Rozpoltení 33

 

Asmodeus v poslednom čase zaznamenal, že sa Camael kamsi vytráca. Doprial jej všetok priestor, ktorý potrebovala, obzvlášť keď sa každú noc vrátila k nemu s úsmevom na tvári, ale cítil že ju čosi ťaží na srdci. Keď to po niekoľkých dňoch opatrne naznačil, Cami sa len smutne usmiala a vzala ho kamsi... do jaskýň?

Premiestnili sa do obrovského jaskynného komplexu kdesi v Afrike, kam by sa vošli aj menšie štáty. Steny, pôvodne opracované a s podopretými priechodmi, však boli zničené ako po ťažkom boji. Na zemi ležali kusy plechu a neznámych zliatin a neprirodzene hlboké ryhy.

„Kde to sme?“ obzeral sa zamyslene.

Cami si povzdychla a luskla prstami, aby aktivovala nenápadné svetlá po okrajoch. „V jednej z mojich dávnych dielní.“

Ash prekvapene zamrkal. „Čo si tu stavala, Hviezdu Smrti?“

Cami si zahryzla do pery. „Začala som s tým asi dvadsaťtisíc rokov dozadu, aspoň myslím.“

„S čím?“

„Mala som... určité vysoko výkonné počítače, ktoré predpovedali približný vývoj ľudskej civilizácie. A aj preľudnenie. Ekologický úpadok. Čerpanie neobnoviteľných zdrojov. Vedela som, že Zem nepostačí. Už v tej dobe som to vedela, Asmodeus. Chcela som im len pomôcť,“ povedala so slzami v očiach, akoby urobila niečo zlé.

Ash k nej podišiel a objal ju. „O čo ide, Camael?“

Cami smrkla a ukázala okolo seba. „Myslela som, že by sa mohli ďalej rozvíjať aj mimo planéty. V Slnečnej sústave je niekoľko vhodných objektov, stačí ich len terraformovať a viac prispôsobiť ich potrebám. S pomocou mágie a technológií by to bolo možné za tisícky, namiesto miliónov rokov. A ja som tú technológiu vyvinula. Pripravila. Nakalibrovala. Keby sme začali vtedy, dnes by boli obývateľné minimálne tri telesá. Odľahčili by sme planétu možno ešte pred svetovými vojnami.“

Amodeovi klesla sánka. Znovu sa obzrel. Oči mal ako loptičky. „Počkaj, počkaj, vtedajší ľudia by nikdy nemohli niečo také dosiahnuť, ani len s nakresleným návodom.“

„Sami nie,“ pripustila.

„A my nemôžeme opustiť Zem.“

„Oprava, nemôžeme opustiť ľudí. Postačilo by, aby sa usadili a rozmnožili a naše pôsobisko by sa rozšírilo. A nie sú to ľudia, na koho som sa spoliehala.“ Vzdychla a dotkla sa väčšieho utrhnutého kusu stroja. „Nesmrteľní. Boli dostatočne vyvinutí a chytrí. Dostali by ich na správne miesto a aktivovali všetky protokoly. Terraformácia by začala a eventuálne by započali nové civilizácie.“

Amodeus si prehrabol vlasy. „Postavila si vesmírne lode,“ vyslovil nahlas tú neuveriteľnú skutočnosť.

„Postavila som moduly schopné transformovať nehostinné mesiace a planéty,“ zašepkala sprisahanecky. „Sedem dokonalých strojov. A toto po nich ostalo!“ vykríkla zlomene, ukazujúc do priestoru. „On ich zničil! Do posledného!“ V očiach mala nepreliate slzy. „Pretože ak by sa ľudia dostali mimo Zeme, bolo by ťažšie ich zabiť. Takto sú tu aspoň uväznení. A on zničil desiatky tisíc rokov môjho výskumu a budovania.“ Zničene sa posadila na plochú skalu. „To kvôli mne začal so svojím ťažením. Uvedomil si, že to musí stihnúť skôr, než sa dostanú ďalej.“

Ashovi trhalo srdce. Privinul ju k sebe. Nevedel, ako ju utešiť – je to vôbec možné po takejto deštrukcii? „Kedy si si spomenula?“ Hladil ju po vlasoch.

