Vykúpenie z temnoty 52

 

Carys sa rozhodla zobrať veci do vlastných rúk. Pre dobro všetkých. Zašla za Drakeom, ktorý práve uspal malú Opal s pomocou veľkej Opal a Helia. Uzmierená dvojica sa na Carys usmiala a diskrétne sa vzdialili. Drake, poučený o spánkových návykoch svojho dieťaťa, sa nenamáhal byť potichu. Chystal sa jej pustiť trojhodinovú prednášku z internetu, ale rozhovor s Carys postačí.

Dospelá dcéra objala svojho otca. „Ako to ide s Jewel?“

Smutne si povzdychol. „Ešte nás čaká dlhá cesta,“ predpovedal.

To sa dalo pochopiť. Naposledy ho pevne zovrela, než sa posadili oproti postieľke s odpočívajúcim novorodeniatkom. „Z toho čo som vyrozumela... k sebe patríte. Daj tomu čas. Viem, že mama bola s tebou skutočne šťastná. Opal to vie tiež.“ Povzbudivo sa usmiala.

„Aj ja som bol šťastný. O tom nikdy nepochybuj,“ uistil ju.

Carys pozrela na spiace dieťa. Vzdychla a pohľad jej zvážnel. „Ľúbim Ninju,“ povedala bez úvodu. „Nie som si celkom istá, či to niekedy budem schopná povedať aj jemu, ale je to pravda, ktorú nedokážem popierať, čo ako zvrátene to znie.“

Drake prekvapene nadvihol obočie, ale nezačal ju vypočúvať ako nejakú tínedžerku. Na to nemá právo z viacerých dôvodov. Chce síce byť jej otcom, ale musel si pripomenúť, že má pred sebou dospelú ženu a matku, ktorá si prešla peklom. „Prečo by láska mala byť zvrátená?“

Ironicky sa zasmiala. „Ninja... je démon. Má na svedomí veľa životov a...“ odmlčala sa. Ako to len sformulovať? „Má na svedomí aj mnoho mojich krušných chvíľ.“

Drake ju uprene pozoroval. Tušil, že za jej slovami sa skrýva viac. „Tak prečo ho napriek tomu ľúbiš?“

Smrkla. Prečo? „Urobil pre mňa nemožné, Drake. Išiel proti všetkému, čo mu bolo prirodzené. Vytrpel si toho viac, než by si ktokoľvek iný zaslúžil a ja... ja mu už nedokážem pripisovať vinu, len aby som ho nechala v škatuľke s nápisom Zločinec.“

Anjel sa usmial. „Nebola si to ty, kto mi kedysi povedal, že svet nie je čiernobiely?“ pripomenul jej dobromyseľne. „Za lásku by sa nikto nemal cítiť zle, ak je úprimná a nevzišla z nátlaku.“

Zvláštne naňho pozrela. „Zapamätaj si tieto slová, áno?“ Pretože keď zistí, kto sa ukrýva pod maskou, bude ich potrebovať. „Vieš prečo sem zavreli mňa? A Ninju?“

Pokrútil hlavou.

„Pokúsila som sa ho zabiť v trónnej sieni nebies a boli potrebné desiatky živých štítov, aby ma v tom zastavili. Vrátane môjho vlastného syna.“ Ešte aj teraz ju pri tej myšlienke striaslo.

Drake obdivne pískol. „Kto ešte?“

„Prakticky každý spojenec britských upírov na čele so Salvatorom.“

„Tomu hovorím odhodlanie. Kto je táto Ninja osoba?“

Carys uprela pohľad do zeme. „Je to... zlomená duša. Čestné a verné stvorenie, ktoré nedostalo šance ako my ostatní a bolo zahnané do kúta krutosťou. Je to muž, ktorý sa ma ani jediný raz nedotkol v hneve a ktorý pre mňa umrel. Doslova.“

„Znie ako fajn chlapík,“ zamyslel sa Drake.

