Vykúpenie z temnoty - Prológ

 

Budúcnosť...

 

Carys len-len že uhla pred padajúcim kusom strechy. Oblečenie mala špinavé od prachu a krvi a v očiach nevídanú hrôzu, keď uvidela ako znepriatelené jednotky zabíjajú osirelé deti, ktoré sa pokúšala zachrániť.

Deti, ktoré prišli o všetko a nechceli nič iné, než život v mieri.

„Drake!“ kričala cez rachot rúcajúcej sa budovy. Detský krik a plač jej trhali srdce. Už ani nevnímala, koľko démonov zabila. Vždy ich nahradili ďalší. „Drake!“ Rozkašľala sa. Preskočila spadnutý stĺp a niekoľko mŕtvych tiel.

Malých tiel.

Do očí sa jej nahrnuli slzy.

„Drake!“

Čiernovlasého anjela našla ležať vo výklenku, ktorý sa zdal ako-tak stabilný.

V kaluži krvi.

„Nie!“ Dobehla k nemu a hľadala ranu. Vyslala k nej liečivú silu. Bola však taká slabá, že ju nedokázala zaceliť, len oddialiť nevyhnutné. „Drake!“ fňukla.

Jeho šarlátové oči sa vpili do tých jej. Zovrel jej krvavú dlaň. „M-musíš to zastaviť,“ povedal trhane.

Zúfalo krútila hlavou.

„Carys!“ Prinútil ju sústrediť sa. „Prehrali sme. Bolo príliš neskoro. Prosím.“ Podával jej dýku. „Z-zabi ma.“

Zhrozene uskočila na zodratých kolenách. Démoni sa približovali.

Drake unavene položil hlavu na zem. „Ak to neurobíš, bude koniec.“

Pritisla si ruku na ústa. Nemôže. Nedokáže to!

„Si jediná, ktorá to zvládne,“ presviedčal ju s hrdým úsmevom. Preplazil sa k nej a trasúcou sa rukou sa dotkol jej lýtka. „Je to moja vina. Naprav ju. Aj keby si ma mala zabiť.“

Nemotorne ho objala. „Ja nechcem.“ Rozplakala sa.

„Musíš. Kvôli deťom. Kvôli Jewel.“ Prehrabol jej strapaté vlasy. „Kvôli sebe. Zaslúžiš si život bez utrpenia a večného úteku.“

Z posledných síl okolo nich vytvorila obranný štít, keď ich horda démonov zbadala. „Nechcem o teba prísť.“ Nie po tom všetkom.

„Ani ja o teba, dcérka.“ Rozkašľal sa a z úst mu vytiekol pramienok krvi. „Ale radšej umriem s vedomím, že si dostala šancu, ktorú som ti vlastnou hlúposťou vzal.“ Dotkol sa jej líca.

Dva šarlátové pohľady sa stretli. Carys pochopila nevyhnutné. S bolesťou v srdci zovrela dýku a než Drake naposledy vydýchol, prebodla mu srdce a vysala z neho všetku silu, ktorou vládol. Prijala ju do svojho tela a ten nával energie ju vzpružil. Vstala, rozprestrela šarlátovo červené krídla a jediným mávnutím ruky odhodila démonov a zvyšky budovy na kilometre ďaleko.

Cez uslzené oči uvidela pochodujúcu armádu ďalších zabijakov pod vedením muža, ktorého sa naučila nenávidieť viac než čokoľvek na svete. Zlomeného muža, ktorý tak ako ona nepoznal pokoj a mier.

Julius zdvihol dlaň, aby zastavil útok. Tušil, že sa deje niečo, čo sa mu nebude páčiť.

„Ešte sa uvidíme,“ zavrčala Carys a privolala vír času, ktorý ju odniesol ďaleko do minulosti, do doby, keď nádej na mier a vykúpenie stále existovala...

Carys tvrdo pristála na niekoľkých vetvách a chladnej zemi kdesi v lese a celé minúty lapala dych. Stále bola doráňaná a špinavá z boja, ale rozhodne už nie je v tom zlomenom svete, kde nezostalo za čo bojovať.

Pozviechala sa na nohy. Stále krvácala a všetko ju bolelo. Drakeova moc ju však naplnila novým poznaním. Odrazu vnímala všetkých anjelov, miliardy osudov, krehké životy okolo nej. Život  jej matky, ktorá ešte netuší, že ak stretne jej otca, naveky bude nešťastná. Život Drakea, stále v nebi, hoci čoskoro bude poslaný do sveta ľudí.

Rozbolela ju hlava. Čo len urobí?

V odpovedi na tichú otázku sa pri nej zjavil anjel. Kolega jej otca z najvyšších oddelení. Nemusel sa pýtať. Vycítil jej moc. Jej silu. Jej pôvod. Podoprel ju skôr, než sa znovu zrútila. „Musíš nám toho veľa povedať, dievča,“ zašepkal, keď ju odnášal do neba za ostatnými anjelmi. Len Drakea nepozval. Mal tušenie, že jeho dcéra nechce byť odhalená.