Posledná z prekliatych 24

 

Amira sa dostala do zvláštneho stavu apatie. Toľko udalostí za posledné mesiace ju zanechali prázdnou. Jediná vec, ktorá ako-tak ešte narážala do jej svedomia bol fakt, že spala s Luciferom samotným.

Nuž, každý v živote robí hlúposti. Ona to má v génoch. Doslova.

 

Nechala Noemi v izbe, kde jej sestra študovala natočený materiál z Malty, a krátko po druhej ráno sa šla nadopovať zmrzlinou. Úprimne, už jej ani nič iné neostalo. Vytiahla z mrazáku obrovskú nádobu jahodovo-vanilkovej dobroty, ponorila do nej lyžičku a celý kopček si strčila do úst.

Cukor jej pohladil dušu. A potom sa všetko pokazilo, keď do slabo osvetlenej kuchyne prikvitol Lucifer oblečený len v pyžamových nohaviciach. Zhrabol z chladničky krémový koláč, hodil ho na tanier a posadil sa oproti nej k vysokému pultu.

Amira ho ostražito pozorovala. Chcela ho uškrtiť, ale výhľad na pevnú hruď jej kalil myseľ. „V niektorých zdrojoch sa uvádza, že máte tri páry krídel,“ nadhodila, aby reč nestála. A aby ukľudnila svoje hormóny.

Lucifer k nej unavene vzhliadol. Aj on sa zdal byť nezúčastnený na živote obecne. „Ako som povedal, máme fetiš meniť podobu. Vystriedali sme ich mnoho. Vy ľudia ste si prispôsobili zvyšok.“

„Prečo Jebel Sahaba?“ zaujímalo ju. „Museli ste byť svedkami horších výjavov.“

„Prekvapí ťa to, ale nie.“ Pokojne jedol dezert. „Videli sme smrť, ale nie masakre.“

Zagúľala očami. „Mali ste niekedy reálne emócie?“ Aspoň to by mohla vedieť. Či vôbec pri nej niečo cítil. Hoci aj zášť.

Lucifer na ňu uprel pohľad, v ktorom by prisahala, že tie emócie videla. Emócie a eóny existencie. „Úprimne ani neviem,“ priznal.

Aspoň jej neklamal. Aj to je príjemná zmena. Dopriala si ďalšiu dávku studeného krému. „Ako dlho potrvá, než na niekoho zabudneš?“

Nechápavo zvraštil obočie.

Amira pohodila vlasmi. „Som len záblesk života v porovnaní s tebou. Kedy sa stanem štatistikou bez tváre?“

Tou sa nestane nikdy už len preto, že sa mu dokázala postaviť a odvrávať. „Neviem. Všetko sa mi zlieva dohromady.“

„Pamätáš si aspoň historické udalosti?“

„Tie áno. Ľudí nie. Teda väčšinu.“

„Niektorých áno?“

Mykol plecami. „Je ťažké zabudnúť Cézara, Džingischána alebo Hitlera.“

Ako inak. „Nejaké dobré tváre? Však vieš, tí ktorí reálne pomáhali iným?“

Odfrkol si.

Amira zovrela päste. „Vyberáš si. Vyberáš si, čo si budeš pamätať, aby si odôvodnil svoju nenávisť. Na svete bolo a je dosť dobrých ľudí, ktorých si história nepamätá.“

„Ďalšia chyba ľudstva. Aj ono si vyberá, čo predá ďalším generáciám a čo nie,“ hneď obrátil jej tvrdenie. „Stavím sa, že vieš vymenovať nacistických funkcionárov. Poznáš ale viac než jedno meno z tých, ktorí zachraňovali ľudí z táborov?“

Amira naprázdno otvorila a zavrela ústa.

Lucifer víťazne nadvihol jeden kútik pier. „A to je história, ktorá sa ťa priamo týka.“

Nafučane zjedla ďalšiu dávku zmrzliny. „Ak sa vojna na nebesiach neodohrala, prečo je taká populárna v náboženskej literatúre?“ zmenila tému.