Cami si zotrela slzy. „Vedela som to od začiatku,“ priznala a vzhliadla k nemu. „Ja som dôvodom prečo začal zabíjať, Asmodeus.“

Pokrútil hlavou a pevne ju zovrel. „Nie, Cami. Nie si. Jeho vlastná zaslepenosť a sebeckosť za to môžu. Ty si robila všetko pre to, aby si pomohla ľuďom. Neurobila si nič zlé,“ tíšil ju.

Cami mu zaborila tvár do hrude. „Ešte v sebe nemám silu to oznámiť ostatným.“

„Chápem.“ Pobozkal ju do vlasov. „Je to v poriadku, Cami. Stále máš svoj výskum a záznamy, však? Nič nie je stratené.“

Možno. Ale potrvá jej miléniá znovu postaviť lode a kde má istotu, že ich bude mať kto použiť? Že nebudú znovu zničené ďalšou vojnou? Má ešte vôbec cenu bojovať?

 

Bola hlboká noc, keď Lilith mocne objala princeznú Abigail, ktorá už dlhšie nemohla odkladať svoj odchod na Hyperboreu. Už takto sedí na dvoch trónoch – veliteľka Gardy a upírska princezná. Jej povinnosti sú inde. Stojac pod vnútornou časťou opevnenia pobozkala Lilith na čelo v symbole úcty a dôvery. „Dokonči boj, ktorý si započala,“ kládla anjelovi na srdce. „A ja prídem na prvé zavolanie kedykoľvek by si potrebovala pomoc.“

Lilith so slzami v očiach prikývla. Už bola na návšteve na nebesiach, kde sa jej dostalo slávnostného privítania s ováciami. Sama bola prekvapená zmenami, ktoré vďaka Carys, Juliusovi a Cadenovi nastali. Najvyššie oddelenie anjelov bolo z polovice tvorené ženami, čistá krv už viac neznamenala nič, anjeli nemali viac zakázané vzťahy s inými rasami a zabíjanie nefilim nadobro skončilo. Celé jedno oddelenie bolo založené na vyhľadávanie padlých, aby im boli vrátené krídla, avšak nájsť ich bolo náročné. Jane, Anna aj Paul tiež dostali tie svoje naspäť a vrátili sa do dediny ako zdravotná pomoc.

Lilith si vyžiadala malú úpravu pre tie svoje. Chcela, aby odteraz muži tohto sveta vedeli, že ich poráža anjel s ružovými krídlami. Carys jej ochotne vyhovela. Je komické, že chlapov dokáže vydesiť ešte aj farba.

„Budem na to pamätať. Ďakujem za všetko, princezná.“

„Len Abby,“ pripomenula jej upírka.

„Abby,“ okamžite sa opravila.

Spoza opevnenia zaznel známy bojový roh.

„Nadišiel čas,“ Abby ju ešte raz objala a potom ju postrčila ku schodom vedúcim na opevnenie.

Lilith po nich vybehla, potom už o niečo pomalšie prešla po hornej časti opevnenia lemovaného valkýrami v pravidelných rozostupoch až do stredu, kde už stála Jamila. Valkýry držali známe vlajky s jej symbolom a všade horeli fakle osvetľujúce dedinu aj priestor za ňou.

Priestor, na ktorom stáli nastúpené tisícky žien – ľudských aj nesmrteľných – v bojovom oblečení, ovešané zbraňami. V usporiadaných formáciách vzhliadli k dvojici na opevnení.

Jamila s Lilith naraz zdvihli meče, ktoré sa zaleskli v mesačnom svite. „Za slobodný svet!“ vykríkla Lilith autoritatívne. „Za ženy, za slobodu a za naše miesto v spoločnosti!“

Jasot, pokriky a potlesk.

„Za naše sestry! Oslobodíme každú jednu z nás a vybudujeme nový svet!“ dodala Jamila rovnako vážne. „V mene Medúzy!“

„V mene Medúzy!“ zaznelo v desiatkach jazykov spod nich.

Lilith sa spokojne usmiala. Trvalo to tisícky rokov, ale dokázala to. Je tu, stojí pred najväčšou armádou žien na svete a plánuje ju len rozširovať. Stoja za ňou nebesia aj nesmrteľní. Sebavedome sa narovnala podľa vzoru Jamily.

„Dúfam, že sa všetci chlapi obracajú v hroboch,“ zamrmlala cez úsmev.