Carys potlačila smiech. „Ľúbim ho,“ zopakovala. „A neviem kam to s ním povedie, ale budem stáť pri ňom. Pretože chcem. Pretože som si to vybrala. Pretože spoločne môžeme napraviť mnoho zla.“

Drake ju pohladil po líci. „Ak odo mňa očakávaš požehnanie... nemyslím, že ktokoľvek má právo ti ho odoprieť.“ Už dokázala, že ona nemá potrebu sa niekomu zodpovedať a už určite nie za osobný život.

Carys prikývla. „Príď na útes vedľa pláže,“ povedala, keď vstala. „Asi tak o hodinu.“

Drake si nebol istý o čo ide, ale rozhodol sa ju poslúchnuť. Zapol prednášku, upozornil Jewel že sa na chvíľu vzdiali a uprene sledoval hodiny.

 

 

Carys podišla k Juliusovi stojacemu na hrane útesu. Chodil sem často. Neprítomne pozoroval vlny a pokúšal sa upokojiť svoju myseľ. Keď začul jej kroky, usmial sa a dovolil jej objať ho zozadu. Od mora k nim vial príjemný vetrík a nebo bolo zatiahnuté. „Dúfam, že neplánuješ skočiť,“ povedala, hoci vedela že pád by ho nezabil – z tohto istého miesta skákal Kaden keď ho učili lietať.

„Len ak skočíš so mnou,“ odvetil s úsmevom. „Ideálne nahá.“

Zasmiala sa a obišla ho, aby si videli do tváre. „Myslíš, že toho nie som schopná? Hovoríš so ženou, ktorá ti sťala hlavu, miláčik,“ zanôtila.

Objal ju a pobozkal do vlasov. „Áno. Mimochodom, au. Bolelo to.“ Bolelo to sakra poriadne – celé umieranie. Rozhodne nepríjemný zážitok.

Carys mu pohladila líce a súcitne naňho pozrela. „Mrzí ma, že si si musel prejsť toľkou bolesťou.“

Isteže ju to mrzí. Je anjel. Ju svet neskazil ako jeho. Zvedavo pozrel na tučnú zložku v jej ruke. „Konečne si sa dostala k čítaniu môjho záznamu?“

Pokrútila hlavou. Odmieta si ho prečítať. Už sa rozhodla dopriať Juliusovi milosť a rozhodla sa pre to z vlastnej vôle, nie kvôli nejakému magickému zoznamu hriechov a dobrých skutkov. Napriek tomu zavolala Erin, aby zistila kam ho uložili, pretože sa obávala, že ho budú potrebovať. „Ani som ho neotvorila.“

Srdce mu poskočilo. Existuje silnejší dôkaz viery v niekoho ako on? „Ty si skutočne anjel,“ zašepkal dojato.

Sladko ho pobozkala. „Stojím pri tebe, Julius,“ povedala vážne. „Pamätaj na to.“

Čo tým mysle-

Za nimi zapraskali vetvičky.

Julius celý ustrnul. Vydesene pozrel na Carys.

Červenooký anjel mu pevne zovrel dlaň. „Je čas, Julius,“ zašepkala. „Je čas byť znovu sám sebou.“

Julius bol bledý ako stena. Drake. Drake je posledný, ktorý to nevie. Drake, z ktorého mal najväčší strach. Pretože je otcom Carys.

Carys pozrela na Drakea a vymanila sa z Juliusovho objatia. „Drake. Toto je Ninja. Muž, ktorý bojoval po našom boku.“

Drake zvedavo čakal. Videl len záplavu tmavých vlasov, čo mu veľa nenapovedalo. Aké zlé to snáď môže byť?

Carys nežne pohladila Ninju po ramene a naznačila mu, aby sa otočil.

Keď tak urobil, Drake zaspätkoval a všetko v jeho vnútri sa vzbúrilo. Onemel, len oči mu išli vypadnúť z lebky.

Tá istá tvár.

Tie isté oči.

Ten istý postoj.