„Prečo je rituálna obriezka populárna?“ odpovedal jej otázkou. „Lebo ľudia sú na hlavu a vymýšľajú si somariny.“

Amira odhodila zmrzlinu a tvrdo udrela po stole, až praskol a Lucifer nadskočil. V očiach sa jej znovu rozhorel oheň. „Áno, vymýšľame si somariny. Áno, robíme somariny. Prečo? Pretože sme sa vyhrabali z absolútnej nuly! Nemali sme nič, príroda stála proti nám a nikto nám nikdy nič nevysvetlil. Milióny rokov sme bojovali o prežitie, milióny rokov sme umierali, milióny rokov sme podliehali chorobám, nechápajúc odkiaľ sa berú! Nezjavili sme sa tu v celej našej dokonalosti! Na všetko sme museli prísť sami! Videli sme umierať našich blízkych, deti, novorodeniatka, matky, videli sme skazu, proti ktorej sme nemohli nič robiť! A keď ťa niekto neustále zráža k zemi, tvoja myseľ sa pokriví!“ kričala. „Nikdy si nebol v našom postavení a žiješ s pocitom, že máš akýkoľvek nárok nás súdiť?! Videl si potopy! Urobil si niečo pre to, aby si zničenému ľudstvu pomohol? Nie. Videl si choré praktiky. Zastavil si ich? Nie! Kráčal si po krvou nasiaknutej zemi po zbytočných vojnách a jediné, čo si urobil, bolo odsúdenie celku! To my sme všetko prežívali, Lucifer! My sme živorili, my sme objavovali, my sme robili chyby a my sme sa učili! Keby ste neboli na tomto svete, možno by polovica našich svätých kníh nebola plná somarín, ako ich nazývaš!“

Lucifer pustil vidličku, ktorá cinkla o tanier. Čo najpokojnejšie vstal, len aby sa necítil... v slabšej pozícii. Amirine oči boli plné ohňa a nechty jej sčerneli. Nezdalo sa, že by si to všimla.

Amira urobila krok vpred. Akási energia ju ťahala k Luciferovi. Túžila mu ublížiť.

„Prestaň!“ povedal jej prísne.

Amira sa urazene zamračila. „Ty máš tú drzosť mi ešte niečo prikazovať?“ hlas mala príliš tichý. Nebezpečne tichý.

Lucifer naprázdno preglgol. Bol si takmer istý, že je to jeho vlastná moc, čo v nej práve teraz prúdi a je otázne, ako je to vôbec možné. „Amira, ovládaj sa!“

Skočila po ňom. Obaja spadli na zem a Amire sa podarilo uštedriť mu pravý hák pod oko. Lucifer sa celý napol a než mu skrášlila aj druhé oko, pregúľal ich a pridržal jej ruky nad hlavou.

Amira naňho nenávistne pozrela a keby nebola tak vytočená, pravdepodobne by jej táto pozícia prišla sexy. Luciferove oči sa naplnili ohňom. Obaja prudko dýchali. Dopriala mu tri sekundy, potom zdvihla koleno a kopla ho do rozkroku. Zastonal a zovretie uvoľnil. Vyšmykla sa spod neho, zrazila ho tvárou na podlahu a priľahla ho zhora s predlaktím na jeho nechránenom krku. „Som prekliata ľudská žena, ktorá prišla o všetko a skončila ako nástroj vás bastardov. Naozaj si myslíš, že mám ešte čo stratiť?“ prskla mu do ucha.

Lucifer sa bez úspechu pokúšal zdvihnúť. „Už nie si človek,“ pripomenul jej škodoradostne.

Kopla ho do obličiek.

Ďalší bolestivý ston.

„Som to, čím sa rozhodnem byť a ja som na svoj pôvod hrdá. Nech už je v tvojich očiach akokoľvek nízky.“

Lucifer vzdal boj. Zostal ležať na zemi ako chytený chrobák a uvažoval, ako ho mohla sotva šesťdesiatkilová žena dostať do tejto pozície. Jeho moc, ktorá by ho normálne posilnila a umožnila mu premeniť sa do menej ľudskej podoby, narazila na rovnako silnú energiu. Čo sa to deje? Vnímal Amiru, teplo jej tela a akoby už nebol nepremožiteľný.

Amira tiež pocítila zvláštne vibrácie. Obklopovali ju a spájali sa s Luciferovými.

Chvíľu takto ležali, obaja premýšľajúc čo sa vlastne deje. Všetok nahromadený hnev a frustrácia sa drali na povrch veľmi nezdravým spôsobom a mali za následok, že Lucifer z ničoho nič pocítil na krku Amirine pery.

Zalapal po dychu. Ľahký dotyk ho pošteklil a prebudil iné pocity, ktoré boli v tejto situácii vrcholne nevhodné. Potom ho ale tá malá suka uhryzla!

Vykríkol, zhodil ju zo seba, pretočil sa na ňu a uväznil jej ruky nad hlavou. Amira sa ani len nenamáhala tváriť previnilo. „Máš ty vôbec poňatia s akou silou sa zahrávaš?“ Dokáže jej úbohý ľudský mozoček pochopiť kto on naozaj je?

