Rozpoltení 11

 

Cami sa priam dovliekla do svojho príbytku. Bola ubolená a na smrť vyčerpaná. Po tom, čo nových hostí ubytovali, zoznámili s pravidlami a dali im dostatok jedla, Jamila zvolala bojovú poradu, kde im Lita predniesla temnú realitu.

Na celom svete sa objavila čierna mágia. Dostali sa k nej ľudia a výsledkom sú miznúce mierumilovné komunity a čo je horšie, katastrofálne zločiny na ženách. Nielenže sú magicky zotročované, ale nemajú šancu ani umrieť. Aj keby spáchali samovraždu, mágia prinúti ich duše zostať v traumatizovaných, zničených telách. Výsledkom sú akési tábory mužov, ktorým sa dostáva všetkého, pretože im nemá kto a ako povedať nie. V žiadnom slova zmysle. Nehovoriac o tom ako sa zúfalo pokúšajú zvýšiť natalitu vo svojich celkoch, aby eventuálne založili nové mestá, možno aj štáty.

Cami tento vzorec poznala pridobre. Ženy sú prvá vec, ktorá v časoch krízy stratí slobodu a hodnotu. Ich práva a životy sú zredukované na ich schopnosť uspokojovať a produkovať potomkov. A samozrejme slúžiť iným. Aby sa jedna polovica ľudstva mohla mať ako v bavlnke, druhá zaplatila krvou, utrpením a vlastnou budúcnosťou. Lita tiež zdôraznila, že ak už aj nejakú nechajú umrieť, je to až po tom, čo pre seba alebo na pochybných trhoch zužitkujú jej orgány.

Pre niektoré to možno mohlo byť šokujúce, ale pre Litu, Jamilu a Cami to bola už rutina. Videli a zažili veľa. Svet prakticky padol na fakte, že mu miléniá vládli muži. Budovali názory, predstavy, usmerňovali technologický a medicínsky pokrok, až medzi sebou a svojimi náprotivkami vytvorili obrovskú priepasť. Dali by sa o tom napísať celé ságy. Cami už v sebe nemala silu na to poukazovať alebo bojovať proti vlastným, keď jej každá druhá žena pripomenula, že vo vyťahanom oblečení nebude atraktívna, že jej údelom je byť matkou, že by sa mala zlepšiť v domácich prácach a nehrabať sa v technike. Muži nie sú jediným problémom – ženy ktoré veria ich predstavám sú oveľa nebezpečnejšie.

Ako hovorieva Jamila: muži sa desia možnosti matriarchátu preto, lebo sa boja že ženy by s nimi urobili to čo oni robili s nimi.

Aké krátkozraké.

Litine slová však vyvolali vážne obavy. Ako môžu obyčajné smrteľníčky bojovať s čiernou mágiou? Je to vôbec možné? V oblasti je údajne sedem extrémistických skupín – štyri usadené v mestách a tri kočovné. A čo je horšie, dokážu sa spojiť proti nepriateľovi, ktorým sa stala práve ich vzdorujúca komunita. Nejde len o to, že zhromažďujú dôležité zdroje – plodné maternice – ale stávajú sa útočiskom. Bezpečným prístavom. Je ľahšie loviť zviera, keď sa nemá kam ukryť. Celý patriarchát bol postavený na tomto princípe. Ženy nemali svoj priestor. Miesto, kde bolo ich slovo zákonom a muži boli len hosťami. Kde im odmalička nebolo vštepované čo môžu a nemôžu, čo je ženské a čo je pre ne neprirodzené. Kde sa naučili bojovať a byť samé sebou.

Toho sa boja. Nových generácií nedotknutých indoktrináciou. Mladých žien, ktoré zistia, že si v živote poradia samy.

Pripravujú útok. Šli po Litinej komunite a pôjdu po Jamilinej. Ak nie pre zdroje tak pre fakt, že zatiaľ čo oni plienili a kradli, ženy budovali. Majú energiu, systémy a smerujú k sebestačnosti. Nemôžu niekomu, kto nie je jedným z nich dovoliť žiť v lepších podmienkach.

Cami bolo do plaču nad tou bezmocnosťou. Čo majú urobiť, aby ich nechali na pokoji? Nikdy nikoho nevyzvali. Nekradli. Nebojovali. Chceli len život v mieri, kde sa nebudú báť vyjsť do ulíc. Nepotrebujú mágiu, bohatstvo alebo prestíž.

