Vykúpenie z temnoty 51

 

Carys vytiahla Juliusa šnorchlovať. Obaja boli v depresii z predošlej noci a potrebovali rozptýlenie. Zo skrine vyhrabali plavky, vybavenie a ruka v ruke sa hodili do vĺn. Morská fauna aj flóra okolo ostrova boli nedotknuté. Carys si domyslela, že toto miesto musí patriť thajskej kráľovskej rodine, ktorá sem nepúšťa návštevníkov a nemá tu viac než jeden dom.

Dovolenka v raji.

Keď bolo slnko vysoko na oblohe a jeho silné pražiace lúče prestali byť pohodlné aj pre odolnú pokožku nesmrteľných, príjemne unavení sa ukryli pod skalnatým previsom. Carys sa lenivo opierala o Juliusa, ktorý ju zozadu uzamkol v objatí a spoločne pozorovali more.

„Ako si prišiel na cestovanie v čase?“ vyzvedala znovu. Je toho toľko, čo jej stále nedáva zmysel.

Julius uvoľnene privrel oči. „Keď som dobyl nebo, našiel som záznamy o schopnostiach najvyšších anjelov. Spojil som si dve a dve a pochopil, že na mňa prešli tie isté sily, ktoré prešli na teba keď si zabila Drakea.“

Ako jednoducho sa dokážu rozprávať o smrti najbližších. Carys to už ani neotriaslo. „Skutočne si nevedel o Kadenovi?“

Pokrútil hlavou. „Zaujímalo by ma kde asi bol a či sa pokúšal ma poraziť, ale to sa asi nikdy nedozvieme.“

Možno je to tak lepšie. „Aj tak je zvláštne, že archanjeli nezasiahli.“

„Archanjeli prišli o zdravý rozum pred miléniami. Možno si ani neuvedomovali, čo sa okolo nich deje.“

Zamyslela sa. „Nemajú byť nezničiteľní?“

Julius mykol plecami. „Nemáme ako rozlíšiť čo sú povedačky a čo realita.“

Otočila k nemu tvár. „Myslíš, že sa vrátia?“

Pohladil Carys po tvári a dal jej ľahký bozk do vlhkých vlasov. „Možno. Ak sa tak stane, poradíme si. Ako vždy.“

Ako vždy. Doslova. Poradili si už s toľkými krízami, že jedna naviac ich už ani nerozhodí. Carys im preplietla prsty. „Chcem vládnuť v nebi s tebou,“ prekvapila ho vyhlásením.

Juliusovi takmer vypadli oči z jamiek. „Prosím?“ Očakával, že bude potreba oveľa viac presviedčania, možno aj nejaký ten nátlak.

Carys sa zatvárila rozhodne. „Obaja najlepšie vieme ako systémy nemajú pracovať. Videli sme pád nebies aj ľudstva. Svet potrebuje zmeny a ak sa obklopíme inteligentnými spojencami a poradcami, môžeme ho zmeniť k lepšiemu,“ predostrela mu svoje myšlienkové pochody. „Viedli sme nesmrteľných do vojny. Tentoraz im doprajme mier.“

Julius sa usmial ako malé dieťa pod vianočným stromčekom. „Myslíš to vážne? Zasadneš so mnou na trón?“

Niečo v jeho úsmeve ju zahrialo pri srdci. Videla ho vôbec niekedy s takýmto úsmevom? Priložila dlaň na miesto, kde mu bilo srdce. „Zasadnem,“ sľúbila mu. „Len čo nás náš najdrahší potomok pustí z tohto ostrova.“

Julius vyprskol do smiechu a nakazil aj Carys. V dobrej nálade sa vydali na cestu naspäť do vily, kde však na verande uvideli Drakea uspávať absolútne čulú a nespokojnú malú Opal. Carys zareagovala v poslednej chvíli a stiahla oboch do hustého porastu, kde stratili rovnováhu a skončili na vlhkej zemi. Ako vo výcvikovom tábore sa začali plaziť okolo domu.

„Vieš, skutočne by sme mu to mali povedať,“ nadhodila Carys, keď vypľula náhodne odhryznutý kus listu, ktorý takmer skonzumovala.

Julius sa bez zastavenia plazil ďalej, špinavý od všetkého možného. „Iste. Najskôr zistí, že chlapík, ktorý mu pomohol zničiť svet je nažive, potom že ten svet zničil bez jeho pomoci, zabil obe jeho dcéry a jednu z nich stále aktívne preť-“

Carys mu skočila na chrbát a pritisla ruku na ústa. „V tvojom vlastnom záujme tú vetu nedokonči,“ zavrčala.