Amira zdvihla hlavu, až sa im dotkli nosy. „Ale áno. Problém je, že sa jej nebojím,“ zavrčala odvážne. „Môžeš sa vyhlásiť hoci aj za Boha, stále si len chemický a fyzikálny vzorec!“

Pobozkal ju. Potreboval ju umlčať a toto bol jediný spôsob, pretože lepiaca páska bola na opačnom konci miestnosti. Nechce, aby mu niekto pripomínal jeho... nejedinečnosť. Je mocný archdémon! Ovláda sily vesmíru! A táto... geneticky vylepšená opica ho nebude znevažovať!

Amira jeho bozk ohnivo opätovala, sama stále plná hnevu na všetko a na všetkých. Lucifer však mal veľmi očividne bohatú prax, pretože o pár sekúnd už stonala nad jeho diabolskými ťahmi jazyka a jemnými uhryznutiami. Cítila ich až do špiku kostí a medzi stehnami sa jej rozlievalo teplo. Mierne roztvorila nohy, aby ho pocítila aspoň cez viacero vrstiev oblečenia a on jej hneď vyšiel bokmi v ústrety, rovnako vzrušený.

Odtrhli sa od seba, aby chytili dych. Pohľady sa im stretli a bez slov sa dohodli, že hádka sa stále koná, ale to neznamená, že nemôžu vypustiť trochu pary. Lucifer vstal a takmer násilne ju vytiahol na nohy. Amira netušila kde sa v nej vzala tá sila, ale jediným ťahom z neho strhla nohavice – doslova. Sotva sa však nazdala, jej oblečenie na nej zhorelo a skončila opretá o stenu, Luciferove ruky hladiace jej pokožku a pery útočiace na citlivé miesto na krku. Zahrabla mu ruku do vlasov a potiahla, len aby mu spôsobila aspoň trochu bolesti. Zdalo sa však, že v tejto chvíli ho to len vzrušilo, pretože stvrdol ešte viac.

Nebesia, ten démon je pre jej zdravie nebezpečný! Nechtami mu poškrabala chrbát. Lucifer jej nadvihol stehno, aby mali jeho prsty priestor na hranie. Zistil, že veľká predohra nebude potrebná. Amira bola vlhká a pripravená. Napriek tomu sa postaral, aby stonala. Len z princípu. Tentokrát sa však nenechala len tak ovládnuť a pevne zovrela jeho penis v ruke. S vyzývavým úškrnom naňho mrkla. Posúvala sa hore a dole, až našla rytmus, ktorý ho zbavil kontroly. V poslednej chvíli jej odstrčil ruku, nadvihol ju a posadil na najbližší vhodný povrch – stôl. Pritiahol ju k sebe, pobozkal a jediným výpadom bol v nej.

Amira vykríkla, vzrušená z Luciferovej drsnejšej osobnosti. Je jej myseľ v poriadku? Toto by si nemala užívať!

Bohovia, ten idiot si ju posunul do uhla, ktorý vyslal elektrický výboj do celého jej tela! Pridržala sa ho ako kliešť, šokovaná z prudkého návalu rozkoše. Lucifer jej nedal čas a ani šancu si zvyknúť. Perami tlmil jej výkriky a hýbal bokmi, až zabudla že by mala byť nahnevaná.

Lucifer mal perverznú radosť z toho, že má na Amiru tento účinok aj keď sú rozhádaní. A že pred ním neutiekla. Nezľakla sa. Ako obvykle. Vnímal celé jej telo a ako sa blížila k vrcholu, všetko sa na chvíľu zmenilo. Neznáma, silná a zároveň oslabujúca energia vystrelila z jej tela a spojila sa s jeho vlastnou. Odporovala jej. Bojovala s ňou. Vyrovnala sa jej.

Amira vyvrcholila a oči jej zahoreli ohňom, ktorý patril jemu. Ktorý bol jeho dominantou.

Lucifer už nemal kontrolu. Po prvý raz v živote nemal kontrolu. Amirina energia ho obalila, privlastnila si ho. Jej oči ho vtiahli.

Potom prišiel orgazmus a on takmer spadol z nôh. Amira sa tiež triasla, ale nezdalo sa, že by si čokoľvek uvedomovala. Držala sa ho, potrebujúc oporu než odznejú záchvevy rozkoše a nemala poňatia, že o Lucifera sa pokúša panika.

 

 

 

 

Lucifer sa prechádzal po svojej izbe sem a tam, obe ruky vo vlasoch, ako si ich chcel od zúfalstva vytrhnúť. Myslel to vesmír vážne? Skutočne... stvoril ich opozitá? Je Amira jeho protiklad? Dokáže ho oslabiť? Možno zabiť? Nie, zabiť nie je správny termín. Anihilovať. Vymazať z existencie.