Chcú len žiť v dôstojných podmienkach.

Ona chce žiť dôstojne. Chce sa učiť a konštruovať. Pomáhať tak iným.

S klipkajúcimi viečkami sa osprchovala, v hlave bezpočet vecí, ktoré ju ťažili. Zvýšenie produkcie jedla. Oprava strojov. Ako zabezpečiť dedinu pred útokom. Kde zohnať zbrane, alebo aspoň komponenty. Možno požiadať o pomoc? Ale koho? Kto by sa za ne postavil? Archanjelom a archdémonom sú ľudia ukradnutí, to dali najavo dostatočne. Vlády padli, tak ako aliancie a nadnárodné zoskupenia.

Chcelo sa jej plakať.

Len čo sa obliekla do čistého oblečenia, na dvere sa ozvalo opatrné klopanie. Inštinktívne siahla po dýke a otvorila. Hneď ju odložila. Na prahu stál znepokojený Ash. Muži na poradu neboli pozvaní a Jamila ešte nikoho neinformovala.

„Si v poriadku?“ bola jeho prvá otázka.

Smutne privrela oči. „Som tak neskutočne... unavená.“

Ash pochopil, že nehovorí len o dnešku. Aj keď mala kruhy pod očami, jej vyčerpanie siahalo hlbšie. Do jej vnútra. Do života, v ktorom nikdy nemohla byť úplná, pretože jej to myseľ nedovolila. Urobil váhavý krok vpred a keď sa nestiahla, opatrne ju objal.

Cami ho pevne zovrela, aj keď v tom momente nenávidela všetkých chlapov sveta.

Ash ju chvíľu hladil po vlasoch, potom ju zdvihol a odniesol do spálne, kde ju uložil na matrac. Trhalo mu srdce, že ju nemôže uložiť do luxusnej a mäkkej postele vo svojom kráľovstve. Posadil sa na zem, opretý o stenu, a držal ju za ruku. „Odpočiň si. Nič ešte nie je prehraté.“

Cami sa pretočila na bok. Preplietla im prsty. „Ale ako môžeš vyhrať vo vopred zmanipulovanej hre?“ opýtala sa rétoricky a s tými slovami zaspala.

Ash nepohnute pozoroval jej bledú, ustaranú tvár. „Tým, že otrasieš hracou plochou,“ zašepkal takmer nečujne. „Ak to niekto dokáže, budeš to ty.“

 

Vasily nie je špión. Nemá na to trpezlivosť, skúsenosti, tréning a už rozhodne nie komunikačné schopnosti. Čo však má sú rozsiahle znalosti nielen slovanskej mágie, ale vďaka dobrým vzťahom aj mongolskej, inuitskej a základy čínskej. Preto namiesto aby infiltroval skupinu, ktorú sledoval Stefan, dostal sa medzi nich zahalený neviditeľnosťou. Pokožku mal pokreslenú mocnými symbolmi, na krku a rukách amulety a vypil niekoľko veľmi odporných odvarov. Keďže Stefan bol na prísne tajnej misii, nedostal luxus premiestnenia pomocou džinov, ako to nesmrteľní robia bežne. Bol nútený prísť na “oficiálnu“ návštevu do Verony, odkiaľ sa s pomocou vládcov vytratil pod rúškom noci, aby sa jednou zo svojich experimentálnych ponoriek dopravil do pustého Tel Avivu a odtiaľ si to prštrádoval cez Jordánsko až do Saudskej Arábie. Cez zdevastované mestá a cesty, pochybné usadlosti, bojmi zničené kusy zeme a masové hroby.

Svet nie je v týchto časoch krásne miesto.

Stefanov lokátor ukazoval, že sa nachádza neďaleko Jordánskych hraníc. Čo Vasilyho znepokojilo, bolo množstvo čiernej mágie obklopujúce mesto, kde sa títo podozriví ľudia usadili. Čierna mágia je problém sama o sebe, ale ľudia nie sú stavaní na jej zvládnutie. Berú ju ako nástroj. Narábali s ňou. Hrali sa s ňou. Nedokázali ani len vycítiť jej nestálosť. Pokriví ich a nikdy si to neuvedomia. Než sa tak ale stane, pomôže im v ich chorých cieľoch.

