Posledná z prekliatych 23

Noemi predlho objímala Amiru, zatiaľ čo Melanie telefonovala. Prezradila jej, že Lucifer bol ako šialený, keď sa dozvedel, že ju niekto uniesol, a zburcoval všetky bezpečnostné zložky, ktoré boli poruke.

„Samozrejme,“ odfrkla si staršia sestra, keď do seba kopla kávu. „Stratila sa mu obľúbená hračka. Zachoval by sa rovnako, aj keby mu niekto ukradol auto.“ Klesla na barovú stoličku v kuchyni.

Noemi jej dala za pravdu. „Čo si myslíš, že sa s nami deje?“ zašepkala a prisunula sa čo najbližšie k nej. „Urobil to on?“

Existuje snáď nejaké iné vysvetlenie? „Pravdepodobne. Ale teba žiadnu prísahu neprinútil vysloviť.“

„Tiež neprehadzujem ľudí stenami,“ pripomenula jej. „Len sa mi vyliečil zrak.“

„A skúšala si niekoho prehodiť stenou?“ opýtala sa Amira vážne.

Noemi len frustrovane krútila hlavou a pozorovala Melanie, ktorá sa počas telefonovania prechádzala po obývačke. „Čo si o nej myslíš?“

„Rozhodne je chytrejšia, než predstiera,“ vzdychla Amira. „A ľudská, povedala by som. Má s nami veľa spoločného. Tiež sa narodila do rodiny so strašným údelom.“ Čiastočne Melanie ľutovala. Tak ako ony, ani ona nedostala na výber.

Po chvíli Lucifer vyšiel z pracovne, v tvári nezúčastnený výraz. „Noemi, Amira, na slovíčko.“

Obe sestry na seba pozreli, neisté čo ich čaká. Pomaly vošli a keď za nimi Lucifer zavrel dvere, postavil sa k oknu, chrbtom k nim. Sálal z neho taký chlad, až sa Amira otriasla.

„O chvíľu dorazia Jazdci. Chcú hovoriť s Melanie. Než sa tak stane, musíte niečo vedieť,“ začal monotónne. „Poradiť si s kliatbou od bytostí ako som ja je extrémne náročné. Obzvlášť pokiaľ kliatba už prebieha, ako v Noeminom prípade. Amira, chcela si, aby som ti zachránil sestru, u ktorej sa už mágia na jej zabitie aktivovala v momente, keď vstúpila na izraelskú pôdu.“

Amira zovrela Noeminu ruku. Prečo im to hovorí teraz? „Áno. A?“

Archdémon sa na chvíľu odmlčal. „Jediným spôsobom bolo urobiť to cez teba. Keď si vyslovila prísahu, stalo sa niekoľko vecí. Naša krv sa premiešala. Očistil som ťa od kliatby, ale zároveň... som ťa urobil nesmrteľnou. Dostala si sa na moju úroveň bytia.“

Amire klesla sánka a zabudla dýchať.

„Si veľmi mladá, preto sa u teba nové schopnosti začali prejavovať postupne.“ Znovu sa odmlčal, ale ani raz na ňu nepozrel. Amira za to bola rada, pretože sotva stála na nohách a zalieval ju studený pot. „Túto očistenú krv som plánoval použiť u Noemi, aby potlačila účinky kliatby. Bol to jediný spôsob.“

„Tak si ma zachránil?“ prekvapila sa Noemi.

Lucifer sa zhlboka nadýchol. „Nie. Neurobil som to.“

Amira sa hneď spamätala. „Sľúbil si mi to!“ vykríkla.

Lucifer sa k nim konečne otočil, tvár stále kamenná, ľahostajná. „Keď som sa k tomu chystal, pocítil som v Noemi inú silu. Podobnú mojej.“ Prekrížil si ruky na hrudi. „Niekto iný ju zbavil kliatby dávno predo mnou. A súdiac podľa tvojich zahojených očí, si takisto pozmenená. Neviem do akej úrovne, neviem kým a prečo, ale už nie si smrteľná. Sála z teba neznáma sila.“

Noemi zbledla ako stena. „To je výmysel!“

Lucifer nadvihol obočie. „Ako inak chceš vysvetliť tie oči? Ľudia nemajú schopnosť regenerácie.“

Naprázdno otvárala a zatvárala ústa. „A-a čo ten rok v zajatí? Niekto mi každý deň dával niečo do očí!“

„Nespochybňujem tvoje zajatie. Ale si si istá, že ti dotyčná osoba tvoj stav zhoršovala?“

Noemi nebola schopná slova.