Uškrnul sa. „Je snáď niečo, čo som povedal nesprávne?“

Plesla ho po hlave a vyhrabala sa z húštia pod svojím balkónom. „Som si istá, že Drake po čase porozumie.“

Odfrkol si a začal sa vedľa nej oprašovať. „Tak ako si porozumela ty?“

To bola presná rana. Ona nepochopila. Dodnes nečítala jeho zložku a stále nechápe, ako sa mohol jej prístup tak veľmi zmeniť. A čo by sa stalo, keby si ju teraz prečítala?

Zvyšok sveta nesmrteľných tak urobil a všetci do jedného zmenili svoj postoj k Juliusovi. Len tak. Ibaže oni ho nepoznali tak ako ona. Necítili to, čo ona. Neprešli si tým, čo ona. Je možné, že jej sympatie zatienili rozum? Koniec-koncov, sú si v osudoch podobní. Obaja kríženci. Obaja odsudzovaní. Obaja démonizovaní a lovení. Ona videla koniec sveta, on si desať rokov želal koniec sveta.

Dve strany jednej pokrivenej mince.

„Možno by sme mu to mali oznámiť z dostatočnej vzdialenosti,“ pripustila nakoniec a začala sa šplhať po popínavej rastline na svoj balkón, Julius za ňou.

Keď už boli takmer v cieli, otvorilo sa vedľa nich okno, z ktorého sa vynorila pobavená Opal. Pohľadom prebehla po ich špinavých telách oblečených len v plavkách a v očiach sa jej zaiskrilo.

Carys zdvihla varovný prst. „Nie je to tak, ako to vyzerá.“ Tú vetu v poslednom čase opakuje nejako často.

Opal len prikývla s našpúlenými perami. Vedľa nej sa o rímsu oprel vysmiaty Helio. Julius naňho vyceril zuby a pomohol Carys na balkón.

Keď boli konečne v bezpečí izby, obaja naraz zamierili do sprchy, aby zo seba zmyli slanú vodu, hlinu a zvyšky rastlín.

Ísť do sprchy spoločne zrejme nebol najšťastnejší nápad. Len čo boli znovu čistí, začali vnímať prítomnosť toho druhého a nenápadné dotyky v stiesnenom priestore. Carys sa zrýchlil dych a v slabej chvíli pozrela na Juliusa.

Na celú minútu sa nepohli, len očami sledovali toho druhého.

Potom na seba bez varovania skočili. Julius zdrapol Carys za boky a pritisol ju o stenu. Sekundu na to boli jeho pery na jej, jazyk útočil, zuby dráždili. Carys len zastonala a zaborila mu ruky do mokrých vlasov. Zalievala ju známa horúčava a na viacerých citlivých miestach zaznamenala príjemný tlak. Privrela oči a nechala Juliusa bozkami si urobiť cestičku cez jej krk až k hrudi. Na jednej bradavke pocítila horúci jazyk, na druhej jemný dotyk prstov. Prehla sa ako luk. Julius a jeho debilné hodinové predohry!

Démon si doprial čas s jej pevným poprsím, než sa mučivo pomaly vrátil k pootvoreným perám a v dlaniach zovrel Carysin zadok.

Carys ho od seba odstrčila, len aby o stenu oprela jeho a rukami mu prešla po mokrej, lákavej hrudi o ktorej snívala častejšie, než by bolo zdravé. Pobozkala ho na miesto, kde mu zrýchlene bilo srdce, a z čírej nevinnosti ho uhryzla do krku.

Julius zo seba vydal vzrušený ston. Ako mohol z jedného uhryznutia tak rapídne stvrdnúť? Tento faktor budú musieť rozhodne preskúmať!

Carys sa diabolsky usmiala, keď na brušku pocítila jeho mužnosť. K Juliusovmu prekvapeniu sa pomaly dostala na kolená a pobozkala ho na špičku. Oblizla ju jazykom. A vsala do úst.

Julius udrel päsťou do steny za sebou. Carys možno prišla do jeho postele nevinná, ale učila sa sakra rýchlo. A z tohto preňho urobila pekelnú skúšku výdrže. Nanešťastie si to až veľmi dobre uvedomovala a užívala si jeho boj o kontrolu. Jej jazyk preskúmal známe územie a kam sa nedostal jazyk, prišli do hry dlane a všetečné prsty.

Po niekoľkých minútach bol Julius nútený ju od seba odtiahnuť. „Z tej predohry sa nevyvlečieš, miláčik,“ zavrčal hlbokým hlasom a dostal ju späť na nohy.

