Démonova zlodejka 20

 

„Vieš, kam mohli tvoji predkovia tú časovú schránku ukryť?“ vyzvedala Winter keď padla noc a ženy si dali skromnú večeru. Boli vyčerpané a ospalé, ale Nerin sa bála že ak zaspí, Baal ju znovu bude mučiť.

„Na miesto, ktoré nazývate...“ zamyslela sa. Keď čítala atlasy u Mammona na ostrove, naučila sa mnohé názvy, ale musela pátrať v pamäti. „Antark... nie, Arktída. Tam, kde nie je zem.“

Casey si vymenila s Lydiou neistý pohľad. Prebehla výmena obruče, aby si rozumeli a mohli viesť rozhovor, čo ich ale masívne spomaľovalo. „Ehm, nejaké bližšie informácie?“

Nerin si rozstrapatila modré pramene. „Zapustili ju do ľadu. Tam ju totiž nechali tí, ktorí ju zostrojili – než ju vzal Baal.“

„Prečo by ju... zapúšťali do ľadu na jednom z najnehostinnejších miest planéty?“ nechápala Winter. Opomenula fakt, že na Severnom póle ma svoj pohodlný palác, ktorý nazýva domovom.

Ďalšie prehadzovanie zariadenia. „Neviem. Mali k tomu dôvod. Možno vedeli, že o mnoho rokov príde obdobie, keď sa ľad roztopí. Alebo sa chceli uistiť, že ju nenájdu ľudia, ktorí by tam bežne neprežili.“

„Neverím, že tak dávno mohli predpovedať globálne otepľovanie,“ ozvala sa skeptická Casey.

„Cykly otepľovania a chladu tu boli dávno pred ľuďmi. Aj bez nich by sa póly roztopili, len omnoho neskôr. A nie s následkami, ktoré vidíme dnes,“ poučila ju Winter.

„Aj keby, ako by nesmrteľní našli drobnú schránku uprostred vody?“ ozvala sa Lydia. „Teda nepredpokladám, že je nejako extra veľká?“

Nerin dlaňami naznačila veľkosť približne tridsiatich centimetrov. „Schránka vydáva istú formu žiarenia,“ vysvetlila im. „Slabú, ale eventuálne by ju nejaká technológia zaznamenala.“

Casey si trela spánky. „Prosím, nehovorte mi, že musíme prejsť celú Arktídu s nejakým senzorom, aby sme našli doslovnú ihlu v kope sena.“

Nerin skrúšene sklopila pohľad. Nevedela, ako ďalej. Archanjelov a archdémonov o pomoc poprosiť nemôžu. Jediný expert na technológie skladá atómovú bombu na obežnej dráhe.

Lydia ju povzbudivo poplácala po ramene. „My niečo vymyslíme. Sme ženy. Poradili sme si s horším.“

Casey nerada kazila jej optimizmus, ale musela podotknúť očividné. „Ibaže ak Vasily nezastaví asteroid a on spadne... môže to rozbiť a posunúť celé kontinenty. Arktída navždy zmení svoj tvar a ešte k tomu ju pokryjú tony prachu.“

Čo znamená, že šanca na nájdenie schránky sa rapídne zníži.

„Čo v nej podľa teba je?“ uvažovala Winter. „Kto ju zanechal a prečo?“

Nemala poňatia. Medzi jej ľudom kolovali hypotézy, ale bála sa ktorúkoľvek z nich spomenúť.

 

 

 

Než sa Mammon dostal do Nového Babylonu a bol nie práve slušne poslaný do konkrétneho telesného otvoru, Winter vzala všetky ženy do svojho ľadového paláca v Arktíde.

Nerin, na smrť unavená, sa radšej uložila pod priesvitnú strechu v jednom z jej salónov, aby nabrala energiu zo slnečných lúčov. Obávala sa, že bez ochranného kruhu by ju Baal znovu napadol. Kým sa ona dobíjala, Lydia s Casey prišli s plánom, ako toto ľadové peklo prehľadať bez Vasilyho pomoci. Rozhodili siete a keď sa Nerin zjavila v trónnej sieni, plná energie, už tam stáli desiatky bytostí. Všetky k nej obrátili pohľad, akoby videli niečo nadpozemské. Davom sa ozvalo šuškanie. Po chvíli z neho vybehla Casey, ruka v ruke so zachmúreným, nebezpečne sa tváriacim upírom.

