Vykúpenie z temnoty 41

 

Carys si ráno do džúsu priliala slušné množstvo alkoholu, za čo si od Jewel vyslúžila závistlivý a nesúhlasný pohľad v jednom. Demonštratívne sa napila ešte pred raňajkami. Potrebovala nejako spláchnuť svoju neschopnosť ovládať sa v Juliusovej prítomnosti. Na čo včera myslela? Takmer nahnevane sa zahryzla do toastu, len aby si vybila zlosť.

Nebola ani v polovici, keď na verande zazneli ťažké kroky. Opal stále spala a Helio šiel na túru do lesa, preto boli v dome len Carys s matkou.

Anjel spozornel, raňajky zabudnuté. S pohárom alkoholu v ruke prešla k dverám a otvorila.

Pred ňou stál Drake. V očiach mal neistotu zmiešanú s nádejou.

Carys mu zablokovala vstup. Vedela, že tie sušienky spozná. Odpila si z koktejlu a varovne ho spražila pohľadom. „Je vo vysokom štádiu rizikového tehotenstva. Neopováž sa jej spôsobiť stres!“ zasyčala.

Drake niečo zamrmlal a prešmykol sa popri nej dovnútra. Carys ho pokojne nasledovala, utlmená alkoholom na prázdny žalúdok.

Anjel najskôr nazrel do obývačky, potom vpálil do kuchyne, kde sedela Jewel. Tehotná žena pustila z ruky vidličku, keď ho uvidela. Na rozdiel od ostatných, ktorí sa v dome zjavili, on nebol špinavý a zablatený. Mal na sebe čisté biele oblečenie a čierne vlasy uhladené.

Čo najopatrnejšie vstala a prekrížila si ruky na hrudi.

Drake mal ústa dokorán. Jewel žije! Ich dieťatko má stále pod srdcom! Nikdy v živote nepocítil takú úľavu ako v tento moment. Chcel sa k nej rozbehnúť, ale jej prísny pohľad mu v tom zabránil. „Jewel,“ povedal dojato.

„Ahoj Drake,“ povedala nebezpečne sladkým hlasom. „Užil si si pobyt v divočine?“

Naprázdno preglgol. „Myslel som, že si umrela.“

„To bol zámer,“ uistila ho uštipačne.

Carys sa od chladničky len usmiala a ani sa nenamáhala skryť, že si nalieva ďalší pohár alkoholu, tentoraz bez džúsu.

„Prečo?“

Vážne, majú chlapi aspoň nejaké mozgové centrum filtrujúce nevhodné otázky? Pretože táto by mala byť na vrchole zoznamu.

Jewel zatla päste. „Prečo? Prečo?!“ Urobila krok vpred a pôsobila desivejšie než Julius s celým jeho vojskom. „Pretože najskôr zistím, že moje dieťa má abnormálny rast, potom prídem na to, že môj manžel nie je ani len človek a v skutočnosti riadi celé nebesia, potom sa ku mne dostanú informácie o tucte ďalších nesmrteľných rás a nakoniec sa dozviem, že náš vzťah je nielen zakázaný a trestaný, ale že moje dieťa bude nefilim, rasa ktorú takí ako ty po celé miléniá zabíjajú! Tak prepáč, ak som trochu spanikárila a začala sa báť o takú nevýznamnú drobnosť ako je môj vlastný život, ktorý bol zrejme tebe ukradnutý!“ vykričala mu na jeden dych. Na tehotnú ženu má celkom slušnú kapacitu pľúc. Carys jej potichu zatlieskala.

Drake vedel, že má pravdu. „Nevedel som, ako ti to povedať. Nikdy som neplánoval... my dvaja... nemalo to prejsť do vzťahu.“

„No veľmi si sa nebránil, ako si spomínam,“ odsekla Jewel. „Kedy si mi plánoval povedať pravdu? Keď by som umierala pri pôrode tvojho dieťaťa? Pretože áno, to sa podľa všetkého stáva väčšine ľudských žien, ktoré porodia nesmrteľných s krídlami! S krídlami, Drake!“ zdôraznila.

Nemal žiadny argument. Urobil chybu, ale urobil ju, aby Jewel chránil. Anjeli by mu nikdy neodobrili manželstvo s človekom.

„Tak ma to mrzí,“ dostal zo seba cez stiahnuté hrdlo.

Jewel sa nenechala obmäkčiť jeho výrazom. „Áno. Mňa tiež.“ Zvrtla sa, vzala si nedojedené raňajky a odkráčala preč.

Drake ju sprevádzal pohľadom zbitého šteniatka. Carys už v sebe mala dve tretiny fľaše, čo utlmilo jej dramatické výstupy. „Nuž, rozhodne to dopadlo lepšie než keď som ťa konfrontovala ja,“ povedala pripito a vrátila sa k stolu. „Dáš si niečo?“ ukázala na výstavu fliaš, ktoré si pripravila.

