Vykúpenie z temnoty 25

 

Helio v mobile čítal všetky záznamy, ktoré sa Stefanovi podarilo poslať. Opal Jeffriesová rozhodne nepripomínala súčasnú Opal, ktorá od nervozity prechádzala stenami sem a tam. Môže ísť o jednu a tú istú osobu? Pochyboval o tom. Stefan mu poslal niekoľko starých fotografií, na ktorých za prvé vyzerala absolútne odlišne, za druhé starla. Posledná fotografia zachytávala starú ženu obklopenú deťmi a vnúčatami. A ani tie vnúčatá sa na ňu nepodobali.

Nespokojne odložil mobil a pomaly cucal krv zo sáčku. Keď sa Opal nepozerala, nenápadne do nej prilial Tequilu. Možno má skutočne problém s alkoholom...

Pretrel si oči. Opal mu odmietla prezradiť čo sa deje, len sa dozvedel, že Carys je zranená po boji s Drakeom.

To mu veľmi nepomohlo. Neskutočne ho znervózňovalo, že nemá o tejto situácii žiadny prehľad.

Opal prešla stenou zo susedného apartmánu a zmizla v stene oddeľujúcu ich od chodby. Po celý čas si niečo mrmlala a ignorovala jeho nafučaný pohľad.

Helio odhodil prázdny sáčok. Je najstarším upírom na svete. Za svoj život videl a prežil veci, o ktorých sa väčšine ani nesnívalo. Precestoval svet. A pozoroval ho. Naučil sa viac, než len viesť svoj ľud a vojsko.

Naučil sa vnímať. Počúvať. Meditovať. Pracovať s mágiou a energiou. Je načase oprášiť staré vedomosti.

Kým si Opal dávala ďalšie kolečko, napustil si vaňu, zapálil sviečky a preniesol do kúpeľne fikus z chodby (aby boli prítomné všetky štyri živly). Oblečený v džínsoch a bielej košeli sa posadil do pozície lotosového kvetu v nadrozmernej vani a privrel oči. Trvalo to niekoľko hodín, ale nakoniec jeho sústredenie vyhralo a on sa vzniesol do vzduchu. Voda sa okolo neho zvírila a kvapky začali krúžiť po miestnosti. Plamene sa k nim pridali. Fikus k nemu natiahol svoje listy a všetko doplnil jemný vánok.

Heliova myseľ sa naplno otvorila a ukázala mu ďalší výjav...

 

 

Rozčúlene hodil o stenu vázu, ktorá pravdepodobne stála viac než niektoré nehnuteľnosti. Prijímací salónik paláca najvyšších upírov sa naplnil nadávkami. Jeho vlastnými. „Nemôžem uveriť, že to urobili! Ako si mohli dovoliť zničiť jej šaty?!“

Rebecca sediaca v kresle čo najďalej od neho poklepkala prstami po stolíku vedľa nej. „Hovorila som ti, aby ste ich z toho vynechali. Nemali ste im nič oznamovať.“

Áno, to nemali. Koľká naivita, myslieť si, že by boli šťastní pre Opal, ktorá nechcela nič iné, len si s ním povedať svoje áno. Ich svadba ani len nemala byť honosná. Zarezervovali si malú miestnosť v hoteli, kde sa mala zísť len najbližšia rodina. Nechceli ani len oslavu, len jednu tortu a fľašu šampanského.

Ale nie. Najskôr ju jej otec odmietne odviesť k oltáru, potom si zvyšok jej drahých príbuzných zmyslí, že bude ideálne zničiť jej šaty, z ktorých mala posledné týždne takú radosť. A nie je veľa vecí, ktoré by Opal urobili radosť. To dievča bojuje s depresiou a predsudkami a je zázrak, že napriek všetkému sa naňho vždy dokáže usmiať. Čo ako je zničená a smutná, stačí ju objať a znovu sa cíti silná.

Helio mal kúsok od vraždy. Prečo ju trestajú? Ona jediná nič neurobila, len sa narodila. Neprosila sa na tento svet. Rozhodne sa neprosila o rozvrátenú, zlomyseľnú rodinu, ktorá ju sfanatizovala. Keby nestretla Helia, nikdy by neunikla ich vplyvu.

„Možno by bolo lepšie, keby ste sa od všetkého odstrihli. Presťahujte sa do iného štátu, získajte nové identity a nechajte jej príbuzných dusiť sa vo vlastnej šťave,“ navrhla mu najvyššia kráľovná.