Nie, nie tie isté. Tvár mala jazvy. Oči ukrývali utrpenie. Postoj sa zdal neistý. Toto nie je dobyvateľ, ktorý padol v boji o Hyperboreu.

Alebo snáď áno?

Nechápavo skákal pohľadom z dcéry na Juliusa. „Julius mal dvojča?“

Carys sa plesla po čele. „Nie, Drake. Toto je Julius.“

Zúfalo krútil hlavou. „Nemožné! Videl som jeho mŕtvolu!“

„Áno, ja viem. Bola som za ňu zodpovedná,“ odpovedala Carys. „Drake, toto je Julius. Skutočný Julius. Z budúcnosti.“

Drake zovrel päste. „O čom to, sakra, hovoríš?!“ Potom mu začalo dochádzať. Čo je potrebné, aby niekto cestoval v čase. „Ty si mi zabil dcéru?!“ Chcel sa proti nemu rozbehnúť, ale tentoraz zo seba živý štít urobila Carys. „Drake!“ okríkla otca. „Nie je práve odlišný od teba,“ pripomenula mu smrteľne vážne. „A nie je to Julius, ktorého poznáme.“ Hodila pred neho zložku. „Toto je jeho záznam. Vykúpil sa z pekla. Prvý v histórii. Spomínaš si, čo som ti povedala? Nesmrteľní sa zaňho postavili!“ rozhodila rukami. „Čo ako sa ti to prieči, a ver mi že ja som to mala horšie, takáto je realita!“ Odmlčala sa, aby chytila dych. „Je načase ukončiť túto frašku. Chcem sa dostať z ostrova a na to potrebujem, aby už medzi nami neboli žiadne tajomstvá.“

Drake stále vyzeral ako sopka tesne pred výbuchom. „Odstúp od toho monštra!“

„Ani mnou nehne!“ zaťala sa.

Julius len zúfalo sledoval hádku otca s dcérou, ktorí si k sebe len nedávno našli cestu. Nemôže dovoliť, aby sa znovu rozhádali. Jemne odtiahol Carys na stranu, aby medzi nimi nestála. „To je v poriadku,“ povedal. „Dovoľ mi pozhovárať sa s tvojím otcom.“

„S tebou si ja nemám čo povedať!“ prskol Drake.

Carys si odfrkla. „Naozaj? Pretože v mojej budúcnosti ste boli kamaráti. Drahý Drake, nelíšite sa. Ste jeden ako druhý a boli sme potrební štyria, aby sme sa tu dnes ocitli.“ Odstúpila od nich. „Oboch vás... mám rada. Na oboch mi záleží. Pochádzate z dvoch rôznych koncov toho istého lana. Ste rovnaké monštrá a rovnakí anjeli.“ Ukázala na zložku. „Zabite sa, ak chcete. Ale svet vďaka tomu nebude o nič horší a ani o nič lepší.“ Zvrtla sa a odkráčala.

Drake naprázdno otvoril a zatvoril ústa. Prečo sa, do pekla, musí stále niečo diať? Kedy táto dráma skončí? Pozrel na Juliusa, ktorý neisto prestúpil z nohy na nohu a ani si len nedal námahu utiecť.

Drake sa musel posadiť na skalu.

Celé mesiace mu šéfoval ten istý démon, ktorého sa roky pokúšal poraziť. Démon, s ktorým spoločne zničili svet. Démon, ktorý... nevykazuje správanie svojho bývalého ja, čo bolo najmätúcejšie.

Démon, ktorému na malú chvíľu absolútneho zúfalstva plne rozumel.