Drakeova pozornosť sa okamžite obrátila na ňu. „Prečo si pod parou?“

Zamávala vo vzduchu fľašou. „Pretože sa mi všetko rúca, moja morálka odišla na dovolenku a hranice medzi správnym a nesprávnym sa strácajú.“ Včerajšia noc s Juliusom ju doslova strašila. Má ho predsa nenávidieť! Nie konfrontovať jeho traumy! Môže jej byť ukradnuté, že bol mučený!

Ona hladovala!

Tak prečo jej to ukradnuté nie je?

Drake sa váhavo posadil oproti nej. „Nie som si istý, či som v práve dávať ti akékoľvek rady.“

Pripito naňho pozrela. „Ver mi, že zo všetkých mojich pokrivených vzťahov je ten s tebou najjednoduchší.“ Zahryzla do pečiva. „Neklamala som ti, Drake. Skutočne si nakoniec bojoval na strane ľudí a nesmrteľných proti Juliusovi.“

„Po tom, čo som položil svet na kolená,“ dodal pochmúrne.

Carys nad tým mávla rukou. „Záleží na tom? Svet aj tak smeruje do análneho otvoru! Je jedno, kto ho tam dostane!“ Zapila raňajky Vodkou.

Drake jej vzal fľašu z dosahu. „Nie každý v sebe má ten hnev ho tam dostať.“

Opilecky sa zasmiala. „Myslíš? Drahý Drake, ty si najvyšší anjel. Julius je nejaký úbohý démon. Máte tú moc. Ale videl si svet ľudí? Každý, kto je pritlačený k stene alebo sa mu nedostane správnych lekcií osudu, je toho schopný. Neexistuje jediná bytosť, ktorá by nemala svoju hranicu tolerancie, aj keby si bol samotná Matka Tereza.“ Otvorila si novú fľašu. „Myslím, že našou úlohou nie je bojovať proti tým, ktorí sa do toho štádia dostanú, ale naučiť ich vidieť život iným spôsobom. Spôsobom, v ktorom uvidia hodnotu mieru a harmónie a ostatných sračiek.“ Vážne, už by na ňu mohol spadnúť ten klavír.

Drahé nebesia, naozaj chce dať Juliusovi druhú šancu? Mal vôbec tú prvú?

Drake nevedel, ako pristupovať k vlastnej dcére. „To dieťa, ktoré čaká Jewel...“

Pokrútila hlavou. „Nie som ja,“ skočila mu do reči. „V tomto čase som mala mať takmer päť rokov.“

Nebol si istý, či sa mu uľavilo alebo nie. „A ty... povedala si mi, že mám vnuka. Je to pravda?“

Zhlboka sa nadýchla. „Je. Má desať, zastupuje ťa v nebi a čaká ho veľmi dlhé domáce väzenie!“ posledný fakt zakričala, akoby ju Kaden mohol počuť.

„Takže jeho otec...“ Drake zbledol.

„Je Julius!“ vyhlásila Carys s hysterickým smiechom. „Áno! Na moju obranu, nikdy si mi nedal prednášku o kontrole počatia keď cestuješ v čase a urobíš zo seba paradox.“

Anjel si pretrel ustaranú tvár. „Vie o nás? O tom, čo sa deje?“

„Myslím, že on ako jediný má prehľad.“ Smrkla a potláčala nával emócií z faktu, že svojho syna opustila keď jej bolo najhoršie.

„Carys?“

„Hm?“

„Smiem ťa objať?“

Odložila fľašu. „Po ničom inom som posledné roky netúžila,“ priznala a hlas sa jej zlomil. Padli si s Drakeom do náručia a dlho sa ani nepohli.

 

 

 

Carys strávila s otcom zvyšok dňa. Ukázala mu voľnú izbu a celé hodiny mu rozprávala o budúcnosti, z ktorej prišla. Drake bol zdevastovaný. Pochopila, že len čas otupí jeho hrôzu. Musí sa naučiť žiť s myšlienkou, že tak ako každý, aj on balansuje medzi dobrom a zlom, harmóniou a deštrukciou a nie je to vždy jeho vôľa, čo ho prinúti vybrať si.

Opal a ani Helia nikde nevidela. Pravdepodobne sa držali mimo diania. Ani Julius nemal potrebu prísť do domu. Jewel Drakea v ten deň viac nevyhľadala.

Carys sa ako obvykle uprostred noci vybrala na šacovanie chladničky a už ju neprekvapilo, že pred televízorom našla sústredenú Jewel.

„Si v poriadku?“ opýtala sa jej a prisadla si.

