Spútaní v čase 6

 

Nox vážne pozoroval bledú, roztrasenú ženu, ako usrkáva sladký čaj, sediac v kresle v jednom z jeho salónov. Vyzerala, akoby práve vyšla z boja na život a na smrť. Až tak ňou to zistenie otriaslo? Že stoja proti archanjelovi alebo archdémonovi s túžbou zničiť ľudí?

A prečo to s ním nič neurobilo? Jeho nedostatok emócií bol niekedy otravný. Mal by s ňou súcitiť? Alebo s ľuďmi? V tomto bode len vedel, čo je správne a nesprávne. A že musia zastaviť výbuch. Ako, to nevedel. Ale Orákulum k tomu bude kľúčom.

Brie cukor pomohol. Vrátila sa do reality, avšak vina a hrôza zostali. Ona je zodpovedná za výbuch! Niekto sa dodnes drží jej plánov! Celá tá akcia s vymazaním spomienok bola zbytočná, pretože on o ne nejakým spôsobom neprišiel! Jej jediný dobrý skutok... posledná šanca o nápravu všetkého, čo spôsobila vlastnou nenávisťou...

„Chceš sa vyrozprávať?“ navrhol jej Nox po polhodine mŕtvolného ticha.

Pološialene sa zasmiala. Vyrozprávať? O tom, ako bola kedysi plná nenávisti a pomáhala viesť frakciu za vyhladenie ľudí? Ako musela prisahať v mene niekoho, kým ani len nebola? Ako v poslednej chvíli podstrčila archanjelovi Camael plány na stroj k vymazaniu spomienok, aby mohla zastaviť jedinú bytosť zapálenejšiu než ona? Ako sa dohodla s vesmírom na treste za svoje činy a skončila ako Orákulum výmenou za zachovanie spomienok?

To už Nox skôr uverí príbehu o časovej slučke.

„Ty si nevidela, čo sa dialo od príchodu Jazdcov?“

Naprázdno preglgla. „Nikdy som nevidela nikoho z archanjelov a archdémonov. Som voči nim slepá,“ prezradila mu.

To... mnohé vysvetľuje. Prisadol si k nej a na skúšku ju jemne pohladil po ramene. Neodtiahla sa, čo bral za dobré znamenie. „Jeden z nich musí byť zodpovedný za výbuch. Nič iné by nedávalo zmysel. Je len zhoda náhod, že je to zároveň posvätné miesto niekoho iného.“ Keby sa nesústredil na vlastné chyby, možno by k tomuto záveru došiel aj sám. Takmer zabudol, čoho je sopka schopná. Po tisícročia to preňho boli len posvätné súradnice.

Brie si trela unavené oči. Mala pocit, akoby zostarla o milénium. „Ak máme pravdu... tak stojíme proti takmer všemocnému archanjelovi. Ako ho chceme zastaviť?“

Naposledy to bola katastrofa!

Noxovi sa čosi mihlo v očiach. Možno by mal metódu... „Najskôr si overíme fakty, dobre? Pôjdeme do Yellowstonu a obhliadneme to tam. Možno vycítiš viac než ja a uvidíme.“

A čo asi nájdu? Zmagoreného archanjela s takmer absolútnou mocou. Znovu sa jej chcelo zvracať. Prečo si len vtedy musela otvárať ústa?

 

 

Cestovať s fénixmi bola pre Brie nová skúsenosť a nie práve príjemná. Zatiaľ čo ona cestuje živlom vody, oni používajú oheň. Nox mal v paláci obrovský krb, ktorý rozpálili a potom ju jeden z nich vzal za ruku. Prinútili ju skočiť do plameňov a odrazu... sa ocitli na trávou zarastenom kúsku zeme obklopenom stromami a gejzírmi.

Nox ju inštinktívne podoprel, keď takmer omdlela od náhlej zmeny prostredia. Okamžite sa od neho odtrhla, priam s panikou v očiach. Ak to aj spozoroval, zdržal sa komentára. Spolu s dvoma fénixmi – Norou a Jimom, sa vydali smerom ku kaldere o veľkosti menšieho mesta. Kráter aj celá hora boli v podstate na úrovni terénu. Les ustúpil menšej planine a Brie sa nadýchla čistého horského vzduchu. Aj keď bola v šatách, hopkala vedľa Noxa ako horská koza.

„Cítiš niečo?“ opýtal sa jej, keď sa zastavili.

Brie privrela oči, aby sa mohla sústrediť. Problém je... že jej schopnosti sú trochu chaotické.

Možno viac než trochu.

Cítila energiu každého stromu, prítomnosť miestnej fauny, silu vody pod nimi, magmu, kvitnúce rastliny, oblaky nad nimi, Noxa... Nebesia, Nox bol ako maják v absolútnej tme. Jeho moc do nej narazila ako celá armáda vojakov.

„Orákulum!“ začula svoje meno vo výkriku. Znovu sa našla v Noxovom zovretí, tentokrát ju ale celú nadvihol, pretože sa jej podlomili kolená.

Spomenula si na iný moment, keď ju takto držal. S tým rozdielom, že obaja boli nahí a on ju uvoľnene niesol do teplého kúpeľa.

Zružovela a znovu sa od neho odtiahla. Nox ju položil na zem a zamyslene ju pozoroval.

„Stalo sa niečo?“

Áno, bolo jej pripomenuté aká bola naivná. A bolelo to. Odkašľala si. „Nie. Po toľkých rokoch v Delfách moja moc nie je čo bývala,“ vyhovorila sa. „Ale necítim nič, čo by naznačovalo erupciu.“

Keď sa uistil, že mu znovu neomdlie, prešli sa po obvode celej kaldery v snahe čokoľvek spozorovať, ale okrem pár neškodných zvieratiek nenarazili na nič.

„Nevieš kde sa objaví prvý výbuch?“ vyzvedal Nox.

Brie sa obzrela, aby sa zorientovala. Keď sem prišla naposledy, stála o niečo viac na juh. Spoznala však skalný previs a od neho odpočítala približnú vzdialenosť. Ukázala na miesto, kde zem pukla pred jej očami a odkiaľ začala reťazová reakcia. „Približne tam.“

Nox vypustil vlastnú silu, ale ani tá nie je čo bola. Nevedel prečo, ale mal pocit, že s tým má čo robiť jazva na hrudi. Vo vrecku kabáta ho ťažil kryštál, ktorý mu svojho času preťal srdce. Nevedel, prečo ho so sebou nosí. Možno masochizmus? Pripomienka?

Presvedčil sám seba, že má čisto praktické dôvody – tá vec je mocná zbraň a možno sa mu niekedy zíde.

Sústredený na sily prírody sa pokúšal zachytiť energie pod nimi. Yelowstone je živel. Je bodom v existencii Zeme aj civilizácie. Jeho činnosť ovplyvnila všetko, čo tu keby bolo a bude. Alebo nebude.

So zavretými očami zachytával energie okolo nich. Podivne, tá Briena bola odštítená. Robila to úmyselne? Alebo je to kvôli jej statusu Orákula?

„Cítiš niečo?“ doľahol k nemu jej jemný hlas. Na chvíľu mal pocit, že mu niekoho pripomenul, ale jeho myseľ tú absurditu hneď zavrhla.

Prikývol. „Magma sa prediera nahor. Je horúcejšia, než by mala byť. Pod prílišným tlakom. Väčším, než by bolo prirodzené.“ Znovu oči otvoril. „Niekto ju zahrial.“

Brie prišlo opäť zle. Okľuka. Zahriatie magmy nie je priamy čin proti ľuďom. Nebesia, stvorila skutočné monštrum! „Vieme ju znovu schladiť?“ opýtala sa naivne.

Nox si vzdychol. „Je neskoro. Tlak je priveľký. Potrebujeme zistiť, ako k tomuto stavu došlo a zvrátiť proces.“

Iste. Zvrátiť stav bublajúcej magmy. Nie je nič ľahšie. Brie sa obzrela. Fénixovia sa držali ďalej od nich, usadení na tráve. „Vedeli by to urobiť oni? Sú to predsa bytosti ohňa.“

„Obávam sa, že proti tejto sile nič nezmôžu. Toto chce extrémne silnú mágiu.“ Akej je schopný málokto.

