Vykúpenie z temnoty 24

 

Kaden vedel, že sa niečo deje. Ninja nepotreboval informáciu o krvi jeho mamy len tak. Preto len čo skončilo ďalšie kolo súťaže, vybehol z hotela a chystal sa mu zavolať, ibaže maskovaný muž už stál pred vstupom a čakal naňho. Oči mal červené od plaču.

„Mama?“ preľakol sa chlapec.

Ninja si pred neho kľakol, aby boli na rovnakej úrovni. „Je v poriadku. Pobila sa s tvojím, ehm, starým otcom. Detaily ešte nepoznám. Vzal som ju k Salvatorovi a jeho spojenci ju zachránili. Ešte je v umelom spánku, ale do týždňa bude fit.“

Kaden sa rozplakal. Nech má akúkoľvek moc a nárok na vysoký post v nebi, stále je len dieťa, ktoré potrebuje svoju mamu. Potrebuje počuť jej hlas, jej slová podpory a jej niekedy prehnanú starosť.

Ninja ho objal a celé minúty ho držal, kým sa chlapec vyplakal. Nič iné robiť nemohol. Hladil ho po vlasoch a dookola opakoval, že Carys bude v poriadku a nič jej nehrozí.

„A čo Drake?“ vyhabkal Kaden, keď sa upokojil a zotrel si slzy. „Ako je na tom on? Prečo sa pobili?“

„To keby som vedel,“ vzdychol. „Odvliekol som ho do neba a plánujem ho vypočuť. Ak je to potrebné, vezmem mu moc, aby sa viac na Zem nedostal.“

Kaden sa nesúhlasne zamračil. „Neverím, že obaja nemali dôvod prečo takto reagovali. Prosím, nechaj si to vysvetliť. Možno išlo len o nedorozumenie.“

V to úprimne dúfal, ale aj tak túžil z najvyššieho anjela vytrieskať dušu. „Idem priamo za ním. Len som ti chcel povedať, že som tu pre teba, áno? Vo dne v noci. Nemôžem ťa zobrať za mamou, lebo je u Salvatora, ale...“

Kaden mu zovrel rameno a v tvári mal pochopenie. „Ja viem. Ďakujem, že pri nej stojíš.“

Ninja sa tragicky usmial. Existuje niečo čistejšie, než detská vďačnosť? „Budem pri nej stáť aj keby prišiel koniec sveta.“

Chlapec mu dlho hľadel do očí. „A ja budem stáť pri tebe,“ povedal smrteľne vážne.

S Ninjovým srdcom sa dialo niečo, čo nedokázal pochopiť. Najskôr mu Opal povie, že mu odpúšťa, a teraz sa dozvie, že pri ňom chce niekto stáť? Dobrovoľne? Znovu ho objal a tentoraz plakal on. Koľko toho za posledných dvadsaťštyri hodín naplakal?

„Prídem ťa skontrolovať, len čo to bude možné,“ sľúbil Kadenovi, keď sa pobral na odchod. „Dobre?“

Nadšene súhlasil. „Dáš mi vedieť, keď sa mama zobudí?“

„Sľubujem.“ Cúvol do tieňov a odmiestnil sa do neba.

Len čo ho Kaden stratil z dohľadu, uprel pohľad na mercedes pred vchodom. Ako dlho tam to auto stojí? Nikoho nevidel nastúpiť a ani vystúpiť.

Dvere na strane vodiča sa otvorili a vyliezol z nich Brian. Z opačnej strany sa vynorila Casey s kruhmi pod očami.

Nakoniec sa rozleteli zadné dvere a vo svetle prenikajúcom z lobby sa objavila Erin Anglická.

„A sakra,“ zanadávalo dieťa.

 

 

 

Ninja sa premiestnil na nebeskú ošetrovňu a bol nasmerovaný do samostatnej izby, kde bol k posteli pripútaný Drake. Na rozdiel od Carys, jeho zranenia boli minulosťou a aj jazvy zbledli na sotva badateľné šrámy.

