Spútaní v čase 16

 

Keď pred obednými hodinami obaja prišli do miestnosti s mapou, Vasily so Stefanom už sedeli za obrovským stolom a vášnivo sa na niečom dohadovali. Stíchli, až keď uvideli svojich hostiteľov, a vstali ako v škole. Nevedeli, či sa majú klaňať alebo akokoľvek dať najavo rozdiel v ich postaveniach.

Brie sa na nich zmierlivo usmiala. „Ste v poriadku? Neublížili vám?“

Stefan pokrútil hlavou. „My sme zo seba neurobili fackovacích panákov.“

„Ste o niečo smrteľnejší, než my,“ vysvetlila im Brie dôvody, prečo zo seba urobili živé štíty. Posadila sa na okennú rímsu, zatiaľ čo Nox sa oprel o stenu naproti.

„Naši vládcovia nám zakázali kontakty s vyššími bytosťami,“ začal Vasily opatrne.

„Prečo?“ prekvapila sa Brie. Myslela si, že nesmrteľní sú kamaráti so svojimi stvoriteľmi.

Stefan si rozpačito prehrabol vlasy. „My sme sa... trochu pohádali. Asteroid, fakt že ste nás stvorili ako databanky, a tak ďalej. Veľa z nás sa ocitlo vo vašej vojne, o ktorej sme ani nevedeli.“

To dokázala pochopiť. „Chcete ísť naspäť? Po tom všetkom nemáme právo vás tu držať.“

Upír sa znovu posadil. „Zúfalo potrebujete našu pomoc. A nielen našu. Eventuálne budete musieť za svojimi súrodencami. Sami toho maniaka nezastavíte,“ prorokoval. „Ste si istí, že oni necítia neustále sa vracajúci čas?“

Nox sa zasmial. „Pravdepodobne majú kvalitné migrény.“ Aj on ju mal, než ho zachránil kryštál.

„Podarilo sa vám niečo zachrániť z výskumu?“ naliehala Brie.

„Prekvapivo áno,“ ozval sa Vasily. „Jeden počítač, ten hlavný, je takmer nepoškodený.“

Spozornela. „Ten archanjel...“ uvedomila si.

Všetky pohľady sa upreli na ňu.

„Keď som sa vrátila do tábora... jeden z nich práve vychádzal zo stanu s počítačom. Mohol ho hodiť o skalu hneď vedľa. Alebo do mláky. On sa ale obzrel a našiel najhustejší porast trávy, kam ho cielene hodil,“ vyrozprávala im. „Akoby... nám chcel pomôcť?“

Tomu sa ťažko verilo.

„Si si istá? Nemal len naponáhlo?“ váhal Stefan.

Istá si nebola. Ale prišlo jej zvláštne, že nezničil viac-menej krehký kus techniky. „Pýtať sa ho na to v najbližšej slučke nebudem.“

„Prečo podľa vás prišli?“ dumal Nox.

„Z toho ako ležérne sa zjavili, zrejme len chceli skontrolovať, či všetko ide podľa plánu,“ teoretizoval Vasily. „Nabudúce sa musíme zdekovať včas.“

Nabudúce. Ďalšia slučka. Koľko ich ešte budú musieť absolvovať, keď zatiaľ ani len neprišli na to ako sa sopka prebudila? Brie si vzdychla.

„Dokázala...“ Stefan sa nenávidel za vetu, ktorú musel vysloviť. „Dokázala by krvavá mágia zastaviť výbuch?“

Noxov žalúdok urobil salto. Nechcel na scénu priviesť tieto sily.

Brie smutne privrela červené oči. „Na niečo také silné by som potrebovala litre mocnej krvi, tisícky ešte mocnejších zaklínačov a presný popis procesov, ktoré je potrebné vyrovnať. A doslova vidím hrôzu vo vašich tvárach pri tej možnosti.“ Smutne na nich pozrela. „Priam sa trasiete strachom.“

Upíri si vymenili ostražité pohľady.

„Videli sme, čo tvoja mágia dokáže,“ vysvetlil jej Vasily.

Odfrkla si. „V rukách mocichtivých, nevzdelaných ľudí. Ovládajú sotva pol percenta jej skutočného potenciálu. Naši mágovia trénovali stáročia, než ju mohli praktikovať bez dozoru.“

„Myslím, že budeme potrebovať iný plán,“ zhrnul ich situáciu Nox.

„Žiadny plán nám nepomôže, ak nezastavíte vášho kamaráta s krvavými krídlami,“ vrátil ich do reality Stefan. „Čo mu zabráni urobiť to isté na Sumatre? Na Zélande? V Argentíne? Bolívii? Čile? Viete, koľko je na svete supervulkánov? Nezastavíme ich všetky, keď sotva zvládame jeden.“

Mal pravdu a všetci to vedeli. Brie prosebne pozrela na Noxa, akoby mohol mať odpovede.

„Ak sa už niekoľko archanjelov aj archdémonov spojilo, ako to, že ho ešte neporazili?“ nechápal Nox. „Oni sú nanajvýš traja a podľa vášho rozprávania, spojenectvo proti nim číta desať jedincov. Plus predpokladám, že Jazdci sú tiež na vašej strane?“

Vasily zagúľal očami. „Pretože všetci prišli o značné množstvo svojej moci spolu so spomienkami. Podľa všetkého aj gentleman s krvavými krídlami, aspoň podľa Camael. Ale menej než oni.“

Brie sa zamračila. „Ako mohli prísť o moc?“

„Ten pekelný stroj im ju vzal,“ doplnil Stefan. „Niektorí sa ani len nezvládli premiestňovať.“

„O tú schopnosť som prišiel aj ja,“ pridal sa Nox. „Ale myslel som si, že to bol ten tvoj kryštál.“

Brie na nich hľadela ako na bláznov. „Prečo by ten stroj mal brať moc?“

Nox nadvihol obočie. „Snáď to nebolo jeho účelom?“

Rozhorčene zoskočila z rímsy. „Isteže nie. Je určený čisto na spomienky. Nemali sme kúska technológie, ktorá by dokázala niekomu odobrať sily.“

Upíri mali ústa dokorán.

Brie si zovrela koreň nosa. „Oni si myslia, že sú bezmocní?“

Vasily sa obrátil k Stefanovi. Prebehla medzi nimi tichá komunikácia. Potom sa zhrozene otočili k bývalej bohyni.

„Camael to musela vedieť!“ uvedomil si Vasily.

„A nemohla to nikomu povedať, pretože vie, že je medzi nimi zradca, ten s krvavými krídlami,“ doplnil Stefan.

„Preto radšej necháva ostatných v domnení, že so spomienkami prišli o moc,“ pokračoval Vasily.

„Placebo,“ zasmial sa Stefan.

Brie bola čiastočne ohromená následkami, ktoré mal jej stroj. „Takže oni tu po celý ten čas pobehujú, zatiaľ čo sotva využívajú svoju moc?!“ Prišiel záchvat smiechu, až sa prehla v páse.

Noxa pichlo pri srdci, keď počul jej zvonivý smiech. Mal pocit, že to bol jej prvý od potopenia Atlantídy.

„Toto sa nesmú dozvedieť,“ kládol im na srdce Stefan. „Videli ste, čo ten magor dokáže, keď nevie že je pri moci? Nesmieme dovoliť, aby k nej prišiel.“

Brie vážne prikývla. „Máš pravdu.“

„Nerád to hovorím, ale myslím, že ak chcete von zo slučky, musíte najskôr spacifikovať jeho aj s kumpánmi, než vôbec začnete pomýšľať na upokojenie sopky,“ nadhodil Vasily. „A na to budete potrebovať ostatných archanjelov a archdémonov.“

Nox sa zatváril, že by radšej šiel bojovať s aligátormi v obleku z krvavých steakov. „Nevraveli ste náhodou, že je medzi nimi zradca a vy neviete, kto to je?“

Brie sa zamyslela. „A archanjeli majú kryštále. Nemôžeme ich varovať ohľadom slučky, inak by ich mohol použiť náš nepriateľ.“

Vasily behal pohľadom z jedného na druhého. „V tom prípade musíte najskôr nájsť zradcu. Potom varovať ostatných. A potom zastaviť sopku,“ zhrnul takmer neuskutočniteľný plán. „Zatiaľ čo nás budete dookola každých desať dní unášať.“

 

 

Vasily vyšiel na jeden z mnohých balkónov Noxovho paláca, o ktorý sa delil so Stefanom – jeho komnaty boli hneď vedľa. Slnko práve zapadlo a vzduchom sa niesli prvé zvuky nočných živočíchov. Vyčerpane sa oprel o zábradlie a nasával vôňu mora.

„Začína to byť príliš komplikované, nezdá sa ti?“ ozvalo sa vedľa neho po chvíli, keď sa k nemu pripojil Stefan.

Komplikované je silný eufemizmus. „Čo ako sú ich úmysly noblesné, ani len s našou pomocou to nezvládnu,“ prorokoval. „A my nemôžeme zasiahnuť, pretože o pár dní aj tak na všetko zabudneme.“ Nemajú čas potajme varovať archanjelov a archdémonov, zatiahnuť do diania Najvyšší dvor upírov, poprosiť o pomoc...

„Tak som premýšľal...“ začal Stefan.

Vasily po ňom okamžite hodil znepokojený pohľad. „Strašný to zlozvyk. K čomu si prišiel?“

Špión sa diabolsky usmial. „Sme v slučke. Čokoľvek urobíme, nikto si nič nebude pamätať. Môžeme hoci aj vyhodiť do povetria Koloseum a nič sa nestane. O desať dní bude naspäť.“

Vasilymu netrvalo dlho pochopiť smerovanie jeho myšlienok. Krv sa mu okamžite rozprúdila. „Satelitné mobily! Hneď!“

O desať minút už obaja vytáčali prvé čísla. Ľudské komunikačné prostriedky síce padli, ale vďaka Vasilymu a jeho tímu inžinierov mali nesmrteľní vlastnú sieť nielen pre telefonickú komunikáciu, ale aj vlastný internet.

„Hej, Michel?“ oslovil Vasily francúzskeho kráľa, zatiaľ čo sa prechádzal po balkóne. „Vieš, že si prvotriedny kretén? Celý svet nesmrteľných ťa nenávidí a Najvyšší dvor aktívne pracuje na tom, ako ťa konečne zosadiť z trónu. Och, a ten koláč ktorý tak nadšene vyhlasuješ za poklad svojho dvora? Tvoj hlavný pekár ho pašuje z Nemecka! Mojimi dronmi!“

„Smiem hovoriť s kráľom Nikolaiom?“ zaznelo od Stefana, ktorý si tiež držal mobil pri uchu a pokúšal sa spojiť s dvorom vlkolakov. „Nikki? Ahoj, chlpáč. Vieš ako raz mesačne usporiadavaš svoje tajné orgie? Prekvapko – nie sú tajné! Vedia o nich všetci špióni a väčšina členov ochranky dvorov. Myslíš, že keď si dáš masku na oči, nikto ťa nespozná?“ zasmial sa. „Európska šľachta má tajnú hru – spoznaj člena podľa penisu. Tvoj uhádnu hneď! To zahnutie je absolútne očividné. Si v šoku? Výborne, pa.“ A zložil.

O desať znepokojivých telefonátov a niekoľko záchvatov smiechu pozdejšie sa obaja upíri spokojne hodili na pohovku vo Vasilyho komnatách a zotierali si slzy pobavenia.

„Toľkoto srandy som nemal od Francúzskej revolúcie,“ priznal Stefan. „Kiež by som mohol vidieť tie tváre, keď som im volal.“

Vasily sa zaškeril. „Myslím, že si ich dokážeš predstaviť. Chudák Nikolai asi práve spovedá svoju ochranku.“

Zasmiali sa, po prvý raz uvoľnení od únosu. Bola hlboká noc a ich supersluch zaznamenal, že Brie a Nox opäť vedú rozhovor pri fontáne, ďaleko od nich.

„Ako je to dlho, čo sme boli osamote?“ zamyslel sa Stefan. Na Vasilyho dvore naďalej predstierali zabehnutú rivalitu zrodenú z toho, že ich vládcovia presunuli vedenie Tajnej polície do Ruska a Vasily bol menej než nadšený. Problém je, že medzi nenávisťou a tou druhou vecou, o ktorej nechceli hovoriť, je veľmi tenká línia. Línia, ktorú sa snažili držať medzi sebou, ale v tajných chvíľach ju prekročili. Nenápadné pohladenie, zovretie rúk, horúce pohľady. Slová podpory a dôvery. Nič viac si nedovolili. Delili ich svety, pôvod aj predsudky.

„Mesiace,“ odhadol kráľ.

Stefan opatrne položil svoju dlaň na jeho a čakal, či sa upír odtiahne.

Nestalo sa. Len kútiky pier sa mu zdvihli.

„Nič si nebudeme pamätať,“ zašepkal špeh po chvíli do tmy. „Čokoľvek urobíme, ani len my nebudeme žiť s následkami... alebo výčitkami.“

Vasilyho oči sa prudko otvorili nad slovami medzi riadkami. Dych sa mu zrýchlil.

Ticho zhustlo.

„Čas všetko odplaví,“ dokončil Stefan lyricky.

Vasily zovrel pery. „Naozaj sme dospeli až sem? Keď si nemôžeme nárokovať ani len na pekné spomienky?“

Stefan im preplietol prsty. „Viac nám dané nebolo.“

Po kráľovej tvári stiekla trpká slza. Čokoľvek urobia... kamkoľvek zájdu... nebudú si to môcť so sebou zobrať. Pootočil hlavu ku kedysi nenávidenému upírovi. Nenávisť bola ľahká. Predvídateľná. Pohodlná. Neubližovala, ako to druhé. Na nenávisť boli zvyknutí. Roztrasenou rukou pohladil Stefana po líci, potom mu prehrabol tmavé vlasy. Upír nad takým jednoduchým gestom privrel oči a natočil sa pohladeniu ako smutné šteniatko.

„Spomínaš si, ako som ti kedysi naprával rebrá po tom, čo sme spadli zo stromu?“ zašepkal Stefan.

Vasily sa pousmial. „Myslíš po tom, čo nás Ellinor Nórska spútala a nechala uprostred lesov, kde sme utekali pred medveďmi? Áno, tú spomienku je ťažké vymazať.“

Teplá ruka mu pristála na hrudi, na mieste, kde boli zlomené kosti. „Netušíš, ako sa mi triasli dlane od strachu, že by som ti ublížil,“ priznal Stefan takmer nečujne.

Kráľ zamrkal. „Naozaj?“

Šéf Tajnej polície prikývol. „Ten deň ma strašil v snoch ešte mnoho rokov.“

Veľký, drsný špión sa bál o nenávideného kráľa. Aká podivná predstava. Vasily sa zdvihol a obkročmo sa posadil Stefanovi na stehná. Obaja nechcene zastonali, ako sa ich telá dostali do kontaktu. „Vieš čo strašilo v snoch mňa?“ zašepkal mu na pery.

Stefan mu zovrel boky. „Hm?“

Vasily im spojil čelá. „Keď som ťa musel spútať, pretože sa ti vracali epizódy z tvojej smrti. Tvoj krik... mi znie v ušiach dodnes.“ Stefan umrel na besnotu a bol premenený v poslednej chvíli. Táto traumatická spomienka na jednu z najhorších bolestí, aké existujú, ho však nikdy neprestala sprevádzať.

Stefanovo zovretie zosilnelo. Čakal, že táto informácia dá Vasilymu pocit nadradenosti. Víťazstva. Vedomie, že na dvore má akéhosi chudáka, ktorý umrel ako prašivý pes. Nič také sa však nestalo. Vasily ani jediný raz túto udalosť nepoužil proti nemu. Nebál sa ho dotknúť. Nič sa nezmenilo. Akoby... akoby okolnosti jeho smrti nemali dopad na to, ako ho kráľ vidí. „V ten deň som sa chcel prepadnúť pod zem.“

Vasily mu vzal tvár do dlaní. „V ten deň som pre teba plakal, Stefan. Pre chlapca, ktorý nedostal šancu žiť, až kým nebol premenený.“ Pohladil ho po viečkach. „A ktorý sa občas naďalej objavuje v tvojich očiach. Ktorý neverí, že by mohol prekvitať na šľachtických dvoroch ako vojvoda, ktorým je.“

Stefan smrkol. „Ktorý nikdy ani len nesníval, že bude mať v objatí samotného kráľa upírov.“

Vasily sa na ňom pomrvil, len aby mu trochu odkrvil mozog. „Nechutí snáď zakázané ovocie najlepšie?“

Stefan, ktorému začínali byť tesné nohavice, si pritiahol kráľov krk k perám a zľahka ho pobozkal. „Nemáš ani poňatia.“ Zubami ho škrabol na pokožke, až jeho obeť zastonala. „Už je to dávno, čo som ochutnal tvoju krv.“

A Vasily nechcel nič iné, len aby ju ochutnal znovu. Zaklonil hlavu, aby mu uľahčil prístup. Uhryznutia upírov, pokiaľ sú dobrovoľné, majú stimulačné účinky. Obvykle patria k posteľovým praktikám.

Stefanove dlane sa presunuli na Vasilyho lákavé pozadie, aby ho pritisli ešte bližšie. Ich citlivé partie sa cez vrstvy látok dostali do kontaktu. Kráľ si pritisol ruku na ústa, keď pocítil ostré zuby prekonať bariéru jeho pokožky. Stefan sa napil sladkej krvi, ktorá mu prúdila žilami, a vypustil do obehu endorfíny na utlmenie akejkoľvek bolesti.

Ruský kráľ sa musel oprieť o pevné ramená pred sebou, aby udržal rovnováhu. Celé jeho telo ožilo. Cítil každý dotyk, každý Stefanov nádych a výdych na svojom krku.

Stefan si dal načas, než si doprial posledný dúšok a oblizol ranky po uhryznutí, aby zacelil kožu. Hneď na to Vasilyho pobozkal, drsne a dominantne, akoby ho chcel trestať za stratu vlastnej kontroly.

Vasilyho ruky sa odrazu ocitli pod Stefanovým tričkom, skúmajúc pevné svaly a horúcu pokožku, ktorá ho toľké roky lákala.

Tri sekundy na to skončil na nohách, pritisnutý o stenu za sebou, Stefanov prerývaný dych sa miešal s jeho vlastným. „Sprcha!“ rozkázal špión autoritatívne, zatiaľ čo oslobodzoval kráľa z jeho handier.

Trvalo im nejaký čas trafiť do dverí, pretože sa až tak nevenovali smeru, než jeden druhému, ale nakoniec sa im podarilo skončiť pod teplým prúdom vody v luxusnej kúpeľni. Stefan otočil Vasilyho chrbtom k sebe a pritlačil ho o sklenenú stenu. Dlaňou mu prechádzal po hrudi a perami po krku. „Ani nevieš, koľko plánov s tebou mám, súdruh,“ zašepkal mu do ucha, než jeho dlaň zamierila nižšie.