Presne to začali reálne zvažovať. Opal už dlho robila všetko pre to, aby sa od nich dištancovala, ale kontakt neprerušila. Po tejto epizódke si to zrejme rozmyslí. „Nechápem, prečo ich stále nechávame na pokoji. Zaslúžia si trochu disciplíny. Je mi fuk, kto a čo sú!“

„Nebo nám to nedovolí. Nemysli si, že sme za to nelobovali.“

Odfrkol si a vyzrel von z okna na idylický sad okolo paláca. Je to svet za ním, ktorý nie je idylický. Svet stále bojuje. Možno svoju poslednú bitku. Pokrútil hlavou, aby prešiel na iné myšlienky. „Kde sme pochybili, Rebecca?“ zašepkal smutne.

Kráľovná sa neveselo zasmiala. „Tisícky rokov dozadu.“

Áno. Ale neboli jediní. „Som unavený. Unavený týmto životom.“

Kráľovná vstala a postavila sa k nemu, oči upreté na sad pod nimi. „Nie si jediný. Nesmrteľnosť je niekedy prekliatím.“ Nehovorila o sebe.

Chcel niečo povedať, ale palácom odrazu prešla silná vlna mágie. Obaja nadskočili a obzreli sa.

„Čo to bolo?“ preľakla sa Rebecca.

Heliove oči sa rozšírili strachom. Tento druh mágie už pocítil. Mala však neznámu prímes. „Opal!“ Rozbehol sa chodbami. Trvalo mu päť minút dostať sa do obytnej časti, kde doslova rozkopol dvere do ich komnát.

Jeho najhoršie obavy sa potvrdili. „Opal! Opal!“ Pribehol k posteli, kde ležalo jej bezvládne telo. Na rukách mala nakreslené neznáme symboly, z ktorých priam sálala mágia. Mágia, ktorá jej nepatrila.

Zatriasol ňou, ale jej oči zostali pevne zavreté. „Opal! Čo si to urobila?“

Rebecca ho odstrčila a skontrolovala jej pulz na krku. „Sotva žije.“

Helio prehľadal celú miestnosť, kým nenašiel starú, zožltnutú knihu bosoráckej mágie. „Drahé nebesia!“ zalapal po dychu.

Rebecca mu ju vytrhla z ruky a zhrozene naňho pozrela. „Toto je veľmi zlé!“

Celý svet akoby sa otriasol pod neznámym náporom. Rebecca vyzrela z okna na tmavnúcu oblohu. „Zober ju, hneď!“

Helio nežne zdvihol snúbenicu do náručia. Rebecca ich premiestnila na neznáme miesto s podivnými sklenenými stenami. „Lucifer!“ kričala. Otrasy sa zhoršili.

Padlý anjel sa pri nich vytočene zjavil a vyzeral, že sa chystá niekoho zabiť. „Čo ste vyviedli?!“

Rebecca ukázala na Opal. „Opúšťa ju životná sila.“

Lucifer si ju prevzal od Helia a uložil na pohovku, kde skontroloval symboly na jej rukách. „Tvoja snúbenica má samovražedné sklony!“ prskol na Helia.

Tri silné otrasy.

Steny praskli.

Lucifer roztiahol krídla a všetkých obalil do silného magického štítu. „Nedokážem jej pomôcť,“ zhodnotil nešťastne. Hneď sa však obrátil na zničeného upíra. „Ty.“

Helio spozornel. „Ja?“

„Môžeš ju zachrániť.“

„Ako?“

Padlý anjel nahnevane zafučal. „Tak, že nepokašleš to, čo ona.“

Rebecca sa potkýnala na nerovnej podlahe. „Myslíš to vážne? Chceš riskovať osudy nás všetkých?“

„Máš lepší nápad?!“

Heliovi bolo ukradnuté všetko okrem Opal. „Čo mám robiť?“

Lucifer ho uložil vedľa chladnúceho tela. „Budeš si musieť spomenúť. Snáď to tvoja myseľ vydrží.“ Začal zariekať v jazyku, ktorý Heliovi pripomínal aramejčinu.

Rebecca sa k nemu sklonila a pevne mu zovrela ruku. „Nikto z nás nebude nič vedieť, Helio! Pravdepodobne ani Opal! Ak ju včas nezachrániš, nebude cesty späť, je ti to jasné?“

Upír začal prudko dýchať. „Rebecca?“ napadla mu šialená možnosť.

Vládkyňa spýtavo nadvihla obočie. 

