Démonova zlodejka 11

 

Slnko zašlo. Mammon lusknutím prstov rozsvietil fakle okolo útesu a teplé svetlo mihotajúceho ohňa osvetľovalo prírodu okolo nich. Nerin vyrovnane stála na jednom mieste, zatiaľ čo démon sa prechádzal sem a tam, stále v šoku. Ani nevedel kde začať. Zastavil sa, pozrel na ňu, otvoril ústa, ale nevyšlo z nich nič. Vrátil sa k prechádzke.

„Vyzeráš viac-menej ako pomzemšťanka,“ povedal, akoby ju obviňoval.

„Pretože moji predkovia boli odtiaľto,“ odvetila pokojne. „Som bosorka, Mammon. Som z tvojho sveta. Viacero mojich ľudí vyzerá ale odlišne vplyvom nášho prostredia – majú modrastú pokožku, oči svetlé ako ja, redšie kosti a rôzne zafarbené nechty, obočie, riasy, a v konečnom dôsledku vlasy.“

Démon sa konečne zastavil, pretože sa mu krútila hlava. „Preto si bola rádioaktívna!“ uvedomil si. „Letela si sem v neizolovanej lodi!“

Prikývla. „Tak ako všetky Bytosti temnoty, zvládame určitú úroveň radiácie. V mojom prípade bola dokonca prospešná.“

Bytosti temnoty. Tento termín sa prestal používať, keďže jeho nositelia preferujú názov nesmrteľní. Stále však ničomu nerozumel. „Ale ako ste sa dostali na Európu? V čom? Kedy? Prečo? Ten mesiac je nehostinný.“ Je sakra až pri Jupiteri!

Áno, o tom vie svoje. „Asi štyri tisícky rokov dozadu,“ odvetila po pravde. „Krátko pred vašou stratou spomienok.“

Mammon takmer spadol z útesu. Ona vie ešte aj o tomto?! „Prosím. Potrebujem poznať celý príbeh.“

Nerin si povzdychla a posadila sa na relatívne plochú skalu. Napriek jednoduchému oblečeniu a prírode naokolo stále vyzerala ako vládkyňa na tróne. „Vaša vojna mala svoje obete aj medzi Bytosťami temnoty. Pôvodní Hyperborejci boli síce v rasovej vojne, ale niektorí z nás slúžili vo vašich mestách a táto škriepka ich obišla. Zaplietli sa ale do tej vašej. Keď ste zneužili Jazdcov a prekliali rod Jakuba, moji predkovia už nechceli byť spájaní s touto krutosťou.“

„To boli archanjeli,“ sykol Mammon dotknuto.

