Spútaní v čase 5

 

 

Po siahodlhej ceste sa ocitli v rozľahlej galérii so stropom, pod ktorý by sa vošli tri poschodia, a oknami väčšími než niektoré kostolné veže.

Brie musela potlačiť zhíknutie, keď uvidela jej obsah. Vo vitrínach sa leskli veľmi špecifické šperky, na stenách viseli obrazy na nerozoznanie od fotografií, na podstavcoch sa vynímali mapy a zachované záznamy v kamenných tabuliach.

Šokovane pozrela na Noxa.

„Je to... pozostatok chyby, ktorú som urobil,“ vysvetlil jej s podivným smútkom v tóne. „Príbeh na iný deň.“

Tak chyby? Vyhladenie jej ľudí považuje za chybu? Čo takto vojnový zločin?! Kde vôbec nabral toľko predmetov z jej domova? „Akej chyby?“ zatlačila naňho, keď ju viedol k najväčšej mape vyrytej do kovovej tabule veľkej dva krát dva metre, ktorá zachytávala celý svet. Len Brie vedela, že bola zhotovená pred viac ako dvadsiatimi miléniami. V časoch, keď sa o tvare Zeme ani len neuvažovalo.

Nox na ňu nepozrel. „Krutej. Myslím, že ani jeden z nás sa nechce deliť o činy, ktoré nás dostali do vyhnanstva, nemám pravdu?“

Toto považuje za vyhnanstvo? Má zasraný palác! Okej, aj ona ho mala, ale nesmela ho opustiť. To je rozdiel. Na druhej strane, on zničil jej ľud, ona takmer ukončila svet... Možno sú obaja rovnako zatratení.

Nox ukázal na mapu. „Toto je jeden z mála pozostatkov stratenej civilizácie, ktorý sa mi podarilo zachrániť. Vidíš tie modré body na kontinentoch?“

Brie ohromene pristúpila k mape. Chcela sa jej dotknúť a pohladiť ju, aby mala aspoň nejaký kontakt s kúskom jej domova. Našťastie sa ovládla. „Čo sú zač?“ Isteže to vedela, ale musela sa hrať na hlúpu.

„Ich posvätné miesta. Kúsky zeme s dávnou mágiou, spojené s prírodou. Konali sa na nich oslavné rituály a ceremónie.“

A boli to krásne ceremónie. Žiadne obety alebo uctievanie, ako je vlastné ľuďom. Nie, pre jej ľud to boli miesta radosti, spevu, hostín a tanca.

„Yellowstone?“ Ukázala na bod uprostred Severnej Ameriky.

Nox prikývol. „Jedno z nich. Nepodarilo sa mi zachovať všetky, ale prisahal som si, že sa budem starať o tie, ktoré ešte existujú. V mene tejto jedinečnej civilizácie. Aby po nich navždy niečo zostalo.“

Brie klesla sánka. Preskakujú mu osobnosti? Možno keby ich nevyhubil, nebolo by potreba nič konzervovať! Preto tak rýchlo pribehol k výbuchu, uvedomila si.

„S vulkánom nie je niečo v poriadku už dlhšie, ale nedokážem určiť o čo ide,“ povzdychol si. „A keďže si sa tu jedného dňa zjavila aj so zvesťou, že čochvíľa vybuchne, dovolím si tvrdiť, že ide o magické pletky a nie prirodzený vývoj.“

Brie sa otočila k mape, aby nevidel slzy v jej očiach. „Prečo tak veľmi bojuješ o posledné kúsky zaniknutej civilizácie?“ opýtala sa cez stiahnuté hrdlo. V hrudi ju bolelo.

Nox chvíľu váhal s odpoveďou. „Pretože im to dlhujem.“

Takmer neudržala vzlyk. Potreboval tisícročia, aby si to uvedomil? Dlhuje im sakra oveľa viac, ale bola by radšej, keby pokračoval vo svojom osočovaní a preklínaní jej ľudí, ktorí sa len bránili a ktorí chceli brániť to, čo mu bolo najdrahšie. Nerobila si ilúzie, že vesmír veľmi dobre vedel prečo ju posiela na túto misiu. Chcel, aby sa znovu stretli.

