Démonova zlodejka - Epilóg

 

O desať rokov neskôr...

 

Nerin sa prechádzala ulicami podzemného útočiska a pristavila sa pri každom, kto ju pozdravil. Už nepotrebovala obruč, pretože vďaka novej moci a Mammonovej snahe sa naučila štyri pozemské jazyky a rapídnym tempom pokračovala v ďalších.

Keď sa ocitla na námestí, vzhliadla k najvyšším oknám budovy vedľa nemocnice, za ktorým stála Carys, vládkyňa nebies. Anjeli konečne dostali odpoveď kde sa schovávajú ich padlí bratia a sestry a tí zase mali možnosť zistiť, že éra odrezávania krídel skončila a nebesia menia svoje metódy. Carys si osobne vypočula príbeh každého z nich a ponúkla im návrat. Niektorí chceli svoje krídla späť, iní sa rozhodli začleniť do kráľovstiev nesmrteľných, keď už vedeli, že ich nikto nebude prenasledovať. Ďalší sa rozhodli zostať a pokračovať vo svojich životoch tu. Carys, Julius a Kaden im nosili zásoby, klebety a pozvánky z celého sveta. Dokonca si tu zriadili malú kanceláriu, aby sa o padlých mohli lepšie starať.

Nerin si s vládkyňou vymenila smutný pohľad, ale nešla ju pozdraviť. Vzťahy medzi nesmrteľnými a jej druhom sa nezlepšovali. Aj keď s Amirou a Sophie pravidelne navštevovali Najvyšší dvor, Britániu a Rusko, ich náprotivky sa zdržiavali primárne vo svojich mestách.

Carys na ňu nenápadne zamávala, potom sa odtiahla.

Musíš im dopriať čas, Nerin, opakovala si. Zaslúžia si ho.

Rozlúčila sa so známymi a vrátila sa do mesta, kde ju už čakal Mammon s podivným leskom v očiach.

„Deje sa niečo?“ preľakla sa.

„Camael nás volá do svojho mesta. Chce ti niečo ukázať,“ povedal záhadne.

„Prisahám, ak je to ďalší asteroid-“ začala.

„Nie je to asteroid. Poď!“ vzal ju za ruku a obaja sa premiestnili nad Nový Babylon, kde mala Cami na pristávacej dráhe opäť rozložené všakovaké prístroje.

„Nerin!“ nadšene ju privítala rýchlym objatím. „Nechcela som ti to povedať skôr pre prípad, že by šlo o planý poplach, ale práve som zachytila signál.“ Dostrkala ju k obrazovke, na ktorej sa mihal nejasný obraz. Potom zapla prijímač.

„Planéta Zem, tu je loď Temnota,“ povedal ktosi v Nerininom jazyku, ktorý prístroje okamžite prekladali. „Prijímate nás?“

Camael otvorila kanál. „Tu je archanjel Camael, máme váš signál,“ odpovedala.

Obrazovka sa v tej chvíli rozsvietila a za Nerininho zalapania po dychu sa na nej zjavila usmiata dvojica na kapitánskom mostíku neveľkého plavidla.

„Niko! Leo!“ Obaja vyzerali omnoho lepšie, než keď ich naposledy videla. Líca nemali prepadnuté, uniformy na nich už neviseli. Pribrali na váhe a na tvárach mali úprimné úsmevy.

„Princezná. Radi vás vidíme pri plnom zdraví,“ pozdravil ju Niko.

Cami s Mammonom sa k nej šokovane otočili.

Zružovela. Celkom im zabudla povedať túto drobnosť.

„Ty si princezná?“ zašepkal Mammon neveriacky.

Nevinne sa zazubila. „Istým spôsobom áno,“ priznala.

„Tvoja matka posiela pozdravy. Už je vonku s kryokomory, spolu s ostatnými. Naše zdroje sa obnovili a mali sme možnosť postaviť si lepšiu loď. Zachytili sme všetky tvoje odkazy.“

Nerin si zotrela slzy. Každý mesiac posielala smerom k Európe signál cez Camael. O tom ako sa jej darí, čo sa na Zemi deje a ako spisuje knihy mágie pre svoje sestry.

„Kráľovná sa ospravedlňuje, že nemohla prísť, ale sľubuje že pri ďalšej ceste sa zastaví. Ale posiela malý darček.“ Leo poposunul kameru, aby zachytila priestor za nimi.

Na kapitánskom mostíku stálo dvadsať žien so všetkými farbami vlasov, žezlá opreté o zem, oblečené v tradičných Európskych šatách.

„Máme povolenie zakotviť na vašej obežnej dráhe a poslať ich dolu?“

Nerin vzlykla šťastím. „Máte.“

Hodinu na to pred nimi pristálo všetkých dvadsať pasažierok, ktoré pred Nerin pokľakli.

Mammon mal milión otázok. Rýchlo si nasadil obruč, aby mu neušiel ani kúsok konverzácie.

Len čo im princezná pokynula, aby vstali, jedna z nich k nej pristúpila. „Bolo nám povedané, že tu máš šesť našich sestier, ktoré prišli o takmer všetko učenie mágie. Prišli sme to napraviť.“

Mammon sa postavil k svojej polovičke. „Kto ste?“

Nerin im preplietla prsty. Šťastím priam žiarila. „Toto sú naše najskúsenejšie, najstaršie učiteľky a bojovníčky. Bosorky,“ vysvetlila mu dojato.

Ich hovorkyňa prikývla. „A prišli sme sa vám odvďačiť za našu záchranu. Nesieme poznatky o mágii a prastaré učenia.“

Nerin priam nadskočila nadšením. So všetkými sa objímala a klábosila v rodnej reči.

Cami pobavene pristúpila k Mammonovi. „Zdá sa, že budeš mať mesto plné bosoriek. Tešíš sa?“

Ešte si nebol istý. „Kedysi sme im vzali domov. Rád im poskytnem nový.“

Camael k nemu obrátila pohľad. „Zmenil si sa,“ poznamenala.

To si uvedomoval. Už viac nechcel byť v anonymite. Nerin mu dodala nový pohľad na svet, vďaka ktorému sa začal angažovať ako medzi ľuďmi, tak aj medzi svojimi. Aby jedného dňa mohli spoločne uvidieť vesmír. „My všetci. Možno sme nikdy nemali byť schovaní, ako sme si mysleli.“ Ukázal na bosorky. „Sú to naše stvorenia a ľudia naši zverenci.“

Cami chápala jeho myslenie. „Ale sú pripravení nám dôverovať?“

Mykol plecami. „Čas ukáže.“