Spútaní v čase 21

 

Brie si trela hruď. Už zabudla, aké to je zažívať nenávisť len pre to, že nie je ako väčšina. Toto správanie bolo bežné ľuďom, nie nesmrteľným. Aspoň si to myslela. Ale možno ju len rozmaznala Atlantída.

Nox sa k nej v kresle otočil. Doteraz sa im výborne darilo vyhýbať sa príčinám, prečo sú Brieine dúhovky červené, ale realita ich dobehla. Videl, ako dievča bojuje o kontrolu a zrejme aj so slzami. Nechcel ju viac rozrušiť, ale táto diskusia bude musieť niekedy prebehnúť. „Prečo ste sa vôbec na túto mágiu dali, Brie?“ začal jemným tónom. „Neboli ste s ňou stvorení.“

Nepozrela naňho. Hľadela do neznáma, stratená v spomienkach na dávny domov. „Mali sme svoje dôvody,“ šepla nakoniec.

„Aké?“ Nedokázal si predstaviť, čo by ich viedlo k potrebe toľkej moci. Pôvodná, prirodzená mágia nesmrteľných mala za účel zaistiť im pohodlie a ochranu. Mala im stačiť.

Pokrútila hlavou. „Túto informáciu ti nedlhujem.“

Zaškrípal zubami. Má pravdu, nedlhuje, ale bohovia, on potrebuje odpovede! Opatrne vzal jej ruku do svojej, aby dal Brie najavo, že nie je jej nepriateľ. „Nemyslíš, že by bolo lepšie, keby sa na túto mágiu zabudlo?“ skúsil to z iného konca.

Bohyňa mu zaryla nechty do kože. Nebol si istý, či od hnevu alebo frustrácie. Presunul sa z kresla na kávový stolík pred nimi, ktorý si prisunul bližšie, aby si videli do očí.

Brie sa prinútila uvoľniť zovretie. Nadýchla sa, potom pomaly vydýchla. „Videl si nás niekedy mágiu krvi zneužiť, Nox?“ opýtala sa s výčitkou v hlase.

Neodpovedal. Nemohol. Atlanťania neboli bojová rasa. Žili v moriach a oceánoch, sem-tam v sladkovodných jazerách a riekach. Jedinú vojnu, ktorú si v spojení s nimi pamätá, bola tá proti nemu. A on útočil prvý.

Brie poznala odpoveď. „Vieš koľko desaťročí trval náš morálny tréning, než sme vôbec boli pripustení k štúdiu krvi a jej síl? Keď si ma spoznal, mala som niečo cez tristo rokov a stále som bola študentom druhej fáze z dvanástich. Naši hlavní zaklínači mali cez tisíc rokov. Väčšina obyvateľov dokončila štúdium po piatich stovkách. Bola to pre nás veda, nie nástroj. S ľuďmi sme sa delili o vedu. Tak ako to robili oni. Keď nájdeš spôsob ako vyrobiť svetlo, nepodelíš sa oň? Aby to pomohlo všetkým?“

Kiež by to bolo také jednoduché. Potreboval, aby pochopila jeho pohľad. Zovrel jej aj druhú dlaň. „Ale toto nebola veda, Brie. A aj veda sa dá zneužiť.“

„Isteže sa dá, keď rodiacej sa civilizácii vezmeš učiteľov!“ sykla. „Jasné, že ju obrátili proti sebe, keď sme nemali dostatok času ich naučiť skutočné využitie. Následky. Morálne a etické bariéry.“

„Ja som len chcel, aby ste s tým prestali. Vedel som, čoho budú ľudia schopní. Vy ste sa vyvíjali milióny, priam miliardy rokov do bodu, z ktorého pochádzaš. Ľudia sú tu necelé štyri milióny rokov.“

Brie naprázdno preglgla. Možno začali skoro. Možno aj Atlanťania mali sebecké úmysly a nepredvídali negatívne následky ich činov. Chceli ľudí naučiť krvavej mágii, aby prevzali ich bremeno. Aby ľud vody nemusel zostávať na jednom mieste, čakajúc kedy sa zlo zo sopky oslobodí a oni s ním budú musieť bojovať.

„A my sme chceli rovnakú slobodu ako ty a tvoji druhovia,“ ukončila debatu, vstala a odišla.

