Mám chuť vymazať celú Poslednú z prekliatych

 

 

Dnes možno prídem o priazeň niekoľkých z vás, ale po tom, čo som preplakala celé ráno počúvaním svedectiev a sledovaním záznamov, mi je to jedno.

Vo svojich poviedkach často hádžem slovo genocída sem a tam, akoby to bol len náhodný výraz v slovníku. Julius chcel vyhladiť tých a tamtých a dokonca to urobil. Drake chcel vyhladiť tých a tamtých, tak to urobil. Neznámy archanjel chce vlastne vyhladiť celé ľudstvo, tak na tom usilovne pracuje... Viete prečo si všetko toto môžem dovoliť?

Pretože je to fikcia!

Viete prečo môžem len tak nechať vymiznúť národy?

Pretože je to fikcia!

Viete prečo mi nevadí písať o masívnom prepade počtu ľudí na Zemi?

Pretože je to fikcia!

 

V skutočnom svete by som nikdy neodpustila ani jedinému archanjelovi, ani Juliusovi s Drakeom. Možno ani Brianovi a rozhodne nie najvyšším kráľom a Kamalovi s Ekremom. V skutočnom svete patria za mreže.

 

V skutočnom svete sa ale genocída a etnické čistky reálne odohrávajú. Nám pred očami. A viete čo? Nebudem tu pomenovávať ani jednu zúčastnenú stranu, pretože všetci vieme ktoré to sú. Urobte si o nich vlastné závery. Problém nastáva v tom, ako je nám táto situácia komunikovaná cez médiá. Pretože verte alebo nie, na genocídach a vojnách sa krásne zarába a keď ste strana, ktorej sa hrnú peniaze, nebudete sa snáď stavať proti tomu, čo vám ich prináša. A pre nás, žijúcich v extrémnom pohodlí, s garanciou jedla, vody, elektriny, strechy nad hlavou a masívnej sociálnej a ekonomickej podpory, nie je nič ľahšie než odvrátiť pohľad.

 

Prosím, majme na pamäti, že sú to len tri generácie, ktoré nás delia od genocídy na našom vlastnom území. Tri generácie dozadu bol takmer celý kontinent v presvedčení, že určitá skupina ľudí nemá právo na život a dôstojnosť len pre to, že sa narodili. Moja babička si to ešte vybavuje. Ako sme mohli tak rýchlo zabudnúť?

 

Áno, viem aké argumenty sa na mňa nahrnú.

 

„Teroristi uniesli ženy a deti.“

„Teroristi si vzali rukojemníkov.“

„Teroristi vystrelili rakety!“

 

Videli ste rozhovory s rukojemníkmi, ktorých prepustili? Videli ste tých rukojemníkov? Videli ste ako vyzeralo ich prepustenie? Ja som si dala tú námahu si ich vypočuť.

Dovoľte mi prepis jedného rozhovoru s rukojemníčkou, ktorá bola pustená po pár hodinách (video voľne dostupné na internete s anglickými titulkami):

 

„Teroristi vošli a ja som im povedala: Mám tu dve deti. To bolo prvé, čo som im povedala. Obzreli sa naokolo a jeden z nich povedal: Nebojte sa, som (člen nemenovaného náboženstva), my vám neublížime. To ma prekvapilo. Ale zároveň to zmiernilo tlak, ktorý som cítila. Sedela som so svojimi deťmi a vojak si vzal stoličku z jedálne. Po celý čas tam bol jeden z nich s nami a ostatní sa pohybovali v budove. Potom uvidel banány na pulte a opýtal sa: Môžem si jeden dať? A ja som povedala: Áno, môžeš. Staršie z mojich detí bolo viac v strese, ale mladšie sa hralo na tablete. (Vojaci) u nás boli asi dve hodiny, potom odišli. To je všetko.“

 

Chcem tým tvrdiť, že jedna strana je absolútne nevinná? Isteže nie. Nikto nie je plne nevinný – každá populácia ma radikálov aj násilníkov. Ale možno som staromódna, keď si myslím, že tá strana, ktorá aktívne pácha vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, je asi tá nesprávna. A obetovať populáciu miliónov ľudí, z ktorých viac než polovica sú deti, len aby zároveň odstránili pár desiatok teroristov, je skutočné barbarstvo.

 

A aj keby sme povedali, že obe strany sú rovnako zlé, hovoríme tu o celku, ktorý má plnohodnotnú armádu, miliardovú zahraničnú podporu, prístup k prvotriednej vojenskej technike a najnovšie nasadili do boja biely fosfor. A proti komu stoja?

Proti demilitarizovanému (tzn. bez armády a zbraní) obyvateľstvu, ktorému odpojili prísun vody, jedla, elektriny a zabránili humanitárnej pomoci prekročiť hranice. Jediná cesta von pre tých, ktorí chceli utiecť a vzdať sa, bola zbombardovaná. Najnovšie bol odpojený aj internet. Posledné správy od miestnych hovorili o tom, ako si deti píšu na kožu svoje mená, aby aspoň mohli byť identifikované keď nájdu ich telá. Ako nemocnice nemajú lieky a amputujú bez sedatív. Jedna z nemocníc bola dokonca zasiahnutá.

