rozkašľala sa od zápachu síry. Odstúpila o niekoľko krokov. „Niet nad vôňu domova,“ zašomrala sarkasticky.

Kúsok od nej, na kuse skaly kedysi zakrývajúcej otvor, sedel Lucifer a trel si spánky. Z celej tejto situácie dostal migrénu.

Lydia do zeme zabila kolík, o ktorý pripevnila silné lano. Keď túto trhlinu vedci kedysi otvorili, poslali dnu sondy, ale tie sa nikdy nevrátili. Z pekla nie je cesty von.

Až na výnimky, z ktorých jedna bojuje s migrénou, čo v mužskej terminológii znamená, že umiera.

„Dúfaj, že to vyjde, inak nájdem spôsob, ako ťa na večné veky strašiť,“ povedala mu, aby upútala jeho pozornosť.

Nezdal sa byť vydesený. Lydia mala chuť ho zaškrtiť. Zabránil jej v tom príchod ďalšej agentky dvora, Elowen. Drobná, svetlovlasá bojovníčka bola celé roky nasadená na Treya, démona podobného Juliusovi, ktorý sa nakoniec ukázal ako spojenec. A dievča zrazu skončilo bez práce.

Obe ženy na seba pozreli so známou trpkosťou. Smutne sa objali.

„Ako sa ti darí, Ellie?“ opýtala sa Lydia, keď ju pohladila po vlasoch.

Elowen vystrúhala opatrný úsmev. „Zvládla som boj s Juliusom, ale táto misia ma na smrť desí,“ priznala.

„Ja viem. Ale my to zvládneme. Už sme predsa zvládli horšie.“ Hravo jej cvrnkla do nosa.

K trhline sa pomocou džinov primiestnil najvyšší upírsky kráľ Nero so svojou manželkou Kathrine. Zmätene sa obzreli, prečo boli zavolaní na toto miesto.

„Lydia? Prečo mám zlý pocit?“ oslovil ju upír podozrievavo.

Ellie sa upírovi poklonila. Nevideli sa často, keďže pracovala viac ako žoldnierka, než stály zamestnanec dvora.

Nero jej naznačil, aby sa narovnala.

„Pretože to, čo sa ti chystám povedať, sa ti nebude páčiť,“ vzdychla agentka. „Nevolám sa Lydia. Som Persefona a pred stáročiami som utiekla od Háda.“

Panovníkom klesli sánky.

„Ak si myslíte, že som u vás bola ako špeh, mýlite sa. Začala som nový život a neplánovala sa vrátiť k starému,“ vysvetľovala. „Ani by som to neurobila, ale zistili sme, že Brian s Casey sú v podsvetí a musíme ich zachrániť pred mojím manželom. Hádes je šialený. Obávam sa, že by ich využil, aby sa mohol dostať von.“

Kathrine mala oči ako loptičky. „Máš predsa zuby! A piješ krv!“

„Hádes do mňa prepumpoval svoju moc. Neviem odkiaľ pramení, ale umožňuje mi zmeniť celú fyziológiu. Urobila som to, aby som zapadla.“

Nero si prehrabol čierne vlasy a zaklonil hlavu k nebu. Nemajú snáď dosť problémov?

„Lydia,“ povedala Kathrine jemne a urobila krok k nej. „Čo riskuješ návratom k Hádovi?“

Na to ani nechcela pomyslieť. „Všetko. Ale niet inej cesty. Ten chlap sa nesmie dostať von. Mám plán, neboj sa. Ak by sa však pokazil, chcem aby ste poznali pravdu a našli na moju pozíciu náhradu.“ Do očí jej vyhŕkli slzy. „Verte alebo nie, ale upíri sa stali mojou rodinou. Kedykoľvek by som za vás šla do vojny.“

Nero krútil hlavou. „Čo ak ti ublíži? Čo ak sa ti bude chcieť pomstiť za to, že si ušla, nech už bol dôvod akýkoľvek?“

Lydia sa škaredo usmiala. „Môže to skúsiť.“

Ellie k nej pristúpila. „Ale bude sa musieť dostať cez nás obe.“ Bojovne zdvihla bradu a vtedy si konečne všetci všimli ich podobu. 

Lydia s láskou objala drobnú blondínku. „Hádes to nevie, ale keď som utiekla, bola som tehotná. Nemohla som dovoliť, aby sa naše dieťa stalo jeho nástrojom. Ani aby vyrastalo na tom mieste. Zoznámte sa s mojou a Hádovou dcérou.“