„Ty si myslíš, že ju niekto liečil?“ zašepkala Amira, stále pochybujúc o tejto teórii.

Mykol plecami. „Je to jedna z možností. Aj s plnohodnotnými silami nesmrteľných by regenerácia takéhoto poškodenia trvala nesmierne dlho, pretože ste obe primladé. Ale ak by niekto tomuto procesu dopomohol... Aj pes si u veterinára myslí, že mu ubližuje, hoci sa mu snaží pomôcť.“

Noemi očervenela hnevom. „Práve si ma prirovnal ku psovi?!“

Amira ju zastavila v útoku na Lucifera. „Prečo si ma nevaroval? Že sa mením?“ spovedala ho.

„Nevedel som, že nadobudneš aj iné sily okrem nesmrteľnosti.“

Prižmúrila oči a odstrčila sestru, aby k nemu sama podišla, pripravená znovu ho prehodiť stenou. „Naša dohoda znela, že ti budem pomáhať až do svojej smrti, čo som v čase vyslovenia prísahy vypočítala na maximálne rok. Ak si mi dal nesmrteľnosť, musel si vedieť, že ma zotročuješ na zvyšok večnosti!“ okríkla ho, zhrozená, vydesená a znechutená.

Na dvere bytu sa ozvalo hlasné klopanie.

Lucifer prešiel popri sestrách a vo dverách sa otočil. „Môžeš ma mať za monštrum, drahá Amira, ale po roku by som ťa od tvojej prísahy oslobodil,“ povedal a šiel otvoriť.

 

 

 

Stretnutie s Jazdcami apokalypsy bolo také bizarné, ako len mohlo byť. Mor, Vojna a Hlad vyzerali síce ľudsky, ale ich aura, ich postoj a akási vnútorná energia ich odlišovali od kohokoľvek iného. Lucifer im predstavil Melanie, ktorá znovu vysvetlila ako sa situácia dostala do súčasného extrému. Jazdci neboli nadšení, ale ich hnev sa nesústredil na Rád. Ľudská myseľ je jednoducho taká – pokúša sa napraviť, čo sa napraviť nedá. Viac ich znepokojoval prístup Smrti. Čo si myslel, že robí?

Kým prebiehali desiatky telefonátov do všetkých krajín sveta o tom, že čoskoro bude prebudená Smrť, Amira s Noemi sa zavreli v hosťovskej izbe, aby si zrekapitulovali všetky problémy, v ktorých sa ocitli.

Sú nesmrteľné. Noemi držala v zajatí neznáma osoba, ktorá pravdepodobne nebola človekom, a nie je jasné, čo s ňou urobila. A do niekoľkých dní bude vypustený posledný Jazdec apokalypsy.

„Ako sme mohli dospieť až sem?“ lamentovala Noemi s hlavou v dlaniach, sediac na posteli.

Amira v sebe nemala viac síl stresovať. „Tak, že tisícky rokov dozadu niekto odmietol uctievať debilov,“ zašomrala. „A začínam si myslieť, že je za tým niečo viac.“

„Čo budeme robiť?“

Majú snáď na výber? Stále ju k Luciferovi viaže prísaha a teraz sú aj nesmrteľné, čo znamená, že o pár rokov bude ľudským autoritám veľmi podozrivý ich zjav. Nehovoriac o Mossade. „Vyjasníme si to s Luciferom, len čo sa vyrieši táto záležitosť s Jazdcami.“

 

 

 

Lucifer trpel ďalšou migrénou keď vyprevádzal Mor, Vojnu a Hlad. Melanie sa ubytovala v neďalekom hoteli, kam už Michel poslal svoje stráže. Nebol si však istý, či ju majú chrániť, alebo len zabrániť, aby utiekla.

Jeho problémy však odchodom hostí neskončili. Oveľa horšia situácia ho stále čaká. Amira musí byť rozpálená dobiela. Vzdychol a chcel sa vydať za ňou, ale len čo sa otočil, našiel ju stáť na schodoch.

Amira v sebe nemala kúska strachu, ktorý sa u nej objavoval pred týmto fiaskom. Hľadela na Lucifera ako na švába vo svojej sprche. Pravdepodobne by sa jej nemal čudovať. S tou prísahou ju slušne oklamal.

„Nejaké slová na úvod?“ dala mu šancu na vysvetlenie, alebo aspoň ospravedlnenie.

Žiadne nemal.

Prikývla. „Noemi nie je viazaná prísahou. Nechaj ju odísť,“ začala vyjednávať ľadovým tónom.