„Každá vojna má dve strany. Možno ste ako démoni ľudí chránili, ale to vám nebránilo v deštrukcii a násilí,“ poučila ho. „Moji predkovia si začali vymieňať informácie, aby pochopili čo sa deje, a mali v úmysle vás nejakým spôsobom zastaviť. Z mesta archanjela Camaela prišli správy, že vybudovala obrovské multigeneračné vesmírne plavidlá, ktorých účelom malo byť terraformovanie niekoľkých vesmírnych objektov v sústave. Potom prišli informácie o podozrivých machináciách archdémona Baala. Jeho sluhovia zistili, že sa dostal do potýčky s Luciferom, pretože donášal archanjelom. Odrazu zmizol a začal na obyvateľov svojho mesta a ostatných posielať zabijakov a ťažké kliatby. Potom sa dozvedeli o ďalšom prístroji archanjela Camaela – o tom, ktorý mal všetkým vymazať spomienky, aby vojna skončila. Baalove útoky sa ale nedali vydržať. Chcel sa zbaviť svedkov. Tiež sa dostalo do povedomia, že stroj vymaže spomienky každému, vrátane ľudí. Aby si nikto nepamätal vojnu na nebesiach. Moji predkovia, tí čo prežili, z posledných síl vyhľadali hangár vesmírnych lodí a len s oblečením, ktoré mali na sebe, nastúpili. Baalove jednotky však prišli s deštruktívnymi zbraňami. Prestrelka údajne trvala niekoľko dní a mnoho strojov bolo zničených. Krátko pred spustením stroja na vymazanie spomienok sa im však podarilo odletieť. Keďže každá loď bola jedinečná a špeciálne nakalibrovaná, tá v ktorej sa ocitli bola určená na terraformovanie mesiaca, ktorý ste nazvali Európa. Ibaže v nej nebolo dosť vybavenia a utrpela poškodenie. Len-len že pristáli. Všetku energiu museli využiť na prežitie a o akejkoľvek transformácii nemohla byť reč. Loď sa zmenila na mesto podobné podzemnému komplexu pod ostrovom. Bez šance ďalšieho letu. Potopili ho hlboko pod ľad, aby zostalo skryté pred pozorovateľmi, a dlhé tisícročia môj ľud žil v relatívnom pohodlí. Napísali sa knihy. Narodili sa nové generácie. Vytvorili sme si systém vlády, transformovali jazyk, vynašli nové stroje, pestovali a modifikovali rastliny, budovali sme civilizáciu. Ale pred rokmi nám zlyhal prvý generátor. Chvíľu sme to zvládali s menšími obmedzeniami, až kým nezlyhal ten druhý. Európa nemá prirodzene sa vyskytujúci oxid uhličitý, nemali sme ho ako získať. Jedla bolo tak málo, že mnohí dospelí bez rodín sa rozhodli uložiť na kryospánok, aby neplytvali zdrojmi. Ale ako si dokážeš predstaviť, menej dýchajúcich bytostí, ešte menej oxidu uhličitého. A začali nám dochádzať kryokomory. Zem bola naša jediná šanca. Z toho mála, čo sme mali k dispozícii, sme vyhrabali mapu podzemných miest archanjela Camaela a pozliepali malé plavidlo, ktoré sem dopravilo mňa a dvoch inžinierov. Netušili sme, že Zem je uprostred apokalypsy. A že sa ste sa vrátili aj s mestami. Alebo že nesmrteľní... už nie sú vo vojne. Keby si mi neukázal knižnicu, nič by som o tvojom svete nevedela.“

Mammon mal ústa dokorán. Aká zlá musela byť ich vojna, keď doslova vyštvali svoje vlastné stvorenia z ich domova? A teraz niekde na Európe hladujú malé deti so svetlými očkami a modrou pokožkou. Bral to osobne a na hrudi ho ťažilo. Mal jej, sakra, pribaliť polovicu vybavenia komplexu, nie nejaké dva trápne generátory! Bohovia, keby to vedel skôr... „Prečo si mi to nepovedala hneď? Naozaj si si myslela, že by som ti nepomohol?“

Nerin uhla pohľadom. „Moji ľudia sú mimo Zeme v bezpečí, pretože nikto z vás ju nemôže opustiť. Ale to neznamená, že neviete poslať... stroje. A my nemáme obranu.“

Pochopil. Po tom všetkom by nikomu z jeho druhu nemala dôverovať. Ale urobila to. Podišiel k nej a vytiahol ju do pevného objatia. „Už máte. Mňa,“ zaprisahal sa. „A tvojim ľuďom pošleme ďalšie zásoby.“

Nerin ho zľahka pohladila po chrbte a krídlach. Cenné kamene jej príjemne poškrabali dlane. „Mammon... ako som povedala, k Zemi sa blíži asteroid. Preto som odtiaľto musela rýchlo odísť. Len čo dopadne, nebude odtiaľto úniku cez všetok prach a dym, ktorý sa zdvihne.“

Okamžite vytriezvel a pozrel jej do očí. Pri tom všetkom zabudol na úplne prvý šok, ktorý mu spôsobila pri návrate.

Asteroid. Vzhliadol k oblohe, potom sa zamračil. „Kedy?“

„Približne do dvoch mesiacov, podľa toho, či zareaguje na gravitáciu Zeme a Mesiaca.“

„Tvoja posádka môže dovtedy čakať?“

Nerin sa zhlboka nadýchla. „Moja posádka je na ceste na Európu. Ja som zostala.“

Mammon pri tom oznámení takmer omdlel. Divoko ňou zatriasol. „Čo si to urobila?! Ako sa dostaneš domov?“

Nerin odhodlane zdvihla bradu. „Prídu si po mňa, keď nastane čas. Vrátila som sa, aby som vám dala šancu odvrátiť blížiacu sa katastrofu. Pretože ľudia proti nej nemajú šancu. Si ešte odhodlaný za nich bojovať?“ Vážne mu pozrela do očí.