„Dámy a páni, toto je Nerin,“ predstavila ju so zvýšeným hlasom. „Nerin, toto sú bytosti viacerých dvorov. Nechceli sme, aby si archanjeli a archdémoni všimli, že sme si povolali posily, tak sme vzali odvšadiaľ jedného až dvoch pomocníkov.“ Otočila sa k davu. „A prestaňte na ňu civieť. Možno je mimozemšťanka, ale tykadlá jej nenarastú!“

Aha. Takže už sú oboznámení so situáciou. Zovrelo jej srdce. Mala sem prísť len pre jeden úbohý generátor! A teraz stojí pred malou armádou nesmrteľných s plánom prehľadať najnehostinnejšie miesto planéty, aby predbehli šialeného archdémona v získaní tisícky rokov starého artefaktu.

A ona je na úteku pred ďalším.

Princezná Európy. To by sa zasmiali, keby to vedeli!

Casey luskla prstami a ukázala na krabicu v rohu miestnosti. „Každý si nasaďte obruč, aby ste mohli Nerin rozumieť. Je to univerzálny prostriedok na prekladanie jazykov. Inak sa nedohovoríme.“ Sama si nasadila jednoduchý predmet a Nerin k nej placho podišla. „Kde si ich toľko zohnala?“ šepla.

„Ukecala som Noemi, aby ich potiahla z Luciferovho a Sachielovho mesta,“ odvetila spokojne.

Nerin mala nepríjemný pocit. Niečo sa pokazí. Nemala do tohto zatiahnuť iných. Ak nahnevajú archdémonov, nemajú ako utiecť. Kam by šli? Cítila sa za nich zodpovedná. Toto je vojna jej ľudu, nie ich. Ak správne pochopila, miestni nesmrteľní sú s archanjelmi a archdémonmi zadobre.

Nestačilo už vojen?

„Casey, nemôžeme toľkých vystaviť Baalovmu hnevu,“ argumentovala.

„Toto už viac nie je o Baalovi,“ ozvalo sa z davu a do popredia sa predrala odhodlaná čiernovláska. „Vzal niečo, čo patrí nám a vypudil vás, našich druhov, z ich domova. To sa neodpúšťa. A Najvyšší dvor má množstvo otázok.“

Nerin zamrkala. Oni to dotiahli až na najvyšší upírsky dvor?!

„Nerin, zoznám sa s Abby – jednou z generálok hyperborejskej Gardy a najvyššou upírskou princeznou,“ predstavila ich Casey. „Dvor sme ešte plne neinformovali, pretože vypenia v momente keď sa im dostane do uší, kam naši drahí kamaráti poslali Vasilyho so Stefanom bez ich dovolenia.“

Pozemská politika jej začínala spôsobovať migrénu. „Nechcem, aby ste skončili ako my,“ urobila posledný pokus o upokojenie situácie.

„Neskončíme,“ uistila ju Abby. „Archanjeli si nemôžu dovoliť vojnu s nami.“ Na to nesmrteľní príliš zosilneli.

Casey sa povzbudivo usmiala a kývla zúčastneným. „Plán je nasledovný! K dispozícii máme nie práve dokonalé radary po ľuďoch, ktoré sa nám podarilo prekalibrovať, aby zachytili viac energetických anomálií. Problém je, že ani s nimi nepokryjeme celú Arktídu. Preto som vás rozdelila do skupín po dvoch a vyznačila vám štartovacie miesta. Budete postupovať do stredu až k Severnému pólu v rovnomerných rozostupoch. Hláste všetky anomálie, ale pripravte sa, že nájdete sondy a zariadenia po ľuďoch. Kto nájde schránku, nebude ju vysekávať z ľadu sám, je vám to jasné? Oznámite svoj nález, džinovia nás všetkých premiestnia a podľa situácie ja, Winter, alebo Nerin použijeme mágiu. Pochopili sme sa?“

Neurčité mrmlanie.

Ktosi zdvihol ruku.

„Áno, Fabi?“

Čiernovlasá upírka, ktorá na Nerinin vkus vyzerala primlado, sa opýtala: „Možeme očakávať... konkurenciu v našich snahách?“

Nerin striaslo. „Baal by nemal vedieť, že sme schránku vrátili sem. Ale je možné, že zaznamená našu prítomnosť a to mu napovie o čo sa pokúšame. Vie vycítiť nesmrteľných.“ Pretože ich pomohol stvoriť. Pretože sa obrátil proti vlastným deťom, proti tým, ktorí mali sprevádzať ľudstvo.

„Je možné, že budeme čeliť útoku,“ dodala Casey. „Ozbrojte sa a volajte o pomoc nech sa stane čokoľvek.“

„A ak niekto odsekne Baalovi penis a prinesie mi ho, dostane zlatú tehličku!“ ozvala sa Lydia bez kúska ľútosti.

Nikto sa netváril, že by ho to pohoršilo.

Dav sa začal prerieďovať. Vytvorili sa dvojice, dostali mapy, oblečenie a vybavenie a dvaja džinovia ich postupne brali k okrajom Arktídy, aby započali svoju misiu.