Stiahlo jej hrdlo. „Čo ak sa vráti? Ten, kto to spôsobil?“

Nox sa k nej obrátil. „Čo tým myslíš?“

Uhla pohľadom. „Keby som niečo takéto ohromné naplánovala a pripravila... určite by som posledné dni všetko kontrolovala. Pravidelne.“

To mu nenapadlo. Vďaka Orákulu vedia presne kedy výbuch nastane a pri troche šťastia to vie aj ich nepriateľ. Čo znamená, že sa sem musí vrátiť. „Chceš ho presvedčiť, aby to zastavil?“

„Na pekné slovíčka asi počúvať nebude. Ale sme dvaja. On je jeden.“ Archanjel. Veľmi mocný archanjel.

„A na rozdiel od neho nemáme silu ovládnuť celý supervulkán. Prečo by s nami mal vyjednávať?“

Zatiaľ. „Máš lepší nápad?“ Ona ho nepotrebuje zastaviť hneď, postačí jej zistiť kto to je, ako momentálne vystupuje a kde sa zdržiava. Pri ďalšej slučke si ho nájde a bude to skúšať až kým ho neporazí.

„Fajn. Ale radšej by som ho sem prilákal čo najskôr.“ Kývol fénixom. „Prineste mi reflektory a LED svetlá!“

 

Brie sa pichla do prsta a dovolila niekoľkým kvapkám krvi dopadnúť na zem. Zatiaľ čo Nox naťahoval svetlá a nabíjal solárne panely, aby to tu rozžiaril jasnejšie než povrch Slnka, ona obchádzala základňu a sem-tam nakvapkala svoju krv. Stále bola vo svojich bielych šatách, pretože sa nemala do čoho prezliecť.

Keď padla noc a všetko potemnelo, svetlá sa rozsvietili a urobili z nich prakticky terč. Po tom, čo padla civilizácia, svetlá pohasli. Elektrárne už viac nevyrábali energiu na pouličné osvetlenie, budovy zhasli a zívali prázdnotou, malé obydlia sa vrátili k jednoduchým lampám, sviečkam a slabým solárnym baterkám. Zrodili sa nové generácie, ktoré pri pohľade hore mohli vidieť Mliečnu dráhu.

Brie predpokladala, že v tomto stave sú viditeľní prakticky z vesmíru. Privolajú dosť pozornosti?

Nox k nej pristúpil a ona schovala malý nôž, ktorým si pichala do prsta. „Dúfajme, že to zaberie,“ povedal vážne.

Nepozrela naňho. „Plán B je utiecť. Určite mu nestojíme za naháňačku, keď vie že svet skončí.“

Nox na ňu prižmúril oči. „Na to, v akej situácii sa nachádzame, si podivne pokojná.“ V hlase mal kritiku.

A prečo by nebola? Ak niečo pokazí, všetko si len zopakuje. Plus... nemá všetky emócie. Tak ako Nox. Jej činy bohužiaľ zasiahli ich oboch. „Mám snáď panikáriť?“

„Trochu by nezaškodilo.“

Znudene sa k nemu otočila. „Kde si prišiel k záveru, že mi na srdci leží osud ľudí?“ povedala viac než kruto. „Myslíš, že ich chcem zabrániť? Ja výbuch prežijem. Som Orákulum. Nevieš, aké veci som videla. Nenávidím ich!“ Odmlčala sa, aby sa zhlboka nadýchla. „Len viem, čo je správne a čo nie.“ A naozaj sa chce dostať z tejto slučky.

Noxom jej slová ani nehli. Ani on nie je fanúšikom ľudskej rasy. „Takže ak nám to nevyjde, nerozhodí ťa to?“

Mykla plecami. „Nie. Len prídem o svoje chipsy a budem si v paláci musieť zametať častejšie.“

Bohovia, obaja sú pokrivení! Nebol si istý, či ho to upokojilo, alebo vydesilo. Naznačil jej, aby sa ukryli do húštia, odkiaľ mali výhľad na celú osvetlenú plochu. Spoločne sa posadili na armádnu maskovaciu látku a schovaní pod vrstvami lístia a konárov čakali.

A čakali.

A čakali.

A čakali.

A dočkali sa.

Krátko nad ránom sa uprostred čistinky zablyslo a k Brieinej aj Noxovej hrôze sa pri nich zjavila nie jedna, ani dve, ale tri vyššie bytosti v plášťoch, bez tváre alebo akýchkoľvek poznávacích znakov. Obzerali sa po okolí, sledujúc silné svetlá.

„Tak kto chcel zachytiť našu pozornosť?“ zvolal jeden z nich neutrálnym hlasom.

Nox mal veľmi zlú predtuchu, ale než stačil Orákulum zastaviť, tá odhodlane vyliezla z húštia a prižmúrila oči na prichodiacich. Vydesene sa vyhupol k nej. Čo ako sa považoval za mocného a nezlomného, nevedel si predstaviť, že by sa ocitli v rovnocennom súboji.

„Zastavte sopku! Hneď!“ prskla Brie bez zdvorilostí. „Načisto vám preskočilo?!“

Nuž, rozhodne ich prekvapila, pretože na niekoľko sekúnd na ňu v tichu hľadeli ako na zjavenie.

„A ty si?“ konečne sa ozval ich vodca, ktorý vystúpil vpred.

„Otrávená vašou trápnou snahou zbaviť sa ľudí týmto spôsobom!“ ukázala okolo seba.

Nox sa plesol po čele. Diplomatka z nej rozhodne nebude. Nenápadne sa presunul popred ňu, aby ju v prípade potreby mohol zaštítiť. „Ste to vy, kto prebudil sopku?“ pokúsil sa o vyjednávanie.

„Nejako nevidím dôvod, prečo ti na to odpovedať,“ zamyslela sa bytosť. „Tiež mi nejde do hlavy, prečo ste si mysleli, že privolať nás sem bol dobrý nápad.“

„No poštového holuba sme by sme vám asi ťažko poslali!“ pokračovala Brie bez pudu sebazáchovy.

Nox sa zhlboka nadýchol. „Chystáte sa nechať vybuchnúť sopku, aby umreli ľudia? Je to vaša práca?“ skúsil to ešte raz po dobrom.

„Áno je,“ pripustil nakoniec jeden z nich a ľahkovážne mykol plecami. „A byť vami, nájdem si ubytovanie v nejakom peknom, útulnom kryte. Táto záležitosť sa vás nemusí dotknúť.“

„Bohužiaľ sa ma dotýka,“ odseklo Orákulum. „Takže čo keby ste láskavo šli na terapiu, namiesto tejto šialenosti? Je to viac než desať tisíc rokov, spamätajte sa! Ľudí sa nezbavíte!“

„Táto konverzácia skončila,“ rozhodol nakoniec vodca a chcel sa odmiestniť, ale Brie k nemu vyslala energetický záblesk, ktorý ho takmer zrazil z nôh.

„Nikam nejdeš, kým túto sračku neukončíš!“ okríkla ho s prekvapivou autoritou v hlase.

Bol to vcelku krátky boj. Traja proti dvom, pričom ani Brie a ani Nox neboli pri plnej sile. Obaja narazili do okolitých stromov, ako ich zmietla vlna mágie. Brie stratila Noxa z dohľadu a preto sa odvážila prebudiť kvapky krvi z pôdy, ktorými vyvolala slabé chvenie a ich nepriatelia sa zapotácali. Celá ubolená sa opäť rozbehla k nim, zatiaľ čo Nox potajme vylovil kryštál. Keď odrovnal jeho, možno odrovná aj týchto!

Nanešťastie, príroda ešte nepovedala svoje slovo. Brieina krv zasiahla príliš hlboko, jej mágia prisilná. Pôda začala praskať a uvoľňovať horúce výpary.

Brie zalapala po dychu a v poslednej chvíli sa zastavila, než by spadla do obrovskej jamy s bublajúcou lávou. Začala cúvať. Noxa uvidela o niekoľko metrov ďalej, ako čosi zviera, ale prach jej znemožňoval zaostriť. Rozkašľala sa.

Tri vyššie bytosti tiež vyzerali byť zmätené, ale ani ony nemali veľa času na premýšľanie. Aj keď predčasne, v obrovskom výbuchu slučka skončila.