Temná skúška 20

 

Všetko dobré do nového roka, holky zlaté! Aj keď ani tento nevyzerá najlepšie, pevne verím, že na jeho konci budeme oslavovať bez reštrikcií, stresu a pri plnom zdraví!

Casey prikryla vyčerpanú Theresu, pobozkala ju na čelo a nechala ju spať, zatiaľ čo ona sa vrátila na pláž k Brianovi. Boli naspäť vo svojom príbytku, kam ich dopravil Asís v lietajúcom zariadení aerodynamického tvaru na magický pohon. Obom bolo trápne priznať, že ani ich najvyvinutejšia krajina nemá podobnú technológiu. Že prežili úpadok a prišli o mnoho vymožeností.

Asís bol šokovaný správami o asteroide. Nikdy oblohu nesledovali, sústrediac sa hlavne na vlastnú ochranu, transport a dorozumievanie. Okamžite však dal prekalibrovať niektoré zariadenia a tie potvrdili desivú realitu – asteroid je osemnásť mesiacov od Zeme. To vydesilo aj Casey a Briana. Majú rok a pol na to, aby niečo vymysleli.

Na základe nových skutočností vzbúrenci pochopili, že o nich skutočne ich páni vedia. A plánovali sa ich zbaviť tak, že im nepovedia o katastrofe, ktorá sa chystá. Sami podporili vzbúrencov, aby sa nasťahovali na miesto dopadu, ktoré museli vypočítať už dávno. Tiež musia vedieť, že planéta bude neobývateľná. Sklenené mestá pravdepodobne áno, možno aj Hyperborea.

Bolo to priveľa informácií na spracovanie a Theresa tiež pochopila závažnosť situácie. Začala klásť náročné otázky, na ktoré jej nechceli odpovedať, aby ju nevydesili. Ako dieťaťu vysvetliť, že o rok a pol zrejme umrú strašnou smrťou?

Asís a Chmí im boli tak vďační za pomoc, že im zabalili niekoľko zariadení, ktoré by sa im mohli zísť, obrovskú kopu jedla, nechali im transportér s inštrukciami a Asís im pomohol vytvoriť portál, ktorý ich spojí priamo s bunkrom vzbúrencov a oni ich tiež môžu prísť navštíviť, ak by potrebovali ďalšiu pomoc.

Obaja však pochopili jednu vec – musia sa zapliesť. Možno sa nikdy nevrátia, ale nedovolia, aby tieto bytosti umreli. A ak tu majú zostať, potrebujú bezpečné útočisko a tým môže byť jedine Hyperborea.

Casey si vyzliekla biele šaty a len v nedokonalom spodnom prádle vošla za Brianom do vĺn. Upír stál po pás vo vode a hľadel do neznáma. Privinula sa k nemu a zozadu ho objala. Okamžite pocítila, že sa uvoľnil a prikryl jej dlaň vlastnou.

„Jeden z tých dní, hm?“ zažartovala.

Pousmial sa a otočil sa k nej. „Jeden z tých dní.“ Z dní, keď sa nič nedarí a jeden by si najradšej podrezal žily, ale na to by tu museli mať niečo ostré!

Casey naňho opatrne pozrela, neistá, či mu má prezradiť, čo cíti. „Bojím sa,“ priznala nakoniec. „Veľmi.“ Bojí sa, že to neprežijú. Že ho znovu stratí a že prídu o Theresu, ktorá ešte skutočný život ani neokúsila.

Pobozkal ju do vlasov a pevnejšie ju k sebe privinul. „Ja viem. Ja tiež.“ A pri zmysloch ho drží len myšlienka na ňu, na Theresu a na to, čo by mohli mať. O čo tak veľmi bojovali. A čo im neustále uniká pomedzi prsty.

„Ak...“ nadýchla sa, „Ak by sme sa odtiaľto aj nedostali... som rada, že som tu s tebou,“ prezradila ďalšie tajomstvo. Bolo to tak blízko skutočným citom, ktoré tajila, ako len mohlo.

Upír ju perami pošteklil na krku. Ako môže byť táto drobná bosorka tak divoká? Tak nebezpečná? Tak plná života? „Neexistuje nikto, s kým by som tu bol radšej.“

Ani s Cateline? Tú otázku nahlas nepoložila, pretože sa bála odpovede. Ale ako by mu tu jej bývalé ja bolo platné? Cateline by nedokázala konať ako Casey. Nebolo to v nej. Tie neustále vzostupy a pády, stres zo zlyhaní...

Prečo tak veľmi nenávidí svoje bývalé ja? A prečo jej vadí, že ju nenávidí aj Brian?

„Nie, ani s ňou,“ zašepkal jej do ucha, akoby jej čítal myšlienky.

Neveriacky naňho pozrela.