Takže položme si otázku: je v poriadku obetovať tisícky detí, žien a neozbrojených ľudí, aby sme zastavili niekoľko desiatok údajných teroristov? Pretože ak je odpoveď áno, ako ľudstvo sme zlyhali. Pokiaľ si dobre pamätám, je to len pár rokov, čo bola zastavená teroristická organizácia aj s jej vodcom slávneho mena a jeho smrť obletela svet. A stačilo na to pár agentov. Žiadne bomby, žiadne chemické zbrane.

 

Čo ma najviac šokuje je, že tí od ktorých som to ja nikdy nečakala, vzhľadom k histórii, sú na strane agresorov. Prečo si myslíme, že akýkoľvek vojenský zásah je v poriadku? Od akejkoľvek strany? A dobrovoľne priznám, že som v počiatkoch podporovala stranu agresora. Prišlo mi to logické. Bránia sa pred útokmi a bránia svoju vlasť.

Ako tejto vlasti asi ublíži skupina hladných, smädných a chorých ľudí, ktorí ani nemôžu opustiť územie, na ktorom sú násilím držaní?

A to ani nejdem zachádzať do histórie, ktorá bola pre naše pohodlie vynechaná z učebníc dejepisu.

Ak ste sa dostali až sem, určite viete o akom konflikte hovorím a prečo by som najradšej vymazala Poslednú z prekliatych. Nikdy sa nepostavím za niekoho, kto nazýva akúkoľvek skupinu ľudí podradnými zvieratami (verejne – dohľadáte to na internete) a koho teší smrť detí.

 

Je mi jedno akého ste náboženstva a presvedčenia a politiky. Na svete je práve uväznená skupina miliónov ľudí, ktorým je zabránené utiecť alebo vyhľadať azyl. Padajú na nich bomby a sú vypúšťané chemické zbrane. Nemajú domovy, jedlo, vodu a prístup k liekom. Sú označovaní za zvieratá a podradné formy života.

Nikto, absolútne nikto, si nezaslúži tento prístup. Dieťa nie je terorista. Tehotná žena nie je terorista. Novinár nie je terorista. Doktor nie je terorista. Ak je niekto používaný ako ľudský štít – vyjednávame. Ako by sme sa asi cítili my, keby nám do domu vpadol vrah, dal nám ku krku nôž a držal nás pred sebou, aby polícia nestrieľala, a polícia namiesto toho vyhodí celý náš dom do povetria?

Nuž, niekto si asi myslí, že je to v poriadku.

Myslíme si to aj my?

Sme stále v tom, že existujú rovní a rovnejší? Pretože keď som naposledy kontrolovala, všetci krvácame rovnakou farbou. Všetci máme rovnaké receptory bolesti. Všetci sa rodíme nevinní. Všetci cítime hlad, smäd a zúfalstvo rovnako.

 

Opäť – áno, je mi jasné že nemôžeme v tomto konflikte povedať „tí dobrí“ a „tí zlí“. Ale rozhodne môžeme povedať „tí ktorí neumierajú hladom a bombardovaním“ a „tí ktorí umierajú hladom a bombardovaním“.

Na tomto kúsku zeme sa písala história nás všetkých. Etniká, ktoré tu žijú, sú tu dlhšie než väčšina európskych štátov. Ich jazyk, ich kultúra, ich identita je násilím potlačovaná. Rod Amiry a Noemi existoval dávno pred obdobím terajšieho rozdelenia štátov. Čo aké majú občianstvo, ich korene sú inde. Sú spojené s tými, ktorí sú nazývaní zvieratami.

A prosím, nemyslime si, že teraz hovorím o konflikte náboženstiev a kladiem jednu vieru pred druhú. Každý má právo vyznávať to svoje, modliť sa po svojom, alebo sa od neho dištancovať podľa seba. Nikto ale nemá právo v mene svojho tatka na oblohe brať životy a týrať iných. A to ani v prípade, že na tatkov na oblohe neveríme. 

Ľudia sú si rovní a je patetické, že táto diskusia ešte v tomto storočí a tisícročí existuje.

 

Nuž, to je na dnes všetko. Vopred varujem, že nenávistné komentáre budú vymazané. Moje poviedky vždy smerovali k mieru a diplomacii. Urovnali rasovú nenávisť, zrušili preferovanie čistej krvi, ukončili vojny. Moje postavy sú a vždy budú na strane mieru, rovnosti a základných práv a slobôd.

 

A asi už prestanem písať o štátoch ako takých. Vždy keď si nejaký vyberiem, niečo sa stane.

 

Takže prisahám, ak vznikne konflikt s miestom pôvodu Nerin, preletím stropom!!!