Posledná z prekliatych 14

 

Lucifer.

Bývalý anjel. Prvý padlý anjel na svete.

Ako môže byť anjel zároveň archdémonom? To predsa nedáva zmysel.

Nemá snáď vládnuť peklu?

Pre všetko na svete, Lucifer!

Oči mala ako loptičky a stálo ju všetko sebazaprenie nevykríknuť. Chcela okamžite stiahnuť ruku, ale prebrala sa v nej nová, neznáma časť svedomia.

Doteraz sa ho bála, ale je to on, kto sa jej prestal dotýkať a varoval ju pred vlastným menom. Kto jej dal možnosť odísť.

Koľkí už v strachu utiekli?

Začala prerývane dýchať. On je zvyknutý, že iní utekajú.

Videla ho predsa v démonskej podobe. Chodil okolo nej celé dni, oči čierne ako z hororu, tvár znetvorená. Vtedy to zvládala, lebo vedela že je niečo viac. Odmalička predsa o jeho druhu vie.

Mení snáď meno niečo na tom, čo už vedela?

Zhlboka sa nadýchla. Palcom ho pohladila po líci. Urobila krôčik vpred, aby prekonala tých pár centimetrov, ktoré medzi nimi vznikli, a postavila sa na špičky.

Lucifer k nej nadobudol obrovský rešpekt za to, že neutiekla, ale nemohol ignorovať napätie v celom jej drobnom tele.

„Prosím, nepremáhaj sa, Amira.“ Skutočne nepotrebuje predstieranú blízkosť prameniacu z ľútosti.

Bolo ťažké zamaskovať strnulosť, ktorá sa jej zmocnila. Nechcela však odísť. Objala ho okolo krku a bojovala s rozdráždenými inštinktmi. „Nikdy som nedostala masáž,“ zmohla sa konečne na vetu.

Lucifer jej nechápavo pozrel do tváre.

Amira sa oňho oprela. „Odkedy nám umreli rodičia, som v neustálom strese a už ani neviem, aké to je byť uvoľnená. Keď si ma... keď sme sa vtedy nezhodli, všetky svaly sa mi tak neskutočne bolestivo napli...“

Ešte stále očakávajúc, že sa rozbehne, jej prešiel dlaňami po chrbte. Neprirodzene sa prehla. Stále ju desí.

Držala sa ho, kým sa jej znovu nedotkol. Najskôr opatrne, dávajúc jej čas na spamätanie sa, ale keď pochopil, že ona skutočne neutečie, prstami jej postláčal svaly okolo lopatiek.

Sykla, tentoraz nie strachom. Už si zvykla na permanentne stuhnuté údy a bolestivé kŕče. Prišlo jej neprirodzené, že sa tento neduh dá uvoľniť. Tiež dúfala, že tým Lucifera presvedčí k ďalším dotykom.

„Poď.“ Vzal ju za ruku, čím u nej vykúzlil polovičný úsmev. Úsmev sa mu páčil viac než nechuť, ktorú zažil pri ich prvých stretnutiach. Krôčik po krôčiku ju odviedol k posteli, kde zaváhala. „Len sa posaď,“ navrhol jej.

Posadiť sa. To zvládne. Klesla na mäkký matrac a dovolila mu presunúť sa jej za chrbát. Skúsenými prstami znovu našiel problémový sval, čiastočne schovaný pod košieľkou.

Au, nikto jej nepovedal že masáže môžu bolieť!

Luciferovi sa nepáčilo, v akom stave je jej mladé telo. Takúto stuhnutosť nemajú snáď ani robotníci na stavbe. Uvedomil si, že Amira celé dni pracovala, stála na nohách a spávala na lacnom matraci, ktorý si ani sama nevybrala.

„Len pokojne,“ tíšil ju. Takto zázraky neurobí, ale obával sa, že sa ešte necíti na to, aby sa vyzliekla a ľahla si na posteľ. Krúživými pohybmi začal masírovať bolestivú oblasť. Na jeho prekvapenie sa Amira začala uvoľňovať.

„Je ti jasné, že mám milión otázok?“ prehovorila, keď si bola istá, že sa jej nebude triasť hlas.

Zasmial sa. „Tušenie tu bolo.“

Zamrnčala. Jej hrozivý démon má magické prsty. „V sne sme boli obklopení sviečkami,“ prezradila mu. Nechcela túto chvíľu pokaziť lekciami z mytológie. Na tie budú mať čas inokedy.

Zažmurkal. Toto nečakal. S rukami na jej chrbte skúsil šťastie a pobozkal ju na krk. Odmenou mu bol sladký ston. „Nezľakni sa,“ šepol a okolo nich sa začali objavovať stovky horiacich sviečok.