Brian sa nežne usmial a vzal jej tvár do dlaní. „Prečo mám pocit, že teba straší viac než mňa?“

Zahryzla si do pery a nedokázala udržať jeho pohľad. „Odkedy som videla... odkedy som vás videla... v minulosti...“ habkala a márne bojovala so slzami. „Odkedy som pochopila, čo všetko si si vytrpel... niečo som pocítila,“ konečne zo seba dostala. Čelom sa oprela o Brianovu pevnú hruď. Mohla by znieť ešte patetickejšie? „A vydesilo ma to.“

Brian ju hladil po hebkých vlasoch a pri jej slovách sa mu rozbúchalo srdce. „Prečo? Prečo ťa to vydesilo?“

Smrkla. „Ako by som mohla súperiť s mŕtvolou? Stále navštevuješ jej hrob. Po stáročiach...“ Vzlykla a objala ho ešte pevnejšie, akoby sa bála, že sa chystá utiecť. „Prekonali ste medzirasové tabu. Nenávisť. Boli ste spolu do posledného dychu.“

Upír nežne zvieral utrápené stvorenie vo svojom náručí a tiež bojoval so slzami. Čo na to povedať? Jeho vzťah s Cateline bol... komplikovaný. Mierne pokrivený. Ale bol skutočný. To vedeli obaja. „Ani ty nie si práve upírka,“ pripomenul jej.

„Áno, ale už nám za to nehrozí lynčovanie.“

„A zastavilo by ťa to?“

„Nie.“

Zasmial sa nad jej okamžitou odpoveďou a znovu ju prinútil pozrieť naňho. „Máš v sebe silu ako ona,“ povedal a vedel, že ju to neurazilo, pretože to myslel najlepším možným spôsobom. „Cateline nebola dokonalá, Casey, ale kto z nás je?“

„Ja nikdy nebudem ako ona.“ Modré očká sa leskli bojovnosťou.

„Desilo by ma, keby si bola. Ale nemôžeš ju vidieť ako nejaký prízrak, ktorý určuje naše osudy.“ Palcom jej prešiel po roztrasenej spodnej pere. „Vadí ti, že navštevujem jej hrob?“

Ako by mohlo? Je to jej hrob! Ale navštevoval by ho tak dlho, keby umrela ona, Casey? „Ja by som len chcela zažiť takú silnú oddanosť. Aby mi niekto aj po sedemsto rokoch chodil navštevovať miesto odpočinku.“ Pokiaľ teda neumrie pod nejakým asteroidom. Možné je všetko, to sa už naučila.

Briana úprimne vydesila myšlienka, že by mu mohla umrieť. Zdvihol ju na ruky a odniesol na pláž zaliatu zapadajúcim slnkom. Uložil ju do piesku a ľahol si vedľa nej, ich nohy prepletené. „Neporovnávaj sa s ňou,“ poradil jej. „Narodili ste sa do odlišných podmienok. Každá z vás dostala odlišné lekcie. S Catelininou smrťou som sa zmieril veľmi dávno.“

„Tak prečo ju stále navštevuješ?“ pípla Casey.

Upír sklopil pohľad. „Vina. Mám pocit, akoby som zlyhal,“ priznal.

Casey sa zamračila. „Ako zlyhal?“

„Neochránil som ju. Držali ma a ja som len bezmocne sledoval, ako ju zabíjajú.“

„Boli v presile. Zlomili ti kosti.“ Casey a ani Cateline Briana nikdy nevnímali ako zodpovedného za tú situáciu. Netušila, že by si to mohol vyčítať. Prisunula sa bližšie, až sa ich telá dotýkali všade, kde to bolo možné. „Chcel si s ňou utiecť. Naliehal si. Cateline odmietla. Poznala hrozbu a odmietla.“ Pohladila Brianove čierne vlasy. Ako mohol toľké roky žiť s vinou? Nestačí, že s ňou žije ona?

Brian bol stratený v spomienke na osudnú noc, keď sa všetko obrátilo naruby. Casey zvieral ako záchranné lano, akoby sa bál, že mu utečie. Že mu ju niekto vezme.

„Myslíš, že aj ona cítila vinu?“ nadhodil opatrne po chvíli, keď dostal pod kontrolu vlastné slzy.

Casey bojovala s emóciami. Či cítila vinu? Zožiera ju zaživa. Kvôli jej stupídnemu rozhodnutiu umreli nevinní, umrela ona, umrelo dieťatko v jej vnútri a Brian prišiel o všetko. „Áno,“ odpovedala po pravde.

Brianove prsty nežne masírovali jej krk. „Nemala by. Chcela len urobiť správnu vec, tak ako my teraz. Nemohla vedieť, k čomu to povedie.“

Casey sa znovu rozplakala. Potrebovala Brianove odpustenie. Potrebovala vedieť, že ho neťaží jej čin. Aj keď zaň mohla ona, je to Brian kto trpel a len on ju mohol oslobodiť od jej viny. Tak ako ona od tej jeho.