„Keď nič iné, môžem vás varovať. Ak si spomeniem...“

Pritlačila mu dlaň na ústa. „Nesmieš! Počuješ? Čokoľvek sa s tebou stane, nesmieš nikomu povedať o chýbajúcich zbraniach!“

„Prečo?“

Pozrela na Lucifera, ktorý sa blížil ku koncu zariekania. „Pretože zradca je pravdepodobne z našich radov,“ zašepkala vydesene. „A my sme mu dali návod na zničenie všetkého živého!“

Oči sa mu rozšírili strachom. „O čom to táraš?“

Pery sa jej roztriasli. „Naša posledná porada... nevedeli sme. Boli to len vedecké vysvetlenia, ale... možno bude lepšie, že si nikto nespomenie. Len ty s Opal. Nepokazte to. My budeme v poriadku.“

Rád by jej položil milión ďalších otázok, ale zariekanie dosiahlo vrcholu a okolo neho začali prúdiť neznáme sily, ktoré ho pomaly obrali o vedomie. Z posledných síl si preplietol prsty s Opalinými a viečka mu klesli.

 

 

Helio spadol do vane za hlasného špľachotu vody a syčania uhasínajúcich plameňov.

Čo do pekla... „Opal!“ zreval na priesvitnú ženu.

Duch sa okamžite zjavil v kúpeľni. „Čo si tu stváral?“ nechápala, keď videla tú spúšť.

Heliovi pretiekol pohár trpezlivosti a mal chuť ju zdrapnúť za ruku, o čo sa pokúsil, očakávajúc, že sa nič nestane.

Ibaže sa stalo. Jeho dlaň narazila na pevnú hmotu. Držal Opal za lakeť a obaja zhíkli.

Opal sa mu od strachu vytrhla. „Čo to bolo?“

Odkiaľ to má vedieť? Hlava mu išla prasknúť od náporu neúplných informácií, ktoré nedokázal zaradiť. „Voláš sa Opal Diana Jeffriesová. Tvoja krvná skupina je B pozitív. Študovala si medicínu. Na hrudi pod prsiami máš dva malé znamienka. Hovoríš piatimi jazykmi. Tvoja rodina sa rozpadla a obrátila proti tebe. Máš kamarátku menom Ellinor, ktorá je za mrežami,“ chrlil náhodné veci, ktoré mu prišli na rozum. „Máš brata.“ Privrel oči. „A sestru.“

Opal bola ako socha. Nie je žiadna možnosť, aby Helio tieto veci o nej vedel. Nie v tomto rozsahu! A ako to, že sa jej dotkol? „Kde si k tomu prišiel?“ pípla, na smrť vydesená.

Helio niečo cítil. Nebol si istý čo, ale tá emócia ho ničila. Zvnútra. „Videl som ťa... tvoje telo. Opustila si ma.“

Opal si pritisla ruku na ústa.

Helio stále nerozumel svojim spomienkam. Napriek tomu rozumel bolesti z jej straty. Ale kedy? Kedy ju stratil? Kedy sa zoznámili? Kedy stihli byť spolu? „Čo sa so mnou deje, Opal?“

Smrkla. Oči sa jej naplnili slzami. Bezmocne krútila hlavou. Začala cúvať a Helio ju nasledoval.

„Neopováž sa mi viac klamať! Prečo si zrazu spomínam, hm? Prečo mám zrazu spomienky na teba? Nikdy v živote som ťa nestretol!“

Opal narazila do steny.

Narazila do steny!

Pozrela za seba a zistila, že ňou už viac neprejde. Ale nie! Deje sa niečo zlé! Toto nebolo v pláne! „Helio,“ smrkla.

Upír ju zahnal do rohu a oprel sa o stenu rukami po jej stranách, aby nemohla uniknúť. „Odpovedz mi, Opal!“ Nadýchol sa. Jeho tvár bola tak blízko, že sa im miešal dych. „Boli sme my dvaja niekedy spolu?“

Opal mala obe dlane na ubolenom srdci. Nikdy sa nahnevaného Helia nebála, ale toto nebol nahnevaný Helio. Toto bol Helio, ktorého zradila. S dobrým úmyslom, ale zradila. Ale čo mala robiť? Bola taká zúfalá zo svojej rodiny, že chcela všetko napraviť. Aby boli šťastní. Tak ako ona s Heliom. „Odpusť,“ dokázala vyhabkať cez stiahnuté hrdlo.

Upír bojoval o trpezlivosť. Na čeľusti mu trhalo svalom. „Čo si urobila? Čo sa s nami stalo?“ Každé slovo zdôraznil.