Carys si spokojne oblizla pery. „Si o tom presvedčený?“

Pritisol ju k sebe a zahryzol jej do ušného lalôčika. Opäť sa pustili do ústneho súboja a naslepo navigovali von z kúpeľne. Cestou pozhadzovali všetko, do čoho narazili. Nakoniec Julius Carys postrčil dozadu a ona dopadla krížom na mäkkú posteľ. Vyštveral sa za ňou ako predátor a preplazil sa nad ňu. Carys roztiahla stehná a objala ho nohami.

Julius sa pustil do detailného skúmania jej pokožky jazykom a perami. Boli to preňho stovky rokov, ale na pocit jej horúceho tela pod svojím nikdy nezabudol. Často to boli jeho jediné pozitívne spomienky. Svetlo v jeho osobnej temnote.

Carys sa zachvela, keď sa dostal k podbrušku. Za prvé v tej oblasti bola šteklivá, za druhé presne vedela, kam má namierené.

„Julius!“ vykríkla a pritisla si dlaň na ústa, aby nebola počuť na celom poschodí.

Démon jej ešte viac odtiahol stehná od seba a skúšobne prešiel jazykom po Carysinom vlhkom pohlaví.

Prišiel ďalší tlmený výkrik.

A ďalší zmyselný útok na jej najcitlivejšie partie. Julius sal, dráždil a keď sa stony stupňovali, pridal do hry zuby.

Carys sa od prudkej vlny orgazmu prehla a pokúšala sa Juliusovi vytrhnúť, ibaže démon ju držal pevne. Ponoril do nej dva prsty a jedno vyvrcholenie sa prelialo do druhého. Bola taká napätá a citlivá, že zvierala prikrývku a aby ušla ďalšiemu mučeniu, pretočila sa na brucho. Julius to využil a bozkami si urobil cestičku pozdĺž jej chrbtice až ku krku. Myslí si to dievča, že zabudol na všetky jej erotogénne zóny? Tie bude mať vpálené v mozgu naveky!

Carys s privretými očami nechala veľkého zlého démona hrať sa s jej telom. V tejto oblasti boli zohratí. Ona vedela veľmi presne čo môže očakávať a Julius si bol vedomý jej limitov. Tiež si bol vedomý, že keď sa od neho pokúša dostať preč, ešte stále zvládne minimálne dve kolá. Keď sa aspoň trochu vydýchala, otočila k nemu tvár k drsnému bozku, aby mu naznačila že je všetko v poriadku.

Julius nahmatal vankúš a podoprel jej panvu. Potom sa nad celé jej telo naklonil a zašepkal Carys do ucha: „Pripravená?“

Nadšene prikývla. „Už veľmi dlho.“

Jeho divoký nefilim. Usmial sa a jediným výpadom sa do nej odzadu ponoril až po koreň. Obaja naraz zasyčali. Ich dlane sa dotkli a automaticky si preplietli prsty. Carys sa zaprela a vyšla v ústrety jeho zo začiatku pomalým prírazom. Len čo našli spoločný rytmus, ich tempo sa zrýchlilo. Julius nasmeroval ich spojené dlane ku Carysinmu klitorisu a spoločne ho dráždili spôsobom, ktorý ju znovu dostal na vrchol.

Julius zatínal zuby, keď ho zovrelo jej horúce vnútro. Carysine tiché stony a trhané pohyby ho primitívne uspokojovali. Vykĺzol z nej, stále tvrdý, a pomohol jej dostať sa na kolená.

Carys zavzdychala a chrbtom sa oňho oprela. Julius ju musel podopierať, kým sa spamätávala. Obaja zostali kľačať na posteli. „Niekto tu stratil výdrž,“ zamrmlal jej do ucha a dlaňami jej zľahka masíroval citlivé prsia.

„Niekto si tu kompenzuje roky sexuálnej frustrácie,“ vrátila mu to zadýchane.

Julius sa zasmial a tentoraz do nej vošiel pomaly, opatrne. Bozkával ju na krk a plecia, upokojoval ju jemnými dotykmi všade kam dosiahol. Ich posledné kolo bolo uvoľnené, sladké a neunáhlené. Vyvrcholili spoločne a unavene dopadli na vankúše. Carys sa schúlila Juliusovi do náručia, stále roztrasená a spokojná ako už dávno nie. Pocítila, ako ju zovrel pevnejšie, akoby sa bál, že by mu mohla ujsť.

Ako keby na to mala síl.

Ako keby jej to srdce dovolilo.

Jemne sa dotkla jeho čeľuste. „Nikam nejdem, Julius,“ zašepkala.

Démon ju pohladil po vlhkých vlasoch. „Každé moje zmarené víťazstvo mi za tento moment stálo.“