Nerin našťastie postačilo mávnuť žezlom a mala na sebe fialovú kombinézu s ochrannými prostriedkami a pevnými topánkami. Do páru sa dostala s Winter, ktorá ich premiestnila kamsi k útesu s rozbúreným morom. Ovial ich ľadový vietor.

Nerin sa obzrela. „Prečo mi pomáhate?!“ kričala, aby prehlušila vietor. Je to sotva deň, čo sa stretli a ona ich šokovala svojou existenciou. Nemali by byť aspoň trochu opatrní?

Winter si nasadila modrú huňatú kapucňu a zazubila sa. „Prečo si ty pomohla bosorke, ktorú si nikdy predtým nestretla?“ odpovedala jej otázkou.

Nerin si povzdychla.

Winter ju poplácala po ramene a aktivovala veľmi staro vyzerajúci kovový prístroj. „A takto, drahá Nerin, vznikajú spojenectvá!“

 

 Dostať sa na schátranú vesmírnu stanicu nebolo vôbec ľahké. Vasily odnavigoval modul k vstupnej komore, spojil sa s ňou a so Stefanom vystúpili do otvoreného vesmíru, aby doslova odskrutkovali uzáver a konečne sa predrali dovnútra. Dva dni pracovali na tom, aby obnovili aspoň základné funkcie – filtráciu vzduchu, tok energie zo solárnych panelov a ako-tak sa dostali na stabilnú pozíciu. Potom sa im podarilo spojazdniť komunikačné zariadenie, aby nemuseli neustále behať do modulu – teda plávať do modulu, keďže o gravitácii nemohlo byť ani reči – a konečne sa spojili s riadiacim strediskom.

„Ako ste na tom?“ bola Camina prvá otázka. „Senzory vo vašich kombinézach hlásia mierne zvýšený krvný tlak a radiácia je zatiaľ v prijateľnom množstve.“

Vasily, ktorého žalúdok prišiel k záveru, že len čo sa vrátia, začnú pracovať na vynáleze umelej gravitácie, robil nespokojné saltá v stave beztiaže. „Prosím, nehovor mi na koľko si stanovila prijateľné množstvo. Už teraz ma páli pokožka.“

„Ako to vyzerá s asteroidom?“

Vasily jej poslal dáta, ktoré nazbierali. „Nerin hovorila pravdu. Absolútne nereaguje na gravitáciu iných objektov. Mieri k Zemi v príliš presnej trajektórii.“

„Myslíš, že k nemu budeš vedieť vyslať bombu s dostatočnou presnosťou?“

Kráľ pozrel na prinesené zásoby vedľa neho, ktoré pripomínali Lego. „Urobím čo sa dá, ale nikdy som detonáciu mimo Zeme neskúšal.“

„Všetko je niekedy prvý raz. Skús začať s... p-pripoji... násled... nezabudni... izol...“

Vasily sa zamračil a zatriasol malou obrazovkou, na ktorej zamrzla Camina tvár. Potom obraz sčernel. „Cami? Cami?“

„Stratili sme signál,“ oznámil mu Stefan od susedného počítača. „Ich vysielače asi fungujú len do určitého dosahu a my sa hýbeme prirýchlo.“

Vasily zastonal. Potrvá pár hodín, než sa znovu dostanú do perimetru rádiového spojenia. „Fajn, fajn.“ Rozhodil rukami. „Poďme skladať atómovku!“

 

Cami plesla archaické zariadenie, pretože ju iritovalo. „Nemôžem pracovať, keď je naše spojenie obmedzené na pár hodín počas preletu!“ rozčuľovala sa. Kedysi mali ľudia vysielače a satelity, vďaka ktorým bolo spojenie neustále. Teraz majú jednu vežu narýchlo pozliepanú pri Vasilyho paláci v Moskve, ktorá jednoducho nemá potrebnú kapacitu. „Naozaj sa nedá vlámať do NASA?“

Noemi smutne pokrútila hlavou. „Budovu obsadili radikáli pred viac ako desiatimi rokmi. Zničili všetky technológie.“

„A Houston?“

„Vybuchol.“

Tentokrát mala Cami potrebu prefackať ľudí. Čo je to za fetiš ničiť technické výdobytky určené vede a výskumu? Frustrovane si prehrabla vlasy a klesla na rozheganú stoličku.

„Čo vaše mestá?“ navrhla Noemi. „Sú dostatočne vysoko.“

„Nie sú kompatibilné s touto predpotopnou technikou. Väčšina materiálov v nich je ešte k tomu nevodivá.“

Noemi sa pery roztiahli do diabolského úsmevu. „Och, ale ja viem o veži, ktorá je krásne vodivá a budeš na ňu môcť nainštalovať všetky vysielače, ktoré potrebuješ.“