Amira sa prekvapene obzerala. Všade sa k životu preberali malé ohníky. „Ako?“

„Stvoril som bytosti dnešného sveta,“ pripomenul jej. „Sviečky nie sú práve náročné.“

Miestnosť sa odrazu stala zmyselnejšou. Nočná lampička zhasla a plamienky ich oboch obalili do mihotavého svetla. „Je to nádherné,“ nadchla sa.

Jeho človiečik nie je práve náročný. Pritiahol si ju celú na posteľ a oprel o seba. „Sleduj.“ Okolo stĺpov sa začali plaziť liany s kvitnúcimi farebnými kvetmi jemnej modrej farby. Amira všetko sledovala s ohromením dieťaťa prvý raz v zoo.

Nebesia postele obrástli ďalšie rastliny a začali na nich spúšťať voňavé lupienky. Amira ich nadšene chytala do dlaní.

Podlaha sa zmenila na vodnú hladinu. Odrážala svetlo sviečok a pohltila niekoľko lupienkov. Pre Lucifera to nebolo nič výnimočné, ale jej radosť dodala celej scénke magický nádych.

„Nevytopíme susedov?“ obávala sa.

„Nie. Podlaha ani len nie je mokrá.“

„Ale toto v mojom sne nebolo,“ podpichla ho.

„Ber to ako pridanú hodnotu.“ Uložil ju medzi vankúše. „Chcem sa znovu pozrieť na tvoj chrbát.“

Po chvíľke váhania sa pretočila na brucho a dovolila mu stiahnuť jej košieľku na pás. Do nosa jej udrela vôňa jazmínu.

„Je to len olej. Možno bude na začiatok trochu studený,“ varoval ju, než sa jej opäť dotkol. Kúsok po kúsku doprial jej svalom roky odopieranú starostlivosť. „Máš veľmi jemnú pokožku.“ Pobozkal ju priamo na hornú časť chrbtice.

Zastonala.

Pohrával sa s ňou, kým sa úplne neuvoľnila, čo považoval za malý zázrak. Postupne sa k dotykom ale pridali aj pery a z masáže sa stala zmyselná hra. Amira sa pod jeho perami prehýbala ako spokojné mačiatko.

Lucifer vsal do úst časť kože na jej krku a postaral sa o jasný cucflek. Amira bola znovu vlhká a tento kontakt jej nestačil. „Vieš... nie je to len chrbát, kde, ehm, to bolí.“

Och, jeho malé neviniatko. „Naozaj? A kde to ešte... bolí?“

Pomaly sa otočila k hrudi pritisnutý vankúš. Posadila sa, aby boli na rovnakej úrovni. „Na mnohých miestach.“

Pobozkal ju na pery. „Budeš musieť byť konkrétna.“

Amira sa začala považovať za šialenú. Je v posteli so samotným Luciferom, nadržaná ako fretka a ešte ho chce prosiť o sex? Čo sa to s jej hlavou stalo? Potom si spomenula, že jej ubieha posledný rok života. Prečo si ho neužiť? Prečo neokúsiť zakázaný svet extrémne mocných bytostí? Prečo neprísť do posmrtného života so skazeným úsmevom a slovami, že si to rozdala so samotným Luciferom?

Áno, je šialená.

A začínalo sa jej to páčiť!

Pritiahla si démona k bozku a vyliezla mu na boky. Náhlivo z neho strhla voľné tričko a odhalila pevnú hruď s plochým bruchom, ktorú si s diabolským úsmevom prehmatala, akoby jej patrila. Lucifer ju bez námahy zbavil košieľky a pritisol ju na seba pod uhlom, ktorý vyvinul tlak na jej stred. Zastonala.

„Nebojíš sa veľkého, zlého démona?“ zašepkal jej do ucha hlbokým hlasom, zatiaľ čo jej zvieral zadok, o ktorom sníval neraz.

Zrejme by sa mala. Je normálne, že ju vzrušuje predstava extrémne nebezpečnej bytosti starej ako samotný vesmír? Je to úchylka? Takmer sa nespoznala, keď zaborila ruku do jeho jemných vlasov a trhla nimi, aby jej pozrel do tváre. „Máš rohy?“ Vážne to vyslovila nahlas?!

Lucifer bol po tej otázke tvrdý ako skala a pritlačil si Amiru ešte viac na seba. Nebesia, toto nedopadne dobre! Zahryzol jej do pery. „Chceš aby som ich mal?“

Nadšene prikývla. „A pazúry tiež,“ dodala. Možno by mala zájsť za nejakým cvokárom. Rozhodne, rozhodne potrebuje... Oči sa jej rozšírili. Luciferovi na hlave narástli čierne, zahnuté rohy a predĺžili sa mu nechty. Foťák, potrebuje foťák!