Opal zaklonila hlavu. Kde sa stala chyba?

„Sú to skutočné spomienky?“ tlačil na ňu.

Pokrútila hlavou. „Nie sú to spomienky, Helio,“ zašepkala. „Nemám brata a ani sestru.“

Zamračil sa. „Máš. Tvoj brat je čiernovlasý obor s nezdravým množstvom sarkazmu a sestra...“ zarazil sa. Bol presvedčený, že má sestru, ale nedokázal si vybaviť jej výzor.

„Nemám súrodencov, Helio.“ V tomto neklamala.

„Niekto ti hovorí sestrička. Vyrušil nás vtedy keď sme prvý raz...“ nedokončil.

Opal sa znovu rozplakala. On si skutočne spomenul! Prečo? Ako? „Lucifer!“ vykríkla. „Lucifer, potrebujeme ťa!“

Padlý anjel vypočul jej volanie a zjavil sa v apartmáne, na sebe kňažské handry. Blond vlasy mal dokonale uhladené, tvár bezchybný obraz anjela. „Čo je zase? Práve som skončil omšu.“

Áno, Lucifer pracuje ako kňaz. Dlhý príbeh.

Opal sa k nemu rozbehla. „Lucifer, už neprejdem stenou!“

Padlý anjel nadvihol obočie a premeral si ju. Potom jeho pohľad pristál na Heliovi a začal chápať. Prekrížil si ruky na hrudi. „Problémy v raji?“ podpichol ich.

„Ja a Rebecca sme za tebou prišli, keď sme našli Opal v bezvedomí. Umierala. Všetko sa otriasalo. Uložil si ma vedľa nej a bľabotal niečo v aramejčine. Potom som omdlel,“ prerozprával mu, čo si pamätá.

Opal s ústami dokorán pozrela na Lucifera. „Ty si ho poslal za mnou?!“

Lucifer zagúľal očami. „Dozvedám sa to rovnako ako ty,“ pripomenul jej. Prstami si masíroval koreň nosa. „Ale znie to ako moja práca. Termodynamika sedí.“

Helio rozhodil rukami. „Čo sa to tu deje, sakra?! Ty si mi vymazal pamäť?!“

Lucifer ho prísnou tvárou umlčal. „Skúsme ísť po poriadku. Opal? Vravíš, že sa zhmotňuješ?“

„A-asi. Cítim chlad a teplo. Plačem. Helio sa ma dotkol.“

Prikývol. „To znamená, že sa nemáš kam vrátiť. Musíš tu zostať.“

„Nie!“ vykríkla. „To nebolo v pláne!“

„Zlatíčko, skombinovala si mágiu, ktorá ti nepatrí a ešte si ju aj zle naformulovala! Čo si čakala?“ karhal ju.

„Veľmi špecificky som povedala, že chcem zachrániť svoju rodinu!“ bránila sa.

Lucifer sa cítil ako v škôlke, kde musí vysvetľovať prečo nie je zdravé jesť chrobáky. „A v akom jazyku si to vyslovila?“

„Anjelský dialekt aramejčiny.“

„A kde si dospela k záveru, že jazyk starý milióny rokov má definíciu rodiny, akú uznáva dnešná spoločnosť? Je to jazyk mojich druhov. Rodina mala v tých časoch iný význam.“ Kývol hlavou smerom k Heliovi. „Pre teba sú rodinou jedinci, ktorí s tebou držali. Ktorí sa o teba starali. Ktorí ti neublížili. Čokoľvek iné si vyslovila, bol len dodatok, ktorý spôsobuje, že sa pohybuješ medzi inými bytosťami.“

Heliovi poskočilo srdce. Opal ho považuje za rodinu?

„A-ale prečo sa zhmotňujem?“

„Asi si niečo pokašľala a nejde to zvrátiť. Byť tebou, začal by som si tu zvykať.“

„Nie, nie, nie, moja duša... Lucifer, moja duša...“

Padlý anjel privrel oči. „Pokúsim sa zistiť, čo sa s ňou stane. Pros nebesia, aby si nemusela zase umrieť.“ Mávol im a odmiestnil sa.

Helio bol pripravený podrobiť Opal ďalšiemu výsluchu, ale vydesená žena nebola pripravená na tento druh konfrontácie. Rozbehla sa k dverám a keď nimi nemohla preskočiť, otvorila ich a rozbehla sa čo najďalej od muža, ktorý predstavoval najlepšiu rodinu, akú kedy mohla mať.