Ibaže to by mu musela priznať pravdu. A to nedokázala. Nie, keď videla že má rád Casey, bosorku bez pudu sebazáchovy a kúska submisivity v tele.

„Som presvedčená, že nič z toho, čo sa stalo, ti Cateline nedávala za vinu,“ povedala váhavo.

Akoby si vydýchol. Pobozkal Casey na odhalený krk a jemne ju škrabol tesákmi. „Cateline je mŕtva. My sme nažive.“

Zaklonila hlavu a užívala si príjemnú triašku, ktorú v nej vyvolal. Nechala ho strhnúť jej spodné prádlo a sama bojovala s jeho nohavicami, ktoré sa začínali napínať. Brian ju položil na chrbát a dlho sa venoval jej nanajvýš citlivému krku, než sa pomaly začal presúvať nižšie. Dlaňami prikryl jej mäkké prsia a jemne ich masíroval. Pobavene zdvihol hlavu, keď jeho bozky na Caseyinom bruchu vyvolali záplavu smiechu.

„Niekto je tu šteklivý?“ povedal hlasom, ktorý naznačoval, že toto zistenie bude opakovane použité proti nej.

„Ani sa nepokúšaj...“ zvyšok vety zanikol v záchvate smiechu, keď ju začal intenzívne štekliť. Chcela sa mu vytrhnúť a začali sa klbčiť na piesku ako malé deti. Casey cez slzy nevidela, len naslepo šmátrala po Brianovi. Prebojovala sa naňho a celého ho priľahla, len aby prestal.

Rozosmiaty upír jej doprial toto malé víťazstvo a ruky mu zablúdili na jej mäkké pozadie, do ktorého by sa najradšej tiež zahryzol. Nie kvôli krvi, len z princípu.

Casey mu dala sladký bozk na pery a zavrtela bokmi, aby vydráždila jeho erekciu, ktorá ju tlačila na podbrušku. „Zlý, zlý upír,“ karhala ho.

„Veľmi zlý,“ súhlasil. Prudko sa posadil, nadvihol ju a vrátil na chrbát do piesku. Roztiahol jej stehná a jazykom začal skúmať svoje obľúbené miesto. Caseyin ston bol ako hudba pre jeho uši a dal si záležať, aby z nej ich vylúdil čo najviac. A to sa ani veľmi nenamáhal. Jeho neskúsené zlatíčko ešte potrebuje veľa lekcií. Keď bola na pokraji, odtiahol sa a ignoroval jej protest. Znovu si ju na seba posadil a keď pochopila, čo od nej chce, zahryzla si do pery. Rukami sa zaprela o jeho ramená a pomaly ho do seba začala zasúvať. Bol to zvláštny pocit, mať odrazu kontrolu. Aby trochu otriasla jeho ovládaním, niekoľkokrát zovrela svaly okolo neho a znovu ich uvoľnila.

Brian zasyčal a bojoval o výdrž. „Nebezpečná bosorka.“

Dala mu ďalší sladký bozk. „Nikdy som netvrdila opak.“ Zatlačila ho na chrbát, aby mala dosť priestoru na pohyb. Bokmi vyskúšala niekoľko uhlov a zdvihov, než našla ten najdráždivejší. Mučivo pomaly sa rozpohybovala. Nechty sa jej znovu zahrotili a vlasy naježili. Možno sa jej to len zdalo, ale Brian akoby pri tom pohľade ešte viac stvrdol. Teplými dlaňami ju hladil po chrbte a stehnách. Jej opatrnosť, aj keď ho doháňala do šialenstva, bola ako afrodiziakum. Je to len on, koho kedy mala a sakra, postará sa o to, aby to bol on aj naďalej. Bola to znepokojivá myšlienka, obzvlášť vzhľadom k situácii, ale nedokázal sa jej vzdať. Naučí túto bosorku všetky zvrátenosti, ktoré ju prinútia kričať spokojnosťou, a potom snáď objavia aj nejaké nové.

Caseyine pohyby sa zrýchlili. Jej vnútro sebou šklbalo. Nechal ju nájsť svoj vrchol. Zrútila sa naňho, on stále v nej.

Tvrdý ako skala.

Vážne musia zapracovať na jej výdrži. Pregúľal ich a dal sa do skutočnej akcie. Prevzal kontrolu nad jej telom, zasypal ho bozkami a dotykmi. Obľúbil si predovšetkým drobné bradavky, ktoré sa ukázali ako ďalšie citlivé miestečko. Keď cítil, že sa blíži orgazmus, zahryzol sa do Caseyinho krku a spoločne vykríkli v príjemnom kŕči. Niekoľko minút to za zvuku šuštiacich vĺn predýchavali, potom ju Brian zdvihol do náručia, pobozkal a odniesol do jaskyne, kde si dali druhé a tretie kolo.