Ninja mávol rukou a putá uvoľnil. Len čo Drake vstal, vrazil mu jednu pod oko. „Si normálny?!“ okríkol ho. „Zaútočiť na kolegu je tu stále dôvodom k strate krídel!“ Opomenul fakt, že Carys nie je oficiálne jeho kolegyňa. „A aj keby som to prehliadol, opakujem – Si normálny?!“ kričal. „Tá žena je náš spojenec, bojovala za nás celé roky a bola by pre teba urobila čokoľvek! Ako si ju mohol tak doriadiť?!“

Drake si trel udreté líce, v očiach hnev. „Ja? Ja som nebol ten, kto zaútočil!“ bránil sa. „Bodla ma od chrbta! Myslel som si, že ona jediná ma pochopí! Umieram žiaľom, Ninja! Trpel som a ona sa ma pokúsila zabiť, lebo som bol taký naivný, že som si myslel, že by ma pochopila!“

Ninja spozornel. „O čom to táraš?“

Červenooký anjel zmĺkol.

Ninja pochopil. Jewel. Drake je stále v domnení, že jeho manželka s dieťaťom sú mŕtvi. Čo znamená... „Ty si Carys povedal o Jewel,“ dovtípil sa a plesol sa po čele. Môže sa táto situácia ešte zhoršiť? Mal chuť Opal zaškrtiť za jej debilný nápad.

Drake sa napol ako struna a zaujal obranný postoj. „Ty vieš o Jewel?“

Zaklonil hlavu a vydal frustrovaný škrek. „Áno, viem o nej.“

„Odkedy?“

Veľmi dlho. Dlhšie, než by mal. „To je jedno. Chcel som ti dopriať čas, aby si jej všetko v kľude vysvetlil.“ Čo bola chyba. Mal naliehať a nemuseli by byť v tejto šlamastike.

Drake mal ústa dokorán. „Tebe nevadí, že som sa spustil... s človekom?“

Ninja naňho vrhol znudený pohľad. „A prečo som podľa teba vydal pravidlo zákazu zabíjania nefilim?“ Prešiel sa od steny k stene. A znovu. Potreboval sa vyzúriť a nemal sa na kom. Nezmláti Drakea. Nie po tom, čo si vytrpel od Carys. Musela spanikáriť, keď sa dozvedela, že nezabránila stretnutiu svojich rodičov. A smrti milovanej matky. Pravdepodobne si myslela, že sa história zopakuje a Drake začne vojenské ťaženie proti nebu aj Zemi.

Najvyšší anjel nevedel, čo povedať. Len civel. Naprázdno otváral a zatváral ústa.

Maskovaný vládca nebies si niekoľkokrát udrel hlavu o bielu stenu. Čo má robiť? Nemôže mu povedať pravdu ani o Carys, ani o Jewel. „Najbližší týždeň máš odobraté privilégiá vrátiť sa na Zem,“ povedal nakoniec. „Sústreď sa na prácu a keď sa Carys zotaví, pozhovárame sa.“

A odišiel.

 

 

Kaden neisto hľadel na kráľovnú britských upírov, ktorá jeho pohľad bez zaváhania opätovala. Sedeli pri stole v jednom z domov vlastnených dvorom, Ninjova zložka medzi nimi. Za oknami bola tma a blížila sa polnoc, no nikto nebol unavený.

Ubehla polhodina očného súboja, než to upírka vzdala a prehrabla si vlasy. Otočila sa k dvojici stojacej pri stene. „Zožeňte mi Kamala, Ekrema, Annie a Zoe.“

Casey urobila krok vpred. „Prečo?“

Upírka zagúľala kukadlami. „Prešli si podobným svinstvom ako Ninja. Možno porozumejú. Dúfajme,“ dodala zadumane.

Brian zovrel Caseyinu dlaň a šiel obvolať vybraných jedincov.

„Dopraj nám chvíľu súkromia,“ poprosila ju Erin. „Chlapcovi sa nič nestane.“

Bosorka nebola nadšená, ale poslúchla a zmizla vonku.

„Ty a ja máme niečo spoločné,“ začala Erin. „Sme odsudzovaní za to, s akými génmi sme sa narodili.“

Smutne sa usmial. Erin v sebe nesie pôvodné upírske gény a má moc ich ovládať, o čo sa však nikdy nepokúsila. On je synom zločinca a tiež podedil priveľa moci.