Lucifer ju opäť hodil medzi vankúše a urýchlene sa zbavil nohavíc. Za celý jeho život sa mu nestalo, že by v posteli nemusel skrývať... nuž, čím je. Ostrými nechtami skúšal Amirinu odolnosť, ale keď jej nimi prešiel po pokožke hrude a brucha, len sa prehla ako spokojné mačiatko. Rozhodol sa otestovať jej hranice a luskol prstami, až sa mu na rukách zjavili plamene. Vyslal ich smerom k Amiriným stehnám. Ohnivé hady sa začali lenivo plaziť po jej nohách.

Amira sa na sekundu preľakla, ale plamene jej neublížili. Príjemne ju rozohriali, akoby ju pohládzal niekto s extrémne teplými končatinami. Zahryzla si do pery. Lucifer si myslí, že je jediný kto môže testovať jej trpezlivosť? Je mu jasné, že je v posteli s členkou rodu, ktorý sa postavil štrnástim bláznom ako on? Vymrštila sa spomedzi vankúšov, zaprela sa do jeho príliš nepoddajnej hrude a keďže to nečakal, poľahky ho zhodila z postele do vody, ktorá po jeho náraze nahlas vyšplechla.

Lucifer zalapal po dychu. Voda nebola hlboká – sotva dvadsať centimetrov, ale šok z toho, čo si toto malé človieča dovolilo, ho paralyzoval. Pre všetky sily vesmíru, našiel si snáď rovnocennú? Načiahol sa po nej a stiahol ju na seba. Voda ešte viac vyšplechla a Amira sa hrdelne zasmiala. Plne uvoľnená ho pobozkala.

„Teba naozaj nič nevydesí, hm?“ zamrmlal na pokožku jej krku a pretočil ich. Amira ležala vo vode, ktorá pohltila jej vlasy a tie vírili okolo jej hlavy. Vyzerala ako bohyňa.

Amira mu prstom prešla po bruchu, boku a zovrela mu zadok. „Desí ma veľa vecí. Ale ty už medzi ne nepatríš,“ povedala a ešte stále sa zamýšľala nad tým, či skutočne nepotrebuje psychologickú pomoc. „Mám menej než rok života, démon,“ vysvetlila mu. „Nie je čo stratiť. Si ochotný mi ten rok aspoň spríjemniť?“ vyzvala ho.

Tak démon. Uškrnul sa a urobil na sebe dalšiu démonickú úpravu – vyplazil na ňu dlhý, rozoklaný jazyk.

Amira vyvalila oči. „Čo s tou vecou plán- Ach!“ Celá sebou trhla, keď ten jazyk hladko kĺzal po jej pokožke a mieril cez hruď nižšie a nižšie. Na chvíľu sa zastavil na stvrdnutých bradavkách. „Lucifer, tá vec nemôže- Bohovia!“ Ale áno, môže. Rozoklaný jazyk dorazil medzi jej stehná a veľmi rýchlo lokalizoval stred svojho záujmu. Amira udrela dlaňou do vody a ošpliechala ich oboch.

Lucifer jej takmer s pobavením pripomenul, že zmena podoby preňho nemá hranice a keby chcel, môže mať hoci aj viac penisov, ale nebol si istý, či je na túto informáciu pripravená. Zamestnal teda svoje ústa príjemnejšou činnosťou a ochutnal jej vlhkosť. Jednou časťou jazyka krúžil okolo klitorisu, druhou sa vydal na prieskum do jej vnútra.

„Nebesia!“ prišiel ďalší neveriacky výkrik. Amira ho chytila za rohy, čo bolo neskutočne sexy. Zdvihol k nej pohľad a steny okolo nich zahoreli ohňom.

„Och nie, drahá. Hlbiny pekelné!“ zašepkal hlasom, z ktorého sa jej rozvibrovalo vnútro.

Ak hlbiny pekelné zahŕňajú sexy démona, ktorý nielenže dokáže nájsť klitoris ale aj vie čo s ním robiť, tak ochotne niekoho rituálne obetuje, aby sa tam dostala! Luciferov jazyk pokračoval v prieskume a dostal sa hlboko dovnútra. Amira nikdy nevlastnila erotickú hračku a preto to pre ňu bol nový pocit. Doteraz sa na toto územie dostali len lekárske nástroje a sondy. Tie však neboli horúce, klzké a nerobili pohyby, ktoré rozhodne nie sú prirodzené pre bežný jazyk! Tlak v podbrušku sa stupňoval, až sa akási časť v nej preľakla toho, čo by mohlo nasledovať a odtlačila Lucifera. Ten sa nepokúšal ísť proti jej vôli a vzhliadol.