Julius si prehrabol vlasy a klesol na skalu oproti nemu. „Tak koľko toho chceš počuť?“

Drake sa reálne bál, že ďalší nával informácií nezvládne. Nie po tom, čo stretol dve svoje dcéry z dvoch rôznych budúcností, videl svoju manželku umrieť a zistil, že pracoval pre démona. Prešiel k útesu, aby sa upokojil pohľadom na vlny. Bolo mu špatne a zároveň nevedel, čo ďalej. Dlane sa mu triasli. Nikdy v živote sa necítil takýto bezmocný. Okolo neho sa odvíjajú osudy a on nad nimi nemá kontrolu. „Moji kolegovia, ktorí sa vzdali postu najvyšších anjelov... bolo to kvôli tebe?“

„Áno,“ odpovedal Julius pravdivo. „Nechceli ma medzi sebou. Ani nie pre to kto, ale čo som. Prašivý démon.“

Nuž, to skutočne nebude obhajovať. Jeho druhovia boli posadnutí čistotou anjelov a odsudzovali démonov. Dávali ich loviť. Zabíjať. Tak ako nefilim. Možno je lepšie, že sú preč. „Prečo si sa ma nezbavil?“ Prečo ho nezabil keď vedel, že je rizikový? Že ho môže odhaliť alebo horšie, nahradiť?

Julius zamrkal. „Pretože Carys obetovala všetko, aby ťa zachránila. A preto, že si dobrý anjel. Pomáhal si nám v ťažkých chvíľach.“

Drake sa k nemu otočil s prižmúrenými očami. „Spolu sme zničili svet, Julius! Som všetko len nie správny anjel!“

Carys mala pravdu. Oni dvaja sú skutočne rovnakí. Trápení vinou za strašné zločiny. „Spolu sme ho aj zachránili.“

Anjel si odfrkol. „Nemôžem uveriť, že sa nesmrteľní za teba postavili.“

„To sme dvaja, ver mi.“ Julius si povzdychol. „Neprišiel som sem zo žiadnym iným cieľom než zastaviť sám seba, Drake,“ uistil anjela. „Ale všetko sa začalo rúcať a nabaľovať ako snehová guľa. To s archanjelským trónom mi poradila Opal, keď som sa nedokázal pozerať na to, čo som sám robil počas boja o Hyperboreu. A bol som na smrť vydesený. Nechcel som nebo. Nechcel som nič. Ale dostal som sa k obrovskej moci, vďaka ktorej som mohol zastaviť zabíjanie nefilim. A nielen to. Nebesia nefungovali správne a ty to vieš. Anjeli mali zakázané pletky s inými rasami. Nedostávali dovolenky, ani len vychádzky na zem. Svoju prácu robili zo strachu a nie z presvedčenia. To všetko môžem napraviť, pretože sa nebojím sedieť na stoličke. Archanjeli sa nevrátia, Drake. Nie aby viedli nebo. Ich pravidlá sú zastaralé a ani nevieme, či ich skutočne zaviedli oni.“ Odmlčal sa, aby sa nadýchol. „Môžem ukončiť diskrimináciu krížencov bez jedinej preliatej kvapky krvi.“

Drake obišiel skalu na ktorej Julius sedel. „Snažíš sa mi dať dôvody prečo by som ťa nemal zabiť?“

„Úprimne, snažím sa sám sebe odôvodniť prečo som stále nezdupkal,“ zamrmlal démon.

„Pretože sme všetci uväznení na ostrove!“ pripomenul mu Drake sarkasticky. „Aj vďaka tvojmu synovi. Mimochodom, aké ťažké je nasadiť si kondóm?“

Julius nadvihol obočie. „Ja neviem, povedz mi o tom niečo, otecko dvoch nefilim.“

Drake musel uznať, že do tej pasce sa chytil sám. Zaškrípal zubami a zhrabol zložku, ktorú im priniesla Carys. Než sa však dal do čítania, vypadol z nej kus papiera s naškrabaným odkazom začínajúcim slovami:

Počúvajte vy dvaja idioti, je mi jedno či si v konečnom dôsledku vyškriabete oči, ale ja sa chcem dostať z tohto ostrova a na to potrebujem vašu pomoc!

Anjel si prečítal inštrukcie a podal ich aj Juliusovi. „To by nebola Carys, aby nás neťahala z problémov za každých okolností, hm?“