Kráľovná vstala a posadila sa vedľa neho. Jednou rukou ho objala. „To, čo si mi povedal, nie je jednoduché prijať. Nie po tom, čo sme za poslednú dekádu zažili.“

„Ja z toho tiež nie som nadšený,“ pripustil. „Ale nechcem, aby Ninja trpel. Ani mama.“ V hrudi ešte stále cítil tupú bolesť zo strachu o Carys. „Klamali a podvádzali celé roky. Zo strachu. Nemali by s tým už prestať?“

Rozhodne s tým nemali začínať, ale to už nikto nezmení. Erin ho pohladila po útlom pleci. „Je ťažké pomôcť niekomu, kto o pomoc nestojí,“ vysvetlila mu. „Ninja podľa tohto záznamu trpí veľmi silným posttraumatickým stresom, úzkosťou a obrovskou vinou. Keby bol človek, nadopujem ho liekmi. V jeho prípade...“ Naprázdno preglgla a sklonila sa, aby si s Kadenom videli do tváre. „Sa z toho musí dostať tou ťažšou cestou.“

A to je kameň úrazu. Ak sa Carys dozvie pravdu, jeho stav sa ešte zhorší. Pretože aj ona je zaujatá proti nemu. „Nežiadam o zázrak, Veličenstvo,“ povedal slušne. „Len o to, aby... aby Ninja vedel, že nie je sám.“

Kráľovná dojato vzdychla. „Si dobrý chlapec, Kaden.“ Pobozkala ho do vlasov. „Nech sa stane čokoľvek, v mojom kráľovstve budeš mať vždy útočisko.“

A vtedy aj Kaden pochopil, že ani on nie je sám. Mama ho chránila pred svetom, ktorý sa zmenil od jej príchodu a vo veľkej miere vďaka nej. Tento svet ho prijal a poskytol mu ochranu. Sladko sa na Erin usmial a tiež ju objal. „Ďakujem, Veli-“

„Erin postačí,“ zasmiala sa.

 

 

Ako sa predpokladalo, každý zavolaný dorazil aj s partnerom, čo mierne skomplikovalo situáciu. Všetkých nahnali do obývačky a predstavili im Kadena. Chlapec veľmi ťažko niesol sériu nadávok a rozčúlených poznámok. Sebavedomie sa mu vrátilo až v momente, keď ho Erin aj Brian vzali za ruku a nakričali na svojich hostí, ktorým tvrdo pripomenuli ich vlastné nedostatky. Až potom sa upokojili a boli ochotní si prečítať záznam. A lavína začala naberať na obrátkach...

 

 

 

 

Carys nadobudla vedomie o dva dni a tvrdo bojovala proti únave a slabosti. Len čo bola schopná reči, z úst jej vyšlo jediné slovo: „Kaden.“

„Ššššš,“ ktosi ju držal za ruku. „Je v poriadku.“ Ninjov upokojujúci hlas ju zahrial pri srdci. „Ešte stále je na súťaži. Dohliadam naňho.“

Okamžite ju zaliala úľava. Všetko ju bolelo a cítila sa ako keby ju prešiel parný valec. „Drake...“

Ninja sa obzrel po ošetrovni. Nikto nebol nablízku. „Si u Salvatora. Pozor na to, čo chceš aby bolo prezradené,“ zašepkal jej do ucha. „Drake je pod zámkom.“

Ten bastard nezomrel?! „Jewel... mŕtva.“ Formulovať slová ju vyčerpávalo.

Ninja odmietal znovu plakať. Pravdu jej však povedať nemôže. Nie hneď. „Ja viem. Povedal mi to.“ Aj keď to vedel aj predtým. „Je mi to ľúto, Carys.“

„Nesmie... zopakovať... históriu.“ Nesmie začať pustošiť svet. Nie po tom všetkom, čím si prešli!

Ninja ju pohladil po čele. „Preto si ho napadla? Bála si sa, že sa obráti proti nám?“

Slabučko prikývla.

Ach, jeho zlomený anjelik... „Nedovolím to, Carys,“ sľúbil jej. „Prestaň na seba brať všetku zodpovednosť. Nie si sama. A Drake nie je taký slabý, ako si myslíš. Zmenila si jeho minulosť. Dostal lekcie, ktoré predtým nemal. Dopraj mu prezumpciu neviny.“

Kiež by v sebe ešte mala nejakú nádej... Z očí sa jej vykotúľali slzy. „Už... nevládzem... bojovať.“

Ninjove srdce už zase bolelo. „To je v poriadku. Nemusíš. Som tu ja. Ak k tomu príde, budem bojovať v tvojom mene.“

Pery sa jej zvlnili v najnenápadnejšom úsmeve. Potom znovu zaspala.