„Budú,“ uistila ju Jamila rovnako nadšene.

 

Ukryté na vŕšku v tieňoch stáli dve mocné ženy a pozorovali zrod histórie. Carys pozrela na svoju sestru Opal, ktorá sem pred rokmi prišla z budúcnosti, ako sa škerí úsmevom dieťaťa v hračkárstve.

„Saudská Arábia – prvý novodobý matriarchát,“ prezradila niečo, čo túžila vysloviť už veľmi, veľmi dlho.

Carys sa potichu zasmiala. Ľudia by sa skutočne nikdy nemali zahrávať s karmou. „Vieš, čo plánujem urobiť, však?“

„Áno.“ Opal neodtrhla pohľad od masívnej armády. „Pokojne sa na to daj. Budúcnosť to neovplyvní.“

Nič viac nepotrebovala počuť. Odmiestnila sa.

Pol dňa na to boli do púšte premiestnené štyri dospelé ženy – každá zúbožená ťažkým životom, ktoré viedli. Nechápali, čo sa deje, a s krikom sa zhlukli k sebe, keď sa pred nimi zjavil červenooký anjel s hrozivým výrazom. Carys sa na ne desivo usmiala. „Zdravím. Asi uvažujete, prečo som vás sem vzala,“ povedala a vyslala k nim svoju moc.

Ženy si odrazu spomenuli. Na to, ako kedysi boli najvyššími anjelmi nebies. Na každý detail ich života a činov, ktoré vykonali. A na ženu, ktorá tak zúfalo chcela zachraňovať svet, že jej to dovolili. Keď však zistili, že ich premohol Julius, dali sa reinkarnovať. Netušili, že ukrytím vlastných zložiek sa karme nevyhnú a skončia ako otrokyne, obete násilia a v jednom prípade ako žena uväznená v mužskom tele, ktorej nikto nechcel veriť, že to chromozómy poplietli.

„Zdravím, drahí kamaráti,“ privítala ich Carys. „Užívate si svoj trest?“

„Carys! Carys, niečo sa pokazilo! Pomôž nám!“ prosila ju jedna z nich. „Takto sme nemali skončiť!“

Carys vycerila zuby. „Och, ale áno. Presne takto ste skončiť mali. Len som prišla k záveru, že si nezaslúžite žiť v nevedomosti o tom, prečo ste v tejto pozícii.“ Podľa pravidiel reinkarnácie si nikto nemá pamätať svoje predošlé životy. Nevidela však dôvod, prečo by zločinci tohto kalibru nemali žiť s myšlienkou, že žnú plody vlastných činov. Ublížili ženám a teraz budú trpieť. „Lilith pozdravuje, mimochodom.“

Ženy zbledli. „Č-čokoľvek ti povedala, nie je to pravda!“

„Skutočne? Tak mi vysvetlite, prečo ste v tejto pozícii?“ Prekrížila si ruky na hrudi.

Ženy nemali slov.

Carys mávla krídlami, aby ich zastrašila. „Takže vec sa má takto. Momentálne vládnem nebesiam. Vidím každý jeden váš krok. A postarám sa o to, aby ste mali dlhé, veľmi dlhé životy plné utrpenia, až kým neokúsite všetko, čomu ste vystavili nás ostatné! Ak sa pokúsite ísť za nesmrteľnými a manipulovať nimi, zmením vás na kravy a pošlem do tej najchudobnejšej časti sveta. Ak založíte sekty, skupiny, ak vám čo i len napadne získať akúkoľvek moc, pošlem vás do pekla. Bez súdu, bez poroty. Pridáte sa k celebritám ako Donald, Vladimir, Kim alebo Adolf. A už nikdy viac sa neinkarnujete. Naveky sa stratíte.“

Ženy prosili, ale tak ako oni ignorovali ich mizériu po miléniá, tak ich dnes ignorovala Carys. „Máte čo naprávať. Až kým sa nevykúpite, až kým nezachránite toľko životov koľko ste zničili, z tejto planéty neodídete. A verte mi, že sa uistím, aby vás nikto nikdy nezachránil. Žite v tom, čo ste sami stvorili!“ Mávla rukou a všetky vrátila tam, odkiaľ ich vzala. Aby pokračovali v utrpení, ktoré nastolili pre vlastné potešenie.