Amira nevedela ako vysvetliť svoje pocity, preto sa posadila a pritiahla si ho k bozku. Nevšimla si, že sa trasie, kým jej Lucifer nezovrel obe dlane a neprinútil ju pozrieť mu do očí. Bez slov čakal. A čakal. A čakal. Nakoniec sa mu čelom oprela o rameno a zhlboka sa nadýchla. „Počas života ma... za svoj život som zažila viac nepríjemných než príjemných dotykov. Je pre mňa cudzie byť...“ chvíľu jej trvalo sformulovať správnu vetu. „Jediné objatia som zažila od členov rodiny.“

Lucifer jej pohladil mokré vlasy. „Je ti môj dotyk nepríjemný?“

Pokrútila hlavou. „Mal by byť, však? Normálnemu človeku by bol. Normálny človek by s krikom ušiel.“

„Normálny človek by mi nepovedal, aby som sa dal vypchať,“ pripomenul jej. „Nemusíš utekať pred niečím, čo spoločnosť pokrivila a démonizovala. Nemusíš nasledovať ich normy.“ Na chvíľu sa odmlčal. „Nemusíš sa cítiť zle za to, že sa nebojíš.“ Keď nič iné, mala by byť na to hrdá.

Amira sa ešte viac schúlila k jeho telu, potrebujúc cítiť dotyk a teplo. Z toho aktu dôvery mu zovrelo srdce. Jeho krehký človiečik je možno silnejší než on sám a to bola ako desivá, tak upokojujúca predstava.

Lucifer ju zdvihol, jedinou myšlienkou ich oboch vysušil a uložil ju do postele. Amira ho však nepustila a prinútila ho ľahnúť si k nej. „Dnes som už dvakrát prišla o orgazmus. Ak nedokončíš čo si začal, budem to ja kto sa zmení na nebezpečného démona,“ varovala ho.

Lucifer sa pobavene zasmial a prehupol sa na ňu. Sladko ju pobozkal a prstami sa postaral, aby bola opäť vlhká. „Budeš kričať a prosiť,“ varoval ju šeptom a jazykom jej prešiel po uchu. Zachvela sa. „A bude sa ti to páčiť,“ predpovedal.

„To ešte uvidíme, démon,“ podpichla ho, ale viečka jej klipkali od pôžitku. Akýsi hlások v hlave jej napovedal, že by ju asi mali trápiť pohlavne prenosné choroby, ale prečo? Aj tak umrie za menej než rok. A otehotnieť nemôže. Odhodila teda tieto starosti a držala sa Lucifera ako kliešť. Potrebovala ho cítiť pri sebe.

Lucifer si dal načas, než do nej pomaly prenikol. Niekoľkokrát spomalil, keď videl že si potrebuje zvyknúť na jeho prítomnosť v jej tele, aj keď ho to stálo všetko sebaovládanie.

„Sakra, myslela som že vieš meniť podobu. To nemáš veľkosť pre začiatočníkov?“ ponosovala sa Amira, keď sa konečne dostal dovnútra a ona mohla len lapať po dychu.

Luciferovo telo sa otriaslo smiechom. Táto ženská je ako stvorená preňho! Pozrel jej do tváre a prstom jej prešiel po pootvorených perách. „Miláčik, buď rada že je len jeden.“

Amira zamrkala. „P-prosím?“

Lucifer sa začal pomaly pohybovať. „Ak budeš dobrá, možno ti jedného dňa ukážem,“ sľúbil jej záhadne. Zasypal jej krk bozkami a občas ju škrabol zubami. Amirino telo reagovalo nádherne a čoskoro sa priblížil vrchol. Opäť sa vydesila. Tentoraz ale nedovolil jej strachu vyhrať a preplietol im prsty na oboch dlaniach vedľa jej hlavy. „Sme tu len my dvaja, Amira. Som pri tebe. Budem tu keď to príde. Uvoľni sa. Vnímaj.“

Amira zaklonila hlavu. „Pobozkaj ma,“ prosila ho a on ochotne poslúchol. Ich jazyky sa stretli v horúcom súboji a jej vnútro explodovalo. Svaly sa napli a potom uvoľnili ako ešte nikdy. Lucifer ju po celý čas držal a predlžoval ten sladký kŕč skúsenými pohybmi. Aspoň na niečo bola večnosť dobrá – mal dosť času trénovať.

Amira ochabla a spokojne sa usmiala. Potom sa pomrvila, stále citlivá. „Ty si... ehm... stále tvrdý,“ uvedomila si.

Démonove oči zahoreli ohňom. „A kto povedal že sme skončili, človiečik?“

Amira skutočne v tú noc kričala a prosila. Potom zaspala s úsmevom na tvári v Luciferovom náručí.