Démon ľudí v žiadnom slova zmysle rád nemal, ale nebol si istý, či chce aby umreli týmto spôsobom. „Povedz mi čo vieš,“ vyzval ju, aby si urobil obraz o situácii.

„Ide o kus skaly, ktorý si to sem mieri z pásu asteroidov. Má veľkosť tohto ostrova a čo je podivné, nereaguje na gravitačnú silu.“

„Ako to myslíš?“

Nerin si navlhčila pery. „Mal naraziť do Marsu, ale obišiel ho, akoby tá planéta vôbec neexistovala. Tiež by ho malo odkloniť Slnko samotné, ale on mieri priamo k Zemi. Urobili sme základnú analýzu a zistili, že je poháňaný mágiou. Niekto ho sem privoláva, Mammon. Niekto, kto chce ľudí mŕtvych. Váš nepriateľ je aktívny.“

Mammonovi zamrzla krv v žilách. Vojnu na nebesiach začala jediná myšlienka – zbaviť sa ľudí. Zbaviť sa parazitov, ktorí vedia len ubližovať, navzájom sa zabíjať a zotročovať v mene neviditeľných psychopatov na oblohe. Kto s ňou ale prišiel... o tú spomienku prišiel. Tak ako o mená svojich spojencov a nepriateľov. Vedel len, že nebol kamarát s archanjelmi. A že niekto zradil démonov.

Dnes už pozná jeho meno.

Baal.

Od hnevu zaškrípal zubami. Archanjeli nemali zábrany pri snahe zbaviť sa krehkých ľudí – poštvali proti nim Jazdcov, pohrávali sa s prírodnými živlami, ničili celé mestá a dediny. Ale nikdy sa im nepodarilo smrteľníkov vyhladiť. Nie po tom, čo boli odhalení a samotní ľudia ich prinútili prisahať, že nikdy viac nevyužijú svoju moc proti rodu Homo Sapiens (samozrejme, vtedy nevedeli že tak budú nazývaní). Ale asteroid... To nie je využitie síl proti ľuďom. Nie priamo.

Do pekla! Ak na Zem v tomto stave spadne asteroid, nastane nová doba ľadová, Slnko nebude vidieť na stovky tisíc rokov, tsunami a zemetrasenia roztrhnú celé kontinenty a bohovia vedia čo ešte. Cez všetok ten prach nevzlietne jediné plavidlo, nepoletí jediné lietadlo. Ľudia aj nesmrteľní zostanú uväznení na mŕtvej planéte, kým sa atmosféra nevyčistí.

„Nerin, ak sa nám nepodarí niečo vymyslieť...“ začal nebezpečne potichu.

„Ja viem.“ Zostane tu s nimi. Bez možnosti návratu. „Preto dúfam, že nezahodíš moju obeť, démon. Ja a moji ľudia nie sme zbabelci.“

To mu dokázala viac než jedným spôsobom. Napriek tomu bol znepokojený faktom, že je oddelená od jediného sveta, ktorý kedy poznala. Znovu ju objal a hladil ju na chrbte. Nastalo dlhé ticho, počas ktorého si len navzájom dodávali silu. Nerin mala v očiach slzy a vzhliadla k hviezdnej oblohe. Myslela na svoj domov, tak ďaleko od nej. Zachránila ich svet a musí to urobiť aj s ich pôvodným domovom. Aby vojna raz a navždy skončila.

Mammon sa odtiahol, aby jej zotrel slzy z tváre. Spomenul si, ako našiel jej drobné telo zničené na pláži. Ako bojoval za jej zdravie, keď ju mal ešte za padlého anjela.

Jeho výnimočná mimozemšťanka.

Stále nemohol uveriť, že niekde mimo Zeme sa vyvinula civilizácia nesmrteľných. Chcel o nich vedieť viac. O ich jazyku, zvykoch, kultúre. Aký druh hudby majú? Stavajú sochy? Maľujú obrazy? Čím? Čo učia deti v školách? Ako vyzerajú ich tance?

Presne tieto otázky si kládol pred toľkými tisíckami rokov, keď videl povstávať ľudstvo. Čo všetko uvidí? Kam povedie ich kultúra? Čo budú zaznamenávať? Ako? Bude ich móda farebná? Aké šperky si vyrobia?

Prisahal si, že sa to všetko dozvie. A nedovolí, aby tu Nerin skončila uväznená. Navyše... čo si ten magor, nech je to ktokoľvek, myslí? Asteroid?! Preskočilo mu? Kde k tomu vôbec prišiel a ako to dokázal?

Úprimne to Mammona desilo.

Zľahka Nerin pobozkal. A znovu. Bosorka mu reflexívne vyšla v ústrety a o chvíľu už bola pritlačená medzi skalou a jeho pevným teplom, zakrytá trblietavými krídlami.

„Takže ty si po celú tú dobu vedela, že sa zahrávaš s archdémonom?“ zašepkal jej na pery, keď jej doprial nádych.

V očiach jej zaiskrilo. „Bolo vtipné sledovať, ako sa snažíš predstierať, že si len obyčajný nesmrteľný,“ pripustila.

Mammon jej zdvihol koleno, aby sa mohol vkliesniť medzi Nerinine stehná a zatlačiť na to krásne citlivé miesto, ktoré znovu potreboval navštíviť.

Bosorka zasyčala vzrušením. Zahrabla mu prsty do vlasov a mierne potiahla, aby mu pripomenula, že čo aký je mocný, ona tiež. A momentálne má viac informácií než on. „Tlačí nás čas,“ pripomenula mu.

Okamžite sa vrátil do reality a pohľad mu potemnel. Naposledy ju pobozkal a opatrne pustil. Vysilene si vzdychol a stisol si koreň nosa. „Nemám ani len granát, nie to čokoľvek, čo by dokázalo zničiť asteroid,“ pripustil.

Nerin si uhladila vlasy a vzala ho za ruku. „Povedala som ti o sebe všetko, archdémon Mammon. A riskovala život svojich ľudí odhalením ich existencie. Už poznáš meno zradcu. Prosím, požiadaj o pomoc tých, ktorí nezradili.“

Z toho mu prišlo špatne. So svojimi súrodencami nehovoril od vojny a aj keď mal archdémonov ako on rád, nechcel sa znovu vracať do starých koľají. Nechcel, aby bol znovu na výslní. Nechcel čo bolo. A presne to sa stane, ak sa znovu objaví pred Luciferom a ostatnými. Svet sa zväčší na viac, než len jeho predrahý ostrov.

V dileme pozrel na Nerin. V tvári mala vpísaný úprimný strach. Jej prežitie závisí od neho. Nehovorí miestnymi jazykmi. Nikoho tu nepozná. A priniesla už viac než dosť obetí. Tiež si bol stopercentne istý, že ak sa od nej odvráti, dievča si stúpne na žezlo a pôjde piktogramami vysvetliť iným archanjelom, čo sa deje. A to im vezme drahocenný čas.

Čas, ktorý odtikáva všetkým ľuďom. Za ktorých už raz bojoval, hoci ho momentálne znechucujú. Chce však byť ich popravcom? Chce zobrať Nerin možnosť vrátiť sa domov, hoci si nebol istý, či by ju druhýkrát nechal odísť?

„Čo si len so mnou urobila, bosorka?“ obvinil ju, ale v hlase nemal kúska hnevu.

Modrovlasá žena mu priložila dlaň na srdce. „Prebudila mocného démona z dlhoročnej otupenosti,“ povedala sebaisto.

Ibaže on nechcel byť prebudený. Nechcel znovu cítiť. Mal však pocit, že je neskoro. Jeho srdce pod jej dotykom bilo na poplach. Chcelo viac. Všetko. Ju. „Poďme teda zachrániť svet!“ rozhodol nakoniec a nemusel byť ani prorok aby vedel, že to spustí komplikovaný domino efekt.