Kráľ sa reálne začal báť o nenávideného špióna. Upíri, keďže sú najpočetnejšia a fyzicky najsilnejšia rasa, majú minimum mágie. Nespoliehajú sa na ňu, je pre nich len nevyhnutným nástrojom. Mohol len dúfať, že Stefan dostal vzdelanie v tejto oblasti, aby bol aspoň odolný.

Hlavný tábor radikálov našiel v relatívne zachovanom meste. Strážili ho ozbrojené hliadky a len čo sa Vasily prešmykol dovnútra cez bránu chránenú ostnatým drátom, hneď pochopil na čo Stefan narážal. Vnútri žilo priveľa belochov. Niektorých z nich spoznal ako vysokopostavených politikov a magnátov. Obsluhovali ich desiatky otrokov, predovšetkým žien ovládaných čiernou mágiou, ale aj detí. Vasily sa musel ísť vyzvracať, keď pochopil k čomu sú tie deti prinútené. Ovládol ho zúrivý hnev.

Čo je však horšie, nemal jedinú šancu ich zachrániť. Netušil ani len ako ich oslobodiť spod mágie, ktorá obaľovala mesto. Mal čo robiť aby sám zostal nespozorovaný. Rozhodne však musí okamžite podať správu na najvyšší dvor, aby sem poslali anjelov s bosorkami. Táto moc musí preč!

Čo ako sa snažil, Stefana nikde nevedel nájsť. Hlučné mužské hlasy ho však prilákali k malému drevenému amfiteátru na opačnom konci mesta. Tam uvidel niečo, čo sa mu naveky zarylo do mozgu.

Na drevenom pódiu uprostred vejárovito usporiadaných lavíc bol k stĺpu pripútaný polonahý Stefan a traja vysmiati chlapíci sa bavili tým, že mu bičmi vytrhávali mäso z tela. Krv z neho tiekla v prúdoch. Bol bledý a na nohách ho držali len povrazy, vďaka ktorým nemohol ani klesnúť na zem. Pri každom prásknutí vydal zvierací výkrik bolesti a publikum zrevalo nadšením.

Čo to ten debil robí?! Vasily zovrel päste. Ako pozná Stefana, než aby zdrhol a tak prezradil, že medzi nimi bol votrelec, zvolil si cestu uzavretého príbehu – nechal sa chytiť, aby ho zabili v domnení, že majú dočinenia s človekom. Tak môže podať správu a nikto nebude vedieť, že boli odhalení.

Zrejme zabudol na najobľúbenejšiu kratochvíľu ľudí – mučenie.

Ako dlho to už trvá? Dostať upíra do tohto stavu nie je ľahké. Vasily si musel pritlačiť obe dlane na ústa, keď Stefanovi do rán naliali slanú vodu. Hruď mal zovretú a stálo ho všetko premáhanie nezačať sa oháňať mečom. Sotva vedel čo robí a rozbehol sa k Stefanovi. Uistil sa, že mágia ho ukrýva len pred ľuďmi, ale nie pred nesmrteľnými.

Stefanove jedinečné fialkasté oči sa naňho nechápavo upreli. Tvár mal špinavú a plnú modrín.

Vasily sa pohol, aby ho podoprel, ale špión vykríkol jasné „Nie!“

Nikto si nevšimol, že s niekým hovorí.

„Blázniš? Prečo si im toto dovolil?!“ okríkol ho kráľ.

Stefan zovrel pery, keď prišli tri rany za sebou. Prosebne pozrel na Vasilyho. „Musíš ma nechať... umrieť,“ zašepkal. Potom sa jeho pohľad stratil v neznáme, na niečom čo ani len Vasily nemohol vidieť.

Stefan súcitne hľadel na desiatky strážnych anjelov, ktorí stáli okolo pódia a posielali k nemu všetku silu, ktorej boli schopní. Za posledné dni, len čo si uvedomili že ich vidí a vníma, opakovali len jedinú vec: „Prosím, zachráň nás. Prinútili nás byť strážcami týchto monštier.“

Nakoniec sú to predsa len nebesia, kto nesie zodpovednosť za ľudskú skazenosť.