 

Ďalší tábor v Yellowstone. Ďalšie rozkladanie techniky. Ďalšie výpočty.

„Sme si istí, že tu nás nič neohrozí?“ uisťovala sa Miroslava, keď upevnila poslednú skrutku na hybridnom drone.

„V žiadnej slučke tu nikto nemal symptómy. Len musíme odísť skôr, než to sem naši nepriatelia prídu skontrolovať,“ odvetila Brie.

Vasily si so Stefanom vymenil obozretný pohľad, ale nahlas nevyslovili nič. S pohľadmi upretými na monitory sledovali postup stroja, ktorý Miroslava vypustila.

Priletel k jaskynnému otvoru, aktivoval silné svetlá a postupoval vpred. Bol to pomalý proces, pretože steny boli často úzke a zatáčky prudké. Brie sa začala nudiť, preto vyšla zo stanu von, aby sa nadýchla vzduchu. Nox sedel na rozkladacej stoličke a pohrával sa s nezapojenými káblami.

Po takmer hodine sa Miroslava konečne vystrela a nosom sa takmer nalepila na obrazovku. „Vasily? Je tu nejaká šanca, že si do stroja dal vysoko nekvalitnú kameru?“ opýtala sa.

Kráľ spozornel a pristúpil k nej. „Nie. Je tam najnovší super HD model. Prečo sa...“ nedokončil. Prenášaný obraz sa prudko zrnil, boli na ňom biele bodky a ovládanie dronu zlyhávalo. „To je snáď vtip?“

„O čo ide?“ Nox k nim priskočil. „Čo vidíte?“

Miroslava poslala dron do ďalšieho tmavého otvoru. „Skôr čo nevidíme. Jaskyňa je vysoko rádioaktívna. Nad rámec prežitia.“

Zamračil sa. „Na to ste prišli z prenosu?“

Vasily ukázal na biele bodky. „Vidíš toto? Kamera nezvláda žiarenie a takto reaguje.“

„Dlho nevydrží,“ dodala Miroslava.

„Pošli ju tak ďaleko ako môžeš,“ prikázal jej Stefan.

Nox privolal Brie, aby jej zreferoval situáciu. Zhíkla. „Takže to čo sme videli z vašich tiel...“ pozrela na Vasilyho so Stefanom.

Kráľ prikývol. „Boli naše rozložené telá. Obvykle radiáciu do určitej miery zvládame, ale ak presiahne určitý level a my nemáme dostatok krvi, ktorá by pomáhala nahrádzať rozkladajúce sa bunky...“

„Umrieme na to, že sa nám doslova rozpadne DNA,“ dokončil Stefan pochmúrne.

Brie mala ústa dokorán. Potom začali veci dávať zmysel. „Takže keď sopka vybuchla, radiácia sa uvoľnila s magmou a ja som bola zasiahnutá. Nikdy som svoj štít neposilnila proti gama žiareniu.“

„A preto dediny naokolo vymierajú ak zjedia alebo ulovia čokoľvek z parku,“ pokračoval Nox. „Rakovina. Plus zrejme pijú kontaminovanú vodu.“

„A preto mali moje merania odchýlky,“ konečne pochopil Vasily. „Asi ani v jednej slučke nám nenapadlo priniesť Geigerov počítač. Prečo aj?“

Brie sa priblížila k obrazovke, na ktorej sa začalo čosi objavovať. Akési... sudy. Tyče. A potom...

Miroslava zalapala po dychu. „Atómová bomba!“ vykríkla a v momente deaktivovala dron, aby sa jej náhodou nedotkol.

Nox zbledol. „B-bomba?“

Stefan si trel tvár. „Asi by ste mali niečo vedieť,“ povzdychol si. „Pred desiatkami rokov Michel Francúzsky prišiel na to, že po svete miznú zbrane hromadného ničenia, nebezpečné substancie a chemické zbrane. Odvtedy po nich pátrame, ale prišli sme na to, že ich využíva váš šialený brat. Keďže nemôže použiť svoju moc, musí využiť iné cestičky. Nedávno sa pokúsil vypustiť na Nový Babylon pravé kiahne.“ Striaslo ho. „Nechcite vedieť, ako sme sa ich museli zbaviť.“ Pozrel na Vasilyho, ktorý sa tiež snažil tú spomienku vytlačiť z hlavy.

„Prečo o tom neviