Vykúpenie z temnoty 42

 

Bol to depresívny moment. Opal videla samu seba, svoje malé ja, a jej duša sa našťastie nestratila. Lucifer jej stále neoznámil, čo sa stane keď sa narodí, ale zdá sa, že existovať budú obe.

Nejakým spôsobom.

Malú nanešťastie nemohli priložiť k mŕtvej matke, ktorú stále skladali dvaja doktori ako nepodarené puzzle. Drake bol ako primrazený vedľa Helia.

Carys s Kalli malú umyli, pevne zabalili do perinky a Carys si ju s láskou prebrala. Usmievala sa na svoju malú sestričku a dala jej ľahký bozk na čelo. „Budem ťa chrániť na večné veky,“ sľúbila jej.

Dospelej Opal do očí vyhŕkli slzy. Carys k nej podišla a podala jej... svoje mini ja. Dievčatko zamyslene pozorovalo tvár, ktorá bude jedného dňa jej.

„Nie si sama, maličká,“ povedala smutne a veselo zároveň. „Máš rodinu.“ Nadšene prešla k Drakeovi, aby mu podala umrnčanú dcérku.

Anjel od nej uskočil, akoby držala samotného diabla. „Nechoď s ňou ku mne!“ vykríkol.

Opal si malú od strachu pritisla k hrudi. Čo to tára? „Drake... je to tvoje dieťa.“

„A kto si, do pekla, ty?“

Nie, nedošlo mu to. Pozrela na Carys a tá diskrétne pokrútila hlavou na znak, že mu nestihla vysvetliť všetky fakty.

„Drake, jej matka práve umrela a je chladná ako ľad, než sa ukončí premena,“ argumentovala rázne. „Potrebuje cítiť prítomnosť rodiča! Potrebuje teba!“

Drake pred ňou len cúval. „Nie. Zničil som život jednej dcére. Nemôžem mať ďalšiu. Nemôžem... byť pri nej.“ K smrti ho desilo, že jej ublíži už len svojou prítomnosťou. To malé je stelesnená nevinnosť, nový život ktorý sem práve prišiel za strašných podmienok.

Nedokáže sa jej ani dotknúť!

„Si jediný, koho má!“ pokúšala sa mu dohovoriť.

Drake to nezvládol. Doslova utiekol z miestnosti pred vlastným dieťaťom.

Opal bola v šoku. Zúfalo pri sebe držala samu seba a nevedela, čo ďalej. V hrudi ju bolelo, že ju odmietol vlastný otec. Obzrela sa okolo seba. Carys k nej chcela podísť, ale Opal od nej ustúpila. Možno sú teraz zadobre, ale stále je to osoba, ktorá jej v budúcnosti hádzala polená pod nohy a chcela sabotovať jej šťastie.

Jewelino telo ležalo na lôžku nasiaknutom krvou, premena v plnom prúde.

Ako môže byť sama len pár minút po narodení?

Po lícach jej stiekli slzy.

Helio videl každú jednu emóciu na jej tvári. Zmätok. Strach. Kapituláciu. Opal prišla na koniec svojej trpezlivosti, svojej nádeje na nápravu. Dnes, v tomto momente si nad všetkými umyla ruky a jediné, na čom jej záležalo, bolo nervózne bábätko, ktoré nemal kto podržať.

„Opal,“ už plakala aj Carys, že stráca sestru.

Opal len pokrútila hlavou. „Keď ju nikto nechce, ja sa postarám aby cítila láskavý dotyk,“ povedala chladne, strnulo a monotónne. Otočila sa, aby odišla z miestnosti páchnucej krvou.

Kalli sa za ňou rozbehla. „Počkaj! Priniesli sme mlieko!“ Dobehla ju na chodbe. „Opal, vydrž!“ Otočila ju k sebe. „Naučím ťa ako ju kŕmiť a prebaľovať, dobre?“

 

 

 

Helio pozrel na Carys a prebehol medzi nimi nemý rozhovor. Jeden z nich pôjde zmlátiť Drakea, druhý ide za Opal. Bez jediného slova sa dohodli a každý sa rozbehol do odlišnej časti vily.

Helio našiel Opal kľačiacu na zemi v jej izbe, dievčatko v náručí a tvár zmáčaná slzami. V momente bol pri nej a zozadu ju pevne objal. Teplými dlaňami pomohol podoprieť drobnú osôbku v perinke.

Opal vzlykla. „Prečo ma nikto nechce? Prečo ma nikto nechce už od narodenia? Som maličká. Nikomu som neublížila. Toto malé neviniatko sotva chápe čo je to svet,“ zúfala si.

Helio ju pobozkal do vlasov. Vedel, že Opal mala nahovno detstvo, ale to čo videl dnes by nečakal ani vo sne. „Ja tu vždy budem,“ povedal potichu.

„Nebudeš. Nebudeš, pretože som ťa opustila. Máme to v rodine dedičné.“ Helio si nezaslúži jej drámu. Skutočne sa nikdy nemali stretnúť.

„A ja som si ťa znovu našiel.“ Pobozkal ju na krk. „Tak ako si si ma našla ty vtedy v horách.“ Bohovia, bol na ňu nahnevaný, ale nech sa prepadne, ak jej niekedy spôsobí rovnaké trápenie, aké videl poslednú hodinu!

Opal sa rozplakala ešte usedavejšie. „Ľúbim ťa. Keby som si niekedy musela vybrať medzi nimi a tebou, nezaváham ani na chvíľu a to je presne to, čo som mala urobiť.“

Áno, mala. Ale to by nebola ona. „Si anjel, Opal. Anjel a človek. Vždy budeš hľadať cestu bez zármutku.“ Pretože to anjeli robia. Snažia sa o čo najlepší výsledok. Nielen ona. To isté robil a robí Kaden. Lucifer (hoci si to nikdy neprizná). Ešte aj ten blbec Julius. To je Opal, do ktorej sa zamiloval. Ktorá aj preňho chcela život bez zajatia alkoholu a depresie. Ktorá bojovala za Ellinor po tom, čo ušla z väzenia. Ktorá sa v budúcnosti stavala démonom a nepriateľom, o akých terajšie ľudstvo  nesmrteľní ani len nesnívajú.

„Urobila si to, čo ti kázalo svedomie.“ Pohladil ju po mokrom líci. „So zvyškom si poradíme spoločne, áno?“ Opatrne k sebe otočil jej tvár a dal jej jemný bozk na roztrasené pery.

 

 

Carys dupotala domom ako nahnevaný mamut. Rozrazila dvere do viacerých miestností, až našla Drakea na rovnej časti strechy osvetlenej jediným umelým svetlom. Slnko ešte nevyšlo, ale obzor už začínal jasnieť.

„Ty si neskutočný idiot!“ povedala sekundu pred tým, než mu jednu vrazila. „Za koho sa považuješ? Len pre to, že si najvyšší anjel, máš privilégium odložiť niektoré udalosti? Chlape, vitaj na planéte Zem!“ rozhodila rukami, zúrivá ako už dávno nie.

Drake zovrel pery. Anjelom bol tisícročia. Všetko analyzoval, rozoberal, dával si čas na rozhodnutia a porovnával možné výsledky. Nikdy nebol konfrontovaný... skutočnosťou. Nie takto. Najskôr Carys, potom umrie Jewel a nakoniec... má dieťa, ktorému by skutočne bolo lepšie bez neho.

„To je tvoj problém, vieš o tom?“ pokračovala Carys. „Nemáš gule konať! Rozkazoval si anjelom, posielal ich na misie a všetko živé pre teba bola len štatistika! Je nanič byť odrazu tou štatistikou, hm? Tak ja ti niečo poviem! Toto nie je svet, kde môžeš odčiniť skutky! Nedá sa zálohovať a resetovať! Tu sa plače, trpí, prinášajú sa obety a robia debilné rozhodnutia, čo je jediná vec ktorú si doteraz zvládol!“ došiel jej dych a musela sa nadýchnuť.

„Nemôžem byť otcom,“ zašepkal.

Carys ho kopla. „Tak na to si mal myslieť keď si mal nechránený sex, magor! Jewel ti verila! Verila ti dosť na to, aby si ťa vzala a donosila tvoje dieťa! A čo urobíš ako prvé po tom, čo umrie? Odmietneš sa na svoje malé ešte aj pozrieť! Ale na to už nemáš nárok! Si otec a manžel! Urobil si chybu? Obzri sa! Ja som otehotnela s Juliusom! A to je ešte jedna z tých menej zvrátených vecí, ktoré sa okolo nás dejú! Tak láskavo nájdi svoje gule a prevezmi zodpovednosť, pretože nikto iný to za teba neurobí!“ Prehrabla si vlasy. Stále na sebe mala krv a iné telesné tekutiny.

„Tá žena, čo držala tvoje malé,“ povedala už o niečo tichším, ale o to hrozivejším tónom. „Tá, ktorá ťa prosila aby si ju podržal, vieš kto to bol?“

Ticho.

Carys privrela oči. „To bola jej dospelá verzia z budúcnosti.“

Drakeovi sa zasekol dych v hrdle. Keď si už myslel, že to nemôže byť horšie...

„Prišla sem, aby napravila naše vzťahy a dostala len odmietnutie. A teraz je sama a ako jediná objíma nevinné novorodeniatko, ktoré ani nemohlo pocítiť dotyk vlastnej matky!“ Otočila sa k nemu chrbtom, aby ho zase nezačala mlátiť. „Naozaj si myslíš, že to máš z nás všetkých najhoršie? Bol si mučený? Bol si vyhladovaný? Bol si odkopnutý vlastnou rodinou? Prežil si pôrod? Spával si nepriateľom? Nie! Jediné utrpenie, ktoré ťa kedy postihlo je konfrontácia s faktom, že si schopný zlých činov.“ Znovu sa k nemu otočila. „Byť tebou, naučím sa s tým žiť, pretože to, čo si zažíval v nebi, bola ilúzia vychádzajúca z tvojho postavenia. Nebol to skutočný život.“ Nedokázala sa naňho viac pozerať a odišla.

Drake len klesol na kolená a od zúfalstva zreval ako ranené zviera. Čo sa to s ním deje?!

 

 

Carys zo seba v sprche zmyla všetku špinu a ešte s mokrými vlasmi, oblečená vo voľných šatách vybehla z domu na pláž. Julius ju už čakal, pravdepodobne vedel čo sa deje keď dorazila Garda.

Skočila mu do náruče a vyplakala sa.

Julius ju podoprel, pretože sa jej podlomili kolená, a pevne ju zvieral. „Ššššš,“ tíšil ju a hladil ju na chrbte. „Len pokojne. Som tu. Som tu s tebou,“ šepkal. Zdvihol ju do náručia a uložil na deky pred stanom. Prikryl ich a Carys sa k nemu hneď schúlila ako mačiatko. Musela byť na pokraji síl, inak by si niečo takéto nedovolila.

Čo najjemnejšie jej zotrel slzy a pozrel do tých strápených šarlátových očí. „Čo sa stalo? Pohádala si sa s rodinou?“

Pokrútila hlavou a zaborila mu nos do hrude. Pomedzi vzlyky mu zreferovala čo sa stalo. Ako znovu videla svoju matku umrieť. Ako sa od nej vlastná sestra odtiahla. Ako sa jej vlastný otec zľakol reality. Ako už nevládze neustále byť v strehu, voliť správne slová, sledovať stres všetkých naokolo.

Julius jej nemal ako pomôcť. Je na Carys, aby sa rozhodla, kedy má toho dosť a prestala šetriť svojich príbuzných. „Dostaň to zo seba. Vyplač sa, ak ti to pomôže.“ Prehrabol jej hebké vlasy. „Tu si v bezpečí.“ Keby mohol, už dávno ich premiestni kamsi ďaleko a nepustí ju naspäť. Akási časť z neho by toho bola schopná, ale svedomie mu napovedalo, že Carys by tak nebola šťastná. Nemôže ju odrezať od sveta a rodiny, o ktorej doteraz ani nevedela. Od rodiny, za ktorú tak neskutočne dlho bojovala.

Carys smrkala celé hodiny, než sa dokázala upokojiť. Celá vyčerpaná pozorovala východ slnka, uvelebená na Juliusovej hrudi. Pod dlaňou cítila tlkot jeho srdca. Nechcela sa ani len pohnúť. Bolo jej príjemne teplo, niekto ju objímal a konečne nemusela skrývať vôbec nič. O sebe, o svojich strastiach, o rodine. Ani len o citoch. Julius vie, že mu stále neverí. Potrebovala mu neveriť. Potrebovala ho mať ako nepriateľa. Potrebovala mať vo svojom živote kategórie, do ktorých radila správne a nesprávne veci a Julius jednoducho... nezapadal.

Čo len bude robiť? Ako môže žiť vo svete, kde je aj on a nebyť s ním? Inú možnosť totiž nemá, pretože s istotou vedela, že ho znovu nedokáže zabiť. Nenávisť v nej nie je na to dostatočne silná. Obzvlášť keď o ňom vie Kaden. Kaden v ňom videl niečo, čo ho prinútilo nepovedať jej pravdu o jeho totožnosti. A jej syn sa málokedy mýli v odhade ostatných.

„Myslíš, že niekto ako my by dokázal viesť pokojný život?“ opýtala sa zachrípnuto z toľkého plaču.

Julius jej zovrel dlaň na svojej hrudi. „Pravdepodobne nie. Vždy sa budeme pliesť do vecí iných.“

Zasmiala sa. „Nie si unavený? Z vlastného života?“

Zamyslel sa. „Bol som unavený z boja, ktorý nikam neviedol. Ale keď viem, že stále existuje nádej na budúcnosť, tak nie, nie som unavený. Neznamená to ale, že sa vrhnem do každej bitky a budem riešiť problémy ktoré si vyrobili ostatní. Nie sme všemocní, Carys. Niekedy sa veci poserú a my nie sme povinní ich naprávať.“

„Povedal chlap, ktorý napravil celú časovú líniu,“ podpichla ho.

„Tú som si ale posral sám,“ dodal pobavene.

Pomrvila sa vedľa neho. Ako môžu tak uvoľnene konverzovať o konci sveta? „Ľudia možno predsa len na niečo prišli pred nami,“ rozjímala.

„Na čo?“

Vzdychla. „Jedna skupina by nemala mať právo rozhodovať o osude inej. Anjeli nastavili pravidlá pre krížencov a nesmrteľní na tom stavali. Nikto sa neopýtal démonov. Nikto s nimi nič neprebral, nikto sa ani len nezaujímal o to, či trpia a či je ich utrpenie opodstatnené. Ak robíš rozhodnutia pre celý druh, potrebuješ zástupcov všetkých menšín.“

Áno, tak by to v ideálnom svete malo vyzerať, ibaže ich svet ideálny nie je.

„Istým spôsobom si to dokázal. Nebu vládne kríženec. Nesmrteľní sa zjednotili a démoni dostali svoje slovo.“ Trey, ktorý poskytol démonom útočisko, je pozvaný na každé medzidruhové jednanie. „Aj to je progres.“

„Ale za akú cenu?“

Nadvihla sa na lakti a prstami mu jemne prešla po línii čela a nosa. „A kedy za celú históriu Zeme bola sloboda vybojovaná bez preliatej krvi a utrpenia? Je však veľký rozdiel o tom čítať v historických knihách a vidieť tvoju vlastnú krv preliatu.“

Julius jej pozrel do očí. Vlastná krv mu bola ukradnutá, ale on prelial aj Carysinu. Prelial krv kríženca, aj keď jediné čo chcel, bola rovnosť pre takých ako ona. „Možno príde deň, keď do nášho rozhodovania začleníme aj ľudí.“ Koniec-koncov aj oni sú samostatný druh.

Carys vyprskla do smiechu. „Myslíš ten druh ktorý sa delí na rasy podľa farby pokožky a vo viac ako sedemdesiatich štátoch považuje homosexualitu za trestný čin?“

Mykol plecami. „Všetko sa môže zmeniť.“

To je pravda. „Môže, ale musia na to prísť sami.“

Julius si ju znovu pritiahol na hruď. „Mohla by si v nebi vládnuť so mnou,“ navrhol jej.

Okamžite sa vystrela ako pravítko a pozrela naňho. „Prosím?“ Určite má niečo s ušami.

„Máš v sebe moc najvyšších anjelov. Rozumieš nebu. Si nefilim s kontaktmi na vplyvných dvoroch. Je to pre teba ideálna pozícia,“ vymenovával jej logické argumenty. „Môžeme napraviť mnoho vecí, Carys. Ukončiť všetky tie stupídne, puritánske pravidlá, aby aj anjeli mohli žiť plnohodnotne. Vymenujeme nových najvyšších anjelov nie podľa veku a moci, ale ich schopností a empatie.“

Carys sa zatvárila, akoby jej oznámil že ho navštívila Zúbková víla. „Si na hlavu?“

Zazubil sa. „Carys, miláčik, a čo si plánovala robiť po zvyšok večnosti? Sedieť doma a sledovať svet okolo teba? Obaja vieme, že by si to nevydržala.“

Zarazene sa posadila. Chlap, ktorého zabila, oklamala a zatajila mu potomka, jej navrhuje spoluvládu v nebi. Je jediná, ktorej to znie šialene?

Julius sa tiež nadvihol. „Nemusíš sa rozhodnúť hneď. Bol to len návrh. Najvyšší anjeli dali výpoveď a Drake je mimo, takže som väčšinu musel robiť sám. Bolo by fajn mať pomoc, ktorá sa v nebi reálne vyzná.“

Carys mala stále v tvári šokovaný výraz. „Ty to myslíš vážne, však?“

Vážnosť v jeho očiach hovorila za všetko.

Carys nevedela, čo povedať. Vládnuť nebu? Ona? Nefilim? S Juliusom? To je scenár, ktorý jej nenapadol ani v najdivokejších snoch a bohovia vedia, že ich mala slušné množstvo. „A Luciferovi to nevadí?“

„Nezdá sa. Myslím, že mu odľahlo.“

Šialené. Toto je šialené! Carys sa na celé kolo rozosmiala. Nedokázala sa zastaviť. Do akého absurdného extrému to dotiahla?