Jewel na ňu uprela zvláštne intenzívny pohľad. „Ten kaktus je podozrivý!“ ukázala na obrazovku. „Hovorím ti, ten kaktus videl priveľa! Bol v nemocnici, v škole a teraz je uňho doma a-“ tvár sa jej skrivila.

„Jewel?“ Carys spozornela.

Ľudská žena zmenila polohu a vrátila sa k dianiu pred ňou. „Niečo mi na tom kaktuse nesedí!“

Carys sa zamračila a posadila sa pred ňu na kávový stolík. Jewel bola bledšia než obvykle a sedela akoby v kŕči.

„Jewel, máš kontrakcie?“

Odpoveď neprišla.

Carys sa snažila nepanikáriť. Poznala však príznaky, ktorými sama kedysi trpela. „Jewel, pozri sa na mňa!“ prikázala jej.

Jej matka k nej obrátila utrápenú tvár. „Nemôžem. Jednoducho nemôžem! Nie som pripravená,“ smrkla. „Ešte nemôžem rodiť!“

Carys chápala jej strach. Vzala jej ruky do svojich. „Ako často sa opakujú?“

Dlhé, predlhé ticho. „Asi každých dvadsať minút,“ odpovedala nakoniec budúca matka.

Carys vyskočila na nohy, aby zburcovala Gardu s lekármi, ale Jewel ju zdrapla za lakeť a stiahla naspäť do sedu. „Nie, prosím.“ V očiach mala slzy. „Nechcem. Nedokážem tomu čeliť. To malé...“ chytila sa za brucho, „to malé sem nemôže prísť.“

Majú toho veľa spoločného. Keď rodila Kadena, bola priam paralyzovaná strachom. Prisunula sa bližšie k matke a pohladila ju po líci. „Ľúbiš to malé v tebe?“ opýtala sa nežne.

Okamžité prikývnutie. „Nadovšetko.“

Anjel sa usmial. „Tvoje dieťatko potrebuje von, Jewel. A má len teba, aby si mu v tom pomohla. Chce dýchať. Chce rásť. Chce byť... osobou. Len ty mu môžeš dať ten život. Nikto iný. Chránila si ho v sebe celé mesiace. Cítilo to. Cítilo, že má niekoho, na koho sa môže spoľahnúť. Kto zaň bude bojovať. Za každý jeho nádych.“ Priložila jej dlaň na brucho. „Je pripravené dýchať Jewel.“

Rodiaca matka sa rozplakala. „Čo ak nie som dosť silná?“

Tak to je jediná vec, ktorej sa báť skutočne nemusia! Carys sa zasmiala. „Si silnejšia, než by si kedy povedala a keď bude po všetkom, dám ti o tom hmatateľný dôkaz, áno? Ale teraz je skutočne čas zavolať odbornú pomoc.“

Jewel ešte chvíľu váhala, než neisto prikývla. Carys si vydýchla, prešla k intercomu a vytočila heslo pre susedný ostrov. „Abby?“

Na obrazovke sa zjavila vyrovnaná princezná s ústami plnými ovocia. „Hm?“

„Kontrakcie každých dvadsať minút,“ povedala stručne.

Na opačnom konci hneď začal rozruch. Abby vyskočila zo stoličky a začala štekať príkazy. „Sme tam do pätnástich minút,“ povedala a prerušila spojenie.

Jewel sa znovu prehla bolesťou. Carys ju podoprela a odviedla do miestnosti upravenej pre pôrod. Dostala ju na lôžko a napojila na prístroje. „Bude to dobré, len dýchaj.“

„Nechcem umrieť,“ prosila Jewel.

„Neumrieš. Máš moje slovo.“

Jewel vykríkla a na čelo jej vystúpili kropaje potu. A medzi nohami sa jej rozliala krv.

„Sakra!“ Carys jej vyhrnula nočnú košieľku.

„Čo je? Čo sa deje?!“ panikárila rodička.

Umiera, to sa deje. „Nič. Toto sa stáva pri deťoch s krídlami.“ U nesmrteľných, ktorí zvládnu takúto stratu krvi. Carys intercomom zburcovala Opal. „Potrebujem pomoc,“ povedala vážne.

Svetlovlasá žena dobehla do tridsiatich sekúnd a hneď si nasadila rukavice. „Ako to vyzerá?“ Prehmatala Jewel. Nemala skúsenosti s pôrodmi, ale poznala detaily toho svojho.