Toto nezvládne! Musí ju poslať niekam na opačný koniec sveta a uväzniť do hlbín zeme, kde ju nikto nikdy nenájde!

„Tak hovor so mnou!“ kričal na vesmír, ktorý ho mal absolútne v paži.

Fajn, je rozhodnuté! Musí sa zbaviť Amiry a radšej aj jej sestry! Prudko otvoril dvere, keď sa ozvalo klopanie.

Uprostred noci?

Podozrievavo prešiel cez obývačku a zaváhal. Kto chodí na návštevu o tomto čase? Zmobilizoval sily pre prípad, že by sa musel brániť, a otvoril.

Na chodbe pred ním stála vysmiata dvojica, ktorú tu skutočne nepotreboval. „Opal. Helio,“ precedil cez zuby.

Dvaja cestovatelia v čase mu uvoľnene zamávali. Nevidel ich niekoľko rokov, odkedy ich oslobodil z ostrova, kam ich dočasne uväznil. Dlhý príbeh. Horšie je, že títo dvaja vedia priveľa o budúcnosti, ktorá s určitými menšími zmenami nastane a stavil by svoju pravú ruku na to, že vedeli aj o tejto katastrofe.

„Ahoj Lucifer,“ pozdravila ho veselo Opal, drobná svetlovláska ostro kontrastujúca s vysokým, mohutným upírom vedľa nej.

„Čo tu chcete?“

„Krátku alebo dlhú verziu?“

Pretrel si tvár, odrazu potrebujúc spánok. „Krátku.“

Opal s Heliom si vymenili uvoľnené pohľady. „Amira je skutočne tvoj protiklad,“ povedal Helio bez obalu. „Prvá svojho druhu. Môžete sa navzájom anihilovať, čo ťa konečne, prvý raz za celú históriu vesmíru, robí zraniteľným, blahoželám!“ zatlieskal.

Lucifer zovrel pery.

Opal sa zasmiala. „Nemohli sme zasiahnuť skôr, Lucifer, pretože si ju skutočne musel stretnúť a zamilovať sa,“ vysvetlila mu miernejšie.

Lucifer sa rozkašľal. „Ja som sa nezamil-“

Opal ho zastavila posunkom ruky. „Môžeš nás ušetriť tohto zapierania? Poznáme budúcnosť. Len čo prijmeš svoju zraniteľnosť, môžeš byť s Amirou šťastný. Práve pre to, že ti je rovná. Popremýšľaj nad tým. A týmto prejavom sme ti ušetrili mesiace dohadovania a hádok samého so sebou.“

Luciferove nervy viseli na vlásku. Potreboval niekoho zaškrtiť a títo dvaja mu prišli ako celkom slušní adepti. „Amira so mnou nezostane!“ zaťal sa.

Helio len zagúľal očami. „Iste. Bez nej sa ti bude žiť skvelo, to som videl. Aj tak ste skončili spolu.“

Prečo mu to hovoria? „Nemali by ste aspoň zaobaľovať svoje predpovede, aby sme hneď nevedeli o budúcnosti?“ vytkol im.

„To aj robíme,“ uistila ho Opal. „Ale sú veci, ktoré to nepotrebujú. Napríklad tvoj vzťah s Amirou. Keď pre nič iné, rozhodne tieto dve sestry nechceš mať proti sebe.“ Striasla sa. „Ďalšia vec – skutočne ti ešte nedošlo akú rolu hral Amirin rod v histórii? Absolútne? Ani len náznak?“

Archdémon sa zhlboka nadýchol a prosil vyššie sily (ak nejaké existujú) o trpezlivosť. „Osvieť ma,“ zašepkal sarkasticky.

Dvojica sa zasmiala. „Ani omylom!“ povedal Helio. „Len si namáhaj hlavičku. Och, a zoznám ju s Jazdcami. Aj tak je už imúnna. Mohol by si nám odfotiť ich výrazy tváre, keď ju uvidia?“

To už Lucifer spozornel. „Čo má spoločné s Jazdcami?“

„Priamo nič, ale budú nemilo prekvapení.“ Opal mu dala bozk na líce a rozlúčila sa.

„To ste sem prišli, aby ste mi povedali toto?“ rozčuľoval sa, keď sa dali na odchod.

Helio naňho pozrel ponad plece. „Áno. Plus chceme vidieť celú komédiu s Michelom,“ dodal záhadne, zamával mu a obaja sa s veselými úsmevmi vytratili.

Lucifer mohol len civieť a premýšľať, kto zo zúčastnených na tomto šialenstve reálne nemá zdravý rozum. On to nie je!