Posledná z prekliatych 15

Nasledujúce ráno Lucifer vstal prvý a potichu sa vytratil, aby nezobudil Amiru. Potreboval si usporiadať myšlienky, ale v kuchyni našiel sedieť Noemi. Na očiach mala tmavé okuliare a pred sebou na tanieri nakrájané ovocie, ktoré jej deň predtým pripravila Amira. Lucifer sa dovtípil že tie okuliare nosí len kvôli nemu a Amire – aby nevideli jej zničené tkanivo.

„Kto je tu?“ ozvala sa, len čo začula šuchot.

„Len ja,“ upokojil ju a z chladničky si vybral sendvič. „Pomôžem ti nejako?“

Noemi nadobudla frustrovaný výraz, no nepriznala, že namiesto ovocia by si dala miešané vajíčka. „Nie, zvládla som to.“ Po piatich pokusoch a troch modrinách.

Lucifer sa posadil oproti nej a úmyselne narobil hluk, aby vedela kde sa nachádza. Amira sa doteraz pokúšala držať ich od seba a do kontaktu sa dostali minimálne. Vedel však, že príde čas, keď bude musieť vyspovedať aj túto sestru.

„Ako si spala? Máš nočné mory?“ začal s konverzáciou.

Zovrela pery. „Nie, nemám,“ zaklamala. „Lieky ma zvládajú uspať.“

Lucifer len krútil hlavou. Jedna tvrdohlavejšia ako druhá. „Nemusíš sa pred Amirou hrať na silnú, Noemi.“

Pootočila k nemu hlavu, ale slepota jej zabránila čítať mu v tvári. „Čo o tom ty môžeš vedieť?“

„Poznám ľudí. Vidím, že nie si v poriadku. Bola si rok v zajatí. To by zlomilo aj trénovaných vojakov. Prečo o tom nechceš hovoriť?“

„A čo by to zmenilo?“ odsekla cynicky. „Zrak mi to nevráti. Kliatbu to nezlomí. Stala som sa sestriným bremenom. Zase.“

„Zase?“ zopakoval.

„Nemysli si, že neviem čo pre mňa obetovala. Chcela ísť na vysokú. Chcela mať iný život než celý čas otročiť v práci, ktorá ju nenaplňuje.“

„Ale ten život chcela pre vás obe.“

„A kvôli mojej stupidite ho nemá ani jedna.“ Zvesila plecia. „Ja... je mi jasné, že keď si si Amiru bral, neplánoval si skončiť v jednej domácnosti s jej slepou sestrou-“

„Tak nehovor,“ zastavil ju. „Noemi, nie si bremeno. V Gaze si zachraňovala životy. Koľko ľudí môže niečo také povedať?“

Ich rozhovor prerušila ospalá Amira, ktorá sa dopotácala do kuchyne a podozrievavo si oboch premerala. Lucifer jej len mávol, že všetko je v poriadku. Pohladila teda sestru, urobila jej raňajky a prisadla si k nim. Noemi ale nemala náladu na rozhovor a stiahla sa do svojej izby.

Amira sa smutne oprela čelom o pult.

Lucifer bol na rozpakoch. Utešovanie ľudí nepatrí medzi jeho silné stránky. Mučenie, áno. Viedol predsa peklo svojho času. Keďže nevedel, čo povedať, pohladil Amiru po chrbte.

„Ak niekedy nájdem toho, kto nám to urobil, vykrútim mu krk,“ povedala flegmaticky.

„To nepomôže, bude to minimálne bolieť a rýchlo upadne do bezvedomia,“ zamietol jej plán Lucifer.

Ironicky naňho pozrela. „Skúsenosť?“

Pokúsil sa o nevinný úsmev, ale vyšlo z toho predátorské škerenie. Amira ho prekvapila tým, že sa oňho dôverne oprela a privrela oči. Akoby uňho hľadala... útechu?

„Niekedy nenávidím svoj život,“ priznala s nosom zaboreným v jeho hrudi.

„Kiež by som to mohol zmeniť,“ zamrmlal viac pre seba, než pre ňu. Pohrával sa s jej vlasmi a vyslúžil si spokojné zamrmlanie. „Ako sa cítiš?“

Mykla plecami. „Mala by som byť vydesená? Bežní ľudia by trochu panikárili, že skončili v posteli s Luciferom, však?“

Zasmial sa. Len niekto ako ona môže hrôzu situácie premeniť na sarkazmus. „Možno trochu ženského jačania by pomohlo môjmu egu.“

Štuchla ho do brucha. Ešte nikdy, nikdy nemal žiadny smrteľník tú drzosť štuchnúť ho kamkoľvek. Amira sa nad tým ani nepozastavila. A jeho to čímsi naplnilo. Takmer všemocná bytosť sa nestala stredobodom strachu a vybraného správania.

„Môžem vychrliť svojich milión otázok?“ skúsila šťastie.

Zagúľal očami, postrčil pred ňu šálku s čajom a pohodlne sa usadil. „Tak spusti,“ vyzval ju.