„Nikdy tu nebola väzňom.“ Rozhodne tu mladšiu sestru držať nebude, ale jej nesmrteľnosť a udalosti zo zajatia by mali byť riešené.

„Budem pokračovať v pátraní po Sachielovi,“ povedala nakoniec. „Ale keď mi ubehne rok, odchádzam odtiaľto, Lucifer.“

Prečo ho tie slová tak zaboleli? Keď si uvedomil, že jeho čas s ňou je limitovaný, niečo v jeho vnútri sa vzbúrilo. Toto nie je správne! Kým on meditoval nad jej slovami, Amira prišla až k nemu a vrazila mu. Bola to síce len facka, ale slušne zabolela. Keď jej pozrel do jasných očí, mala v nich nepreliate slzy. Pery sa jej triasli. „Možno nie som všemocná a večná ako ty, ale to neznamená, že nemám právo rozhodovať o svojom tele a smrteľnosti,“ povedala mu dotknuto.

Absolútne netušil, ako reagovať. Keby bola ktokoľvek iný, dávno sa zvíja na zemi v bolestiach a kaluži krvi. Ibaže toto je Amira. Jeho Amira. Nedotkol by sa jej v hneve, aj keby si mal odseknúť obe ruky.

Amira pozbierala sily a pohľad uprela na stenu za ním. „Čo sa mi stalo s telom, keď som nadobudla nesmrteľnosť?“ zdalo sa, akoby narážala na niečo konkrétne.

Ako jej odpovedať? „Nič. Boli eliminované všetky neduhy, ak nejaký orgán nepracoval naplno, bol vyliečený a krv sa vyčistila od toxínov.“

Stále mu odmietala pozrieť do očí. „Čo chirurgické zákroky?“

Zamračil sa. Potom si spomenul na informácie, ktoré o nej zistil Michel a vedel, že jeho nasledujúca veta ju rozhnevá ešte viac, ale nemôže jej v tomto klamať. „Tvoja sterilizácia bola... napravená.“

Amira zalapala po dychu. „Ty si vedel, že už nie som chránená a napriek tomu si so mnou-“

Zdvihol dlaň, aby ju umlčal. „Mám kontrolu nad vlastnou plodnosťou. Nikdy ti nehrozilo nechcené tehotenstvo.“

Ako predpokladal, Amira zúrila, až bola celá červená a jej oči zase zahoreli ohňom. Doslova. Uvedomuje si to? „Ty skutočne nič necítiš, však?“ opýtala sa nakoniec vyrovnane. Bol to tón porazeného hrdinu, ktorý vie, že napriek všetkej jeho snahe prehral a nezostalo mu nič. Nič, len slová, na ktorých v skutočnosti nikomu nezáleží.

Nemusel jej odpovedať.

Amira si zotrela slzy. „Vieš, aké to je? Keď o tebe, o celom tvojom živote rozhodujú iní? Tušíš aspoň trochu, aká je to bezmocnosť?“ Objala sa rukami. Nikto iný ju neobjíme. „Ako dieťa si ma systém prehadzoval kam chcel. Opatrovníci ma zneužívali na práce, alebo ako fackovacieho panáka. Kvôli pôvodu sa do mňa navážali spolužiaci, kolegovia, ľudia ktorých som ani nepoznala!“ posledné slová povedala s krikom. „A len pre to, že môj predok, ktorého meno ani nepoznám, mal tú odvahu sa postaviť monštrám ako ty, mám prekliatu krv! Ale nie, to nestačilo. Musela som stratiť ešte aj kontrolu nad vlastným telom!“ Slzy už nešlo zastaviť a Lucifer, ktorý si neustále opakoval, že nič necíti, rozhodne cítil obrovskú dávku... stresu? Pre Amiru? Pre jej osud?

„Doktorom nevysvetlíš, že tvoj rod je prekliaty!“ kričala ďalej. „Máš vôbec poňatia, ako na mňa pozerali, keď som žiadala o sterilizáciu? Aby som už nikdy nikoho nevystavila svojmu osudu! Dokážeš si aspoň predstaviť to ponižovanie, Lucifer?“ Celé telo sa jej triaslo emočným vyčerpaním. „Som žena a odsudzovali ma za to, že chcem byť neplodná! Ako keby som spáchala zločin! Toto je ľudstvo, ktoré sa tu vyvinulo! Toto je ľudstvo, ktoré ste neusmernili, ktoré si zachovalo pokrivené učenie o základných právach ľudských bytostí! Nedovolili mi ani len rozhodnúť o vlastnom tele a keď som si konečne vydupala svoje, prídeš ty a vezmeš mi aj ten jediný kúsok kontroly, ktorý som nadobudla!“

Prečo mu je odrazu špatne od žalúdka? Čo s ním robia jej slová?

Amira zaklonila hlavu, aby sa aspoň trochu upokojila a neprehodila ho znovu stenou, hoci po ničom inom netúžila. „Prečo sú nám odobraté práva len na základe toho kde a ako sa narodíme?“

Otázka naveky bez odpovede. Lucifer len nemo hľadel na Amiru a vnútro sa mu búrilo. Chcel napraviť jej osud. Ale na to by musel napraviť tisícky rokov histórie a pravdepodobne zabiť jedného zo svojich bratov.

„Musel si sa niekedy báť o vlastnú bezpečnosť, Lucifer?“ opýtala sa nakoniec miernym tónom. Nechcela sa hádať, len mu ilustrovať, že on skutočne nie je ten, ktorý sa môže na čokoľvek sťažovať.

Odpoveď neprišla.

„Je to nahovno pocit,“ dokončila, zvrtla sa a vrátila sa k Noemi, aby sa vyplakala. Obe to potrebovali.

 

 

 

„Štyridsať celosvetovo chýbajúcich atómových hlavíc. Krádež kontrolovaných vzoriek Antraxu, modifikovaného Marburgu a moru. Štyri chýbajúce sudy s rádioaktívnym odpadom. Sarín. Chlór, obrovské množstvo,“ vymenovával Stefan na tajnej porade na najvyššom dvore. Vzhliadol od zoznamu v ruke. „Povedzte mi, že to zhromažďuje len na obranu svojho územia a preletím stropom!“

Angelica a Dario, ktorí prebrali tento prípad, vystrúhali nepríjemné grimasy. Pozreli na znepokojeného Vasilyho, ktorý sedel v kresle oproti nim. Ruský kráľ sa obvykle do ťahaníc tohto druhu nezapájal, preto nemal nepriateľov, ale v tomto prípade odložil svoju neutralitu. Ak Michel skutočne zhromaždil všetky tieto veci...

„Máme k týmto obvineniam dôkazy?“ nechcela sa unáhliť najvyššia kráľovná.

Stefan vytiahol nový zoznam. „To, čo som ti vymenoval, je dokázateľné na základe použitej mágie a kamerových záznamov v kombinácii s jeho platbami v zahraničí. Tento zoznam,“ ukázal omnoho dlhší zdrap papiera, „sú len podozrenia. A nie je o nič lepší od predošlého.“

Vasily vážne pozrel na svojich vládcov. Všetci sedeli v tajom úkryte pod palácom určeným tajnej polícii. Je stavaný tak, aby v ňom nefungovali ploštice a ani žiadna iná špionážna technika. „Michel sa nikdy netajil svojou nenávisťou voči ľuďom, to som mu nikdy nemal za zlé, ale len prednedávnom sme zastavili Juliusa. Nehovorte mi, že Michel sa chce vydať na ďalšiu krížovú výpravu.“

Angelica sa zamyslela. „Je tu istý rozdiel. Ani jedna z týchto vecí, teda okrem jadrových hlavíc, by neublížila nesmrteľným.“

„Nebudeme tu snáď povyšovať rasy!“ rozhorčil sa Stefan. „Ak ľudia majú vykapať, nech je to ich vlastným pričinením, nie naším zásahom.“ Na tom sa predsa všetci zhodli už dávno a boli spísané medzinárodné dohody.

Vasily naňho so záujmom pozrel. Je málo starých upírov, ktorí by obhajovali ľudí. Bol snáď jedným z nich?

Angelica si vzdychla a trela si spánky. Práve dostali správy o chystanom prebudení Smrti a teraz toto. „Dajte ho sledovať,“ rozhodla nakoniec. „Preverte všetky jeho účty a nájdite aj tie, ktoré má utajené. Zistite, kde by mohol tieto predmety ukrývať. Jadrové hlavice potrebujú špeciálne umiestnenie a napojenie na kontrolný softvér.“

Stefan prikývol. „Ako dlho?“

„Kým sa nevyrieši tá záležitosť so Smrťou,“ rozhodol Dario. „Hláste nám čokoľvek podozrivé.“

Kráľ so špehom na seba pozreli, obaja plánujúc ďalší postup. Rozlúčili sa s panovníkmi a dali sa do práce.