„Takže... v Yellowstone sa niečo deje? Odkedy?“ zmenila tému.

„Všimol som si to nedávno, ale povedal by som že roky. Geologické procesy v jeho útrobách sú chaotické a nesúrodé. Niekto ich musel vyvolať, aby došlo k výbuchu.“

To nevysvetľuje jej horiacu pokožku a pľúca plné krvi. „Nuž, máme deväť dní na nájdenie odpovede,“ povedala nakoniec. Nasadila falošnú, nezúčastnenú tvár a otočila sa k mužovi, ktorého roky videla vo svojich nočných morách. Rada by opravila jeho mienku o posvätných miestach, ale nemohla. Áno, modré bodky boli špeciálne lokácie pre jej ľud, ale nie tento.

Yellowstone bol pomenovaný ako “Zakázané súradnice“, pretože nebol ani kúsok posvätný.

Naopak.

Sídli v ňom zlo také silné, že prinútilo jej ľud naučiť sa úplne novej mágii, vzdať sa túžby odísť preč od ľudí a ktoré nakoniec viedlo k ich zániku.

A Nox môže len dúfať, že ten výbuch zastavia, pretože to bola sila poslednej erupcie, ktorá umožnila toto zlo spútať vďaka energii samotnej prírody. Ak sa uvoľní, magické putá sa pretrhnú a väzenie sa otvorí.

To je ale smola, že zničil jedinú rasu, ktorá vedela ako postupovať, keby táto situácia nastala!

„Prečo by niekto umelo vyvolával katastrofu takýchto rozmerov?“ filozofovala. „Ešte aj hlúpi ľudia musia vedieť, že by to bol ich koniec.“

Nox smutne nadvihol kútik pier. „Nemyslím si, že by v tomto svete Homo Sapiens mali dostatočné prostriedky na vyvolanie erupcie.“

To predsa nedáva zmysel! Pozrela na mapu. „Máš nejaké teórie?“

Má – jednu horšiu ako druhú. „Spočiatku som si myslel, že nesmrteľní niečo skúšajú. Odkedy vyšli na verejnosť, už sa svojimi činmi netaja.“

Pokrútila hlavou. „Miestny dvor upírov a spojencov má k prírode obrovský rešpekt. Kráľovná je Indiánka a jej manžel Havajčan. Nemajú dôvod ničiť vlastné územie.“ Vlkolaci žijú primárne v Kanade a podľa jej posledných vízií si anjeli založili detašované pracovisko v New Yorku.

„Máš lepšie informácie, než ja. Ani som nevedel, kto tu vládne.“

Pretože sa bál odhalenia. Ona videla mnohé z pohodlia svojho paláca. Niektoré veci však aj pred ňou boli skryté. Nikdy napríklad nevidela archanjelov a archdémonov. Zaznamenala len ich činy vďaka dopadom na ostatných. Nevedela ani len ako vyzerajú. „Prečo by ale niekto úmyselne prebúdzal takúto beštiu?“ polemizovala.

Nox nechcel byť ten, kto jej to oznámi. Navyše to bolo len nepodložené podozrenie. Teraz už o niečo urgentnejšie. Nepredpokladal, že je tu niekto s mocou tohto rozmeru.

Brie si hrýzla peru, ako nútila svoj mozog pracovať. Niekto sopku aktívne dráždi, čo znamená, že to má premyslené. Vypočítané. „Kto by mohol mať prospech z výbuchu?“ Ľudia určite nie. Len tak-tak prežívajú následok vlastnej deštrukcie ovzdušia, vody, pôdy a zdrojov. Nesmrteľní by síce prežili, ale ich existencia by bola viac než smutná. Nemohli by sa slobodne pohybovať po povrchu, zostali by závislí od Hyperborejských technológií a zdrojov a zrejme by nemohli ani len žiť vo svojich bežných obydliach. „Čo mi nedochádza?“ otočila sa k Noxovi.