„Myslela som, že Lucifer bol len radový anjel, ktorý prišiel o krídla a usadil sa v pekle.“

„Všetko je pravda. Musíš pochopiť, že som veľmi starý. Pôvodne sme s bratmi vládli nebu, než sme sa rozdelili. Stvorili sme anjelov, aby mohli pomáhať ľuďom a potom sme sa rozdelili.“

„Počkaj, počkaj, takže anjeli,“ zamávala rukami, akoby to boli krídla, „sú skutoční?“

„Iste.“

Ohromene otvárala oči. „A ktorá verzia je pravdivá? Malo nejaké náboženstvo pravdu?“

Znudene sa oprel o pult. „Nie. Každá viera si ich upravila podľa seba. Anjeli sú veľmi komplexná štruktúra. Majú svoju hierarchiu. Tí najnižší pomáhajú ľuďom na každodennej báze. Ako stúpa ich postavenie, majú na starosti väčšie skupiny, národy, osudy a reinkarnačný proces. Vyššie oddelenia sa starajú o... bytosti nie celkom ľudské.“

„K tým bytostiam sa ešte vrátime, ale ako si sa teda stal anjelom a démonom zároveň?“

Vzdychol. „Ako som povedal, moji bratia začali šalieť z ľudí a postupne strácali svoje postavenie. Ja som bol posledný, čo zvládal situáciu. Peklu som vládol veľmi dávno a keď bratia opustili nebo, vrátil som sa doň, aby som pomohol. Samozrejme, vtedy sme už boli len legendami a radšej som to nemenil.“

„A prečo si bol teda skopnutý?“

Zaksichtil sa. „Nebo má zhromaždenú obrovskú moc. Koncentrovanú. Nuž, anjeli niečo posrali. A potom aj ostatné neľudské bytosti. Aby som zachránil ľudí – dnes to ľutujem – preniesol som koncentrovanú moc nazývanú Sila Hada na Zem. A za to ma zbavili krídel. Bolo to proti pravidlám. Potom som nejaký čas vládol peklu, než ma to omrzelo a prenechal som to Hádovi.“

Amira sa priam triasla zvedavosťou. „Takže aj peklo je skutočné?“

„Áno. A opäť nie, ani jedno náboženstvo sa netrafilo. Neopekáme tam homosexuálov alebo cudzoložnice.“

„Aký zmysel má potom reinkarnácia, keď existuje peklo?“

„Reinkarnácia sa stará o väčšinu duší. Ver alebo nie, deväťdesiatdeväť percent hriešnikov si veľmi dobre uvedomuje, že to čo robia je nesprávne. Svoju karmu po smrti pochopia a sú reinkarnovaní podľa svojich činov. Niektorým sú určené len ľahšie životné skúšky, iní musia trpieť viac. Preto je svet taký pestrý. No a potom je tu to jedno percento, ktoré vie, že robí strašnú vec a teší ich to. Vy ľudia si naivne myslíte, že sú len psychicky chorí a pokúšate sa ich činy nejako ospravedlniť, ale títo jedinci sú jednoducho monštrá, lebo chcú. Nepovažujú sa za vinných a odmietnu karmu. Tak si ich trochu prevychováme v pekle.“

„Navždy?“

„Isteže nie. Metódy trestov ich po čase prinútia pochopiť, čo urobili. Potom začína proces zmeny, až nakoniec skončia naspäť v reinkarnačnom procese na odlišnej úrovni. Stanú sa časticami. Je to komplikované, ale uisťujem ťa, že utrpenie, ktorým si prejdú v pekle, sa sotva dá opísať.“

Striaslo ju. „A-aký čin by ma tam mohol dostať?“

Lucifer nadvihol kútiky pier. „Ver mi, nič čo by si bola schopná vykonať.“

„To nemôžeš vedieť.“

„Amira, ešte aj Mengele sa tam dostal len tak-tak. Naozaj si myslíš, že by si ho tromfla?“

Prišlo jej zle. „Trpel dosť?“

„Ako všetci, ktorých trápil, dohromady. A aj niečo naviac.“

Prikývla. „Táto vec s trestami... nebolo to vždy tak?“

„Na začiatku sme s bratmi zvládali trestať ľudí za zlé činy priamo na mieste, ale ako sa množili, zistili sme že sa vyvíjajú. Zlé činy si uvedomili a chceli ich napraviť. Preto sme sa rozhodli, že jeden život sa stane predmetom súdu. Aby dostali čas. Anjeli im tiež začali pomáhať uvedomovať si čo je správne a čo nie.“

„Čo sa pokazilo?“

„To keby som vedel. Vy ľudia tak zbožňujete násilie... utrpenie... extrémy. Obdivujete ich vo fikcii, velebíte bojovníkov, ktorí v mene vášho celku ublížili inému celku... ľudstvo je choré, Amira. Ja viem, že to znie kruto a môžeš mi vymenovať milión príkladov dobrých ľudí vrátane Noemi, ale v globále... ste prekročili určitú nebezpečnú hranicu.“

Rozhodla sa s ním nehádať. Ona je nažive sotva tri desaťročia. Nevidela to, čo on. Nezažila históriu.

„Vieš... nemôžeš sa za nás cítiť zodpovedný,“ prehovorila po chvíli ticha, keď od nej očakával odsudzujúce slová. Amira mu zovrela dlaň. „Ak si myslíš, že si zlyhal... nie je to tak. Urobili sme vlastné rozhodnutia. Keď rodič vychováva dieťa, dá mu všetko, čo môže. Ale keď dospeje, musí ho nechať ísť a žiť svoj život. Ak urobí nesprávne rozhodnutia, je to jeho zodpovednosť. Rodič svoje vykonal. Ty a tvoji bratia ste urobili viac než dosť.“

Pretrel si oči. „Možno sme vás opustili priskoro.“

Na to asi nikdy nenájdu odpoveď. „A teraz mi vysvetli tú záležitosť s bytosťami, ktoré ste stvorili. Čo sú zač?“

A tak prišla siahodlhá prednáška o rasách nesmrteľných. Ako pôvodne žili na kontinente zvanom Hyperborea, s vyspelou technológiou na báze mágie a ako proti sebe viedli vojny. Za trest boli vyhnaní medzi ľudí, kde sa z absolútnej nuly dostali do pozícií, kde by oni mohli ľudstvu diktovať, ale nerobia to. Len nedávno sa na svoj pôvodný domov vrátili a konečne sú v mieri. Existuje niekoľko rás, najpočetnejší sú upíri a práve tí ich navštívili. Lucifer jej tiež vysvetlil ich mocenský systém založený na upírskych kráľovstvách kopírujúcich hranice dnešných štátov. Nad nimi stoja piati veľkráli bez územia. Neutrálnou štruktúrou medzi nesmrteľnými je Garda s právomocami zasiahnuť proti nim, keby sa znovu začali klbčiť.

Amira ohromene počúvala o vlkolakoch, bosorkách, valkýrach, harpyách, džinoch, tigroch, vládkyniach ročných období, anjeloch, démonoch – nesprávne nazývaných krížencoch rás, Jazdcoch apokalypsy a panteónoch bohov. Lucifer jej vysvetlil, že zatiaľ čo ľudia sa vyvinuli prirodzene, nesmrteľných stvoril on s bratmi, aby sa stali akýmsi pilierom ľudstva. Vďaka ich dlhovekosti, zmyslom, lepšej pamäti a skúsenostiam sú z nich perfektné databanky, ale aj poradcovia a učitelia minulosti. Problém je, že náboženstvá ich démonizovali alebo uzavreli do mýtov. Viacerí boli umučení, rasy takmer vyhladené alebo zotročené. Museli sa stiahnuť a odvtedy s ľuďmi nechcú mať nič spoločné. Len prednedávnom konečne pokorili Vatikán. Upírska princezná Abigail im vzala všetku politickú moc a finančné páky. Preto sa dostali k záznamom o Smrti.

Keď skončil, v byte sa zjavil Vasily Ruský, kráľ ruských upírov, ako sa dozvedela, a ďalší muž s nádhernými modrými očami. Lucifer jej ho predstavil ako džina Leventa, nadprirodzenú taxislužbu, keďže džinovia majú schopnosť premiestňovania. Amira k nemu prehovorila v arabčine, čo ho príjemne prekvapilo a hneď sa skamarátili.

„Koľkými rečami hovoríš?“ neodpustil si otázku Vasily, keď jej podal nový počítač a štós papierov.

„Arabčinou, hebrejčinou, angličtinou, francúzštinou a španielčinou. Potom latinčinou a aramejčinou.“

Obdivne pískol. „Lucifer, ty vždy vieš nájsť ihlu v kope sena. Je slečna zadaná?“ Zvodne sa usmial a pritiahol si jej ruku k perám.

„Si teplý, Vasily,“ upozornil ho Lucifer.

Upír zagúľal očami. Predstierať homosexualitu bola chvíľu sranda, hlavne keď ho prestali otravovať upírske matky so sotva plnoletými dcérami a zlatokopky s jediným cieľom, ale v poslednom čase mu to vážne zasahuje do osobného života. Cmukol na padlého anjela, rozlúčil sa a spolu s Leventom zmizli.

Amira sa celá zružovená otočila k Luciferovi. „Sú všetci nesmrteľní tak...“

„Atraktívni?“ doplnil za ňu.

Zružovela ešte viac.

„Áno. Chyba dizajnu.“

Jej to ako chyba neprišlo. Odložila počítač na stolík v obývačke a začala si prezerať kópie skenov zachytených tajných správ. Potom jej čosi napadlo. „Môžem sa stretnúť s ostatnými Jazdcami? Morom, Vojnou a Hladom?“

Lucifera tá predstava úprimne vydesila. Prisadol si k nej a vážne jej zovrel ruky. „Nie. Nikdy. Ak ich niekedy uvidíš, musíš utiecť, jasné?“

Prekvapená starosťou v jeho očiach chvíľu nemohla nájsť slová. „Prečo?“

„Pôsobili by na teba. Nesmrteľní sú voči nim imúnni, ale ty by si okamžite ochorela, začala byť násilná a tvoje telo by odmietlo stravu.“

Zbledla. To rozhodne nechce zažiť. „Dobre. Žiadni Jazdci. Chápem.“