Došiel na psa mráz...

 

Tak holky, je to tu. Napriek komplikovanej situácii v našom zdravotníctve sa stal zázrak a moju operáciu nezrušili. V utorok mi držte všetkých sedem palcov, aby to dobre dopadlo :D

 

Keďže je možné, že sa po zákroku nebudem cítiť práve najlepšie, nastavila som automatické zverejňovanie poviedok na najbližšie dva týždne. Tiež je možné, že sa chvíľu neozvem, pokiaľ mi bude tak mizerne, že ani internet nepomôže :-) alebo budem naopak celé dni online, aby som sa rozptýlila. Úprimne, momentálne som už traumatizovaná aj z Covid testu, ktorý musím preventívne absolvovať. A niekoľkokrát denne mám záchvaty paniky z liekov na potlačenie imunity, ktoré majú špecificky napísané, aby sme sa im vyhýbali v zvýšenom epidemiologickom riziku. Takže čo urobí Alex? Začne ich brať uprostred najväčšej pandémie za posledných sto rokov!

Nebesia, asi z toho začnem hyperventilovať!

 

 

Okej, už som sa upokojila. Ja viem, že všetko čo musím absolvovať nie je pre to, že by sa lekári nudili a predpisovali testy a lieky zo srandy, no pre smrteľníka, ktorý má od medicíny tak ďaleko ako len môže, je to všetko nanajvýš desivé aj v bežnej situácii, nie to ešte v tej, ktorá nastala. Aj keď som dospelý človek (aspoň podľa papierov), chce sa mi plakať, že za mnou do nemocnice nepustia ani maminku. Ako to mám zvládnuť sama, keď ešte aj pri odbere krvi potrebujem, aby ma držala za ruku???

Ďalší záchvat paniky.

 

 

Toľko k mojej “dospelosti“. Môžete sa smiať, aj mne je už z toho do smiechu :D Idem na relatívne rutinný zákrok, žiadne nadmerné rezanie, transplantácia alebo nebodaj vytlačenie ďalšej osoby cez primalý otvor.

 

Najviac ma mrzí, že toto všetko musí prebehnúť v tomto neľahkom čase. Zdravotníci sú prepracovaní, štát sa k nim správa ako sa správa, sú neustále vystavení riziku, nemajú voľno, pacienti vedia byť malé monštrá a podmienky sa neustále menia. A do toho tam nabehne moje ukvílené ja, ktoré sa rozplače pri pohľade na injekciu. Vážne, už len za mňa by mali dostať príplatok, aby ma nezastrelili :-/

 

Takže ak niekto z vás pracuje alebo leží na klinike v severných oblastiach Slovenska, je možné, že ma tam uvidíte. Spoznáte ma podľa toho, že ma po chodbách ako jedinú dospelú osobu bude naháňať anesteziológ...

 

 

A teraz na veselšiu tému:

Múzy sa trochu rozhýbali, Brianova a Caseyina poviedka je z troch štvrtín hotová. Carysina sa tiež pomaly rozbieha. Paradoxne, Luciferova je v polovici a to je až v ďalšej sérii :D Ale aspoň malá ukážka:

 

Zalapala po dychu, keď na pokožke pocítila slnečné lúče a pod bosými nohami piesok. Voľná košieľka, jej jediný kus odevu, na nej viala ako smutná vlajka.

„Uvidíme, kam ťa zavedie tvoja takzvaná vôľa,“ zašepkal jej do ucha.

Pootvorila pery. O čom to hovorí?

Muž ju odstrčil, až dopadla na všetky štyri. „Čo so mnou chceš urobiť?“ preľakla sa.

„Vôbec nič. Posielam ťa preč.“

Zhrozila sa. „Č-čože?“

Zvrtol ju náhodným smerom. „Tadiaľ. Ak udržíš rovný kurz, možno ťa niekto nájde,“ povedal zákerne.

„Nemôžeš ma len tak nechať v púšti!“ okríkla ho v panike. Nedal jej nič, ani len vodu!

Ustúpil a zasmial sa. „A prečo? Tvoj ľud by s tým mal mať skúsenosti,“ podpichol ju.

„Nie!“ kričala, keď počula jeho vzďaľujúce sa kroky. „Počkaj!“

Vrátila sa jej len ozvena. Bezmocne klesla na kolená.

.........

„Otec Luciano,“ šepla jej sestra neveriacky. „To snáď nie je pravda!“

Amira už mala v ruke mobil a googlila si zamestnancov Vatikánu. Odkedy sa dala cirkev na transparentnosť, zrazu sa k ľuďom dostali kvantá informácií. Nemusela sa ani veľmi namáhať.

Otec Luciano je pápežovou pravou rukou a šéf archeologického oddelenia. Krátky popis jeho pozície bol doplnený o fotografiu muža, ktorý bol len pred pár hodinami s ňou v posteli.

Toľko k celibátu.

...

 

Ďalšia vec, s ktorou som sa rozhýbala (teda mala som snahu), je nová FB skupina pre tento blog, kde si môžeme nezáväzne pokecať mimo tunajších komentárov a kde je väčšia šanca, že sa ozvem :D Skupina má názov Skrytá temnota, tak ako tento blog, a budem úprimná – absolútne netuším ako ju spravovať, takže so mnou majte strpenie. Moje znalosti sociálnych sietí sú na úrovni babičky, ktorá prvý raz vidí telefón a pravdepodobne ho použije ako podložku na krájanie zeleniny. Ak máte nejaké rady ako si poradiť, sem s nimi! Inak je to miesto kde môžete rozvíjať svoje teórie, dohady, alebo ak potrebujete čokoľvek dovysvetliť k deju, čo nie je jasné.

Dúfam, že som len správne navolila nastavenia, aby sa do skupiny mohol ktokoľvek pridať...

 

Nakoniec vám všetkým popriať veľa zdravia a nervov. Časy sú ťažké, mnohí z nás skončili v neľahkej situácii, či už z ekonomických alebo zdravotných dôvodov. Nebojte sa a bojujte ďalej! Nič netrvá večne, ani len kríza. Poradili sme si s mnohými epidémiami, poradíme si aj s touto. Ekonomiky povstanú z popola. A o sto rokov sa o tejto tragikomédii budú učiť deti na dejepise ako o období, keď sa rúška stali politickým nástrojom :D

 

 

Držte sa holky, či už ste na Slovensku, u susedov, alebo na opačnom konci sveta. Sme v tom spolu a skôr či neskôr túto mikroskopickú pliagu pošleme kade ľahšie. Zamestnanci prvých línií – ste naši hrdinovia!

 

Krásny deň všetkým želám!