Svetlovlasý muž sa zaksichtil. „Je tu... určitá klebeta. Vieš čo sa stalo pred rokmi, keď sa medzi nesmrteľnými zjavila bosorka Nerin?“

Iste, predpovedala jej príchod z Európy – mesiaca Jupitera, kde sa jej ľud po tisícročia schovával. Nerin rozbúrila vody, ale Brie ju stratila z radaru vždy keď bola v prítomnosti archanjelov alebo archdémonov. Dostalo sa jej len zábleskov boja o čosi na Severnom póle a dvaja upíri z nejakého dôvodu leteli do vesmíru. „Viem že nesmrteľní preťali kontakty s archanjelmi a archdémonmi.“ Za tú drobnosť, že im nepovedali, ako všetky rasy stvorili v labáku. Pre svoje pohodlie.

„Je len jeden druh bytostí schopný niečoho takto komplikovaného.“

Zamračila sa. „Archanjel? Prečo by jednoducho sopku len tak nespustil?“ Sú takmer všemocní.

Nox privrel oči. „To by zaujímalo aj mňa.“

Brie si znovu namáhala mozog. Keby bola všemocným archanjelom schopným stvoriť čiernu dieru, čo by ju prinútilo použiť okľuky na vyvolanie smrtiaceho... Zbledla.

Prišlo jej špatne.

„Pretože prisahali na svoje životy, že nikdy nevyužijú svoju mágiu proti ľuďom,“ pípla príliš vysokým hlasom.

Nox naklonil hlavu. „Čo že urobili?“

Brie sa roztriasla, oči stratené v histórii. „Archanjeli aj archdémoni museli prisahať, že nikdy viac nevyužijú svoju moc proti ľuďom po tom, čo sa ich pokúsili vyhubiť pred... asi štyrmi tisíckami rokov. Ľudia ich porazili. A prinútili k prísahe.“ Všetko mala pred očami, akoby to bolo včera.

To bola pre Noxa novinka. „P-prečo by sa stavali proti ľuďom?“ Vedel, že sa niečo deje, ale v tom období bol stále paralyzovaný a neschopný pohybu. Nevedel, že sa niečo podobné odohralo.

Brie po líci stiekla slza. Stále bola myšlienkami kdesi inde. „Pretože stoja v ich ceste za slobodou. Existencia ľudí drží archanjelov a archdémonov na Zemi. Chcú von. Chcú preč.“ Zakrútila sa jej hlava. „A na to sa ich musia zbaviť. Aby boli znovu slobodní a mohli si lietať vesmírom.“

Nox v panike znovu pozrel na mapu. Tak preto sa posledné roky dialo toto všetko! Konečne mu to začínalo dávať zmysel! Ale kto by bol tak neskutočne skazený, aby prišiel s týmto priam genocídnym riešením? Nebesia, ak archanjel prebúdza Yellowstone...

Brie to nevydržala. „Musím sa ísť vyzvracať,“ zamrmlala a len-len že dobehla na balkón, kde sa naklonila cez zábradlie a naprázdno dávila.

Tisícky rokov. Ubehli tisícky rokov! Ako to môže stále trvať?! Do pekla aj s jej slepotou voči archanjelom a archdémonom! Všetky tie udalosti posledných rokov... Mala si spojiť súvislosti!

Na chrbte pocítila teplú dlaň a bola tak vystresovaná, že sa nezvládla ani odtiahnuť. Len si prehrabla vlasy a narovnala sa. Pred očami videla čierne bodky.

„Si v poriadku?“ opýtal sa Nox s obavami.

Nie, nie je v poriadku! Pretože to bola ona, kto pred štyrmi tisíckami rokov prišiel s nápadom, že ak nebudú ľudia, nebude nič čo by viazalo archanjelov k Zemi!