„Garda dorazí každou minútou.“ Carys pripravila transfúzie aj infúzie. „Zvládneme prirodzený pôrod?“

„Ani omylom. Toto bude cisársky rez!“ Navliekla sa do jednorázových handier. „Jewel? Ja viem, že si vydesená,“ prehovorila pokojne. „Máme to však pod kontrolou. Pokús sa ešte netlačiť, áno?“

Prišla spŕška nadávok, polovica z nich na Drakea. Dve ženy robili všetko, čo mohli. Garda na čele s princeznou a, vďaka všetkým bohom, Kalli s Alaricom, však znamenala skutočnú úľavu.

„Jewel, toto je boh liečiteľstva a toto vyštudovaná doktorka,“ predstavila ich Carys stonajúcej žene. „Sú najpovolanejší z celého nášho sveta. Zvládneš to.“

„Ja chcem epidurál!“ skríkla na celú miestnosť, spotená, bledá a vydesená.

Kalli sa k nej predrala a akýmsi náramkom. „Toto je Hyperborejská technológia. Eliminuje bolesť.“ Nasadila jej kovovú obruč na pravú ruku. „Kontrakcie budeš cítiť ako tlak a mierne šteklenie.“

Jewelin stav sa zmenil ako mávnutím čarovného prútika. Prestala kričať a uvoľnene sa oprela. Alaric zatiaľ hodnotil krvácanie. Vyhodil z miestnosti každého okrem Carys, Opal, princeznej a svojej manželky. „Potrebujem, aby ste jej dali transfúziu, pripravili sa na cisársky rez a Kalli, malé bude tvoja starosť!“ štekal príkazy.

Bohyňa prikývla a šla si pripraviť potrebné náčinie.

Alaric vážne pozrel na Abby. „Je ti jasné, čo budeš musieť urobiť?“ povedal vážne.

Prikývla.

„Čo sa bude diať?“ panikárila znovu Jewel. „Niečo nie je v poriadku, je to tak? Moje dieťatko nie je v poriadku!“

Alaric jej zovrel stehno. „Zo všetkých tu zúčastnených je tvoje malé jediné v poriadku,“ uistil ju. „Ale tvoje telo sa vzdáva.“

Jewel sa rozplakala.

„Jewel, počúvaj ma!“ povedal ráznejšie. „Ako ti už bolo povedané, je takmer nemožné to prežiť. Preto urobíme čo môžeme a keď príde k najhoršiemu, premeníme ťa na upírku. To ťa vylieči a... dá ti nesmrteľnosť. Máme tvoj súhlas?“

Vyčerpaná žena zničene prikývla. Nechcela umrieť, ešte nie. Chce vidieť svoje malé, chce ho držať, učiť chodiť, vidieť jeho úsmev. Ak je cenou za tieto chvíle premena na upíra, zmieri sa s tým! „Hlavne moje malé zachráňte,“ prosila.

Kontrakcie prichádzali rýchlejšie. Nanešťastie, krvácanie sa len zhoršilo. Do miestnosti po niekoľkých minútach vpadli Drake s Heliom, obaja len v teplákoch na spanie, a úprimne sa zdesili pri pohľade na výjav pred nimi. Krv stekala na podlahu, Jewel mala odtieň mŕtvoly a medzi nohami jej stál Alaric pokúšajúci sa zachrániť čo sa dá.

Carys oboch mužov zastavila a odtiahla do rohu. „Nie aby ste urobili hlúposť!“ sykla na nich. „Máme plán a Jewel je už aj tak vystresovaná.“

Drake sa k nej chcel rozbehnúť, ale pohľad manželky ho zastavil. V tomto boji ho nechcela, pretože v neho stratila dôveru. Zničene zostal pri zelenom Heliovi.

„Alaric, omdlieva!“ vykríkla Abby. „Musíš konať!“

Boh teda siahol po skalpeli a urobil potrebné. Ako predpokladali, malé malo krídla a veľmi vážne poškodilo matkine vnútorné orgány. Krv stekala na zem v prúdoch. Drake kričal a Helio ho musel držať, aby sa nerozbehol k umierajúcej manželke.

„Abby!“ prikázal Alaric.

Upírka odhalila tesáky a uhryzla Jewel do ruky. Vstrekla do nej látky vyvolávajúce vampirizmus. Monitory okamžite hlásili smrť.

Alaric sa dal do zašívania a naprávania orgánov, aby čo najviac pomohol hojeniu a oživovaniu. Abby sa k nemu pridala, zatiaľ čo Kalli dostala do rúk malú špinavú kôpku. S pomocou Carys a Opal prestrihla pupočnú šnúru a pomohla drobcovi s prvým nádychom.

Dieťa bolo plne vyvinuté. Kožovité krídla dievčatku čoskoro zmizli a silnela každou sekundou. Spustila hlasný krik a ako nesmrteľná hneď otvorila sivé očká, ktoré videli jasne a nerozmazane všetko okolo seba.

Carys si vydýchla. Opal sa usmiala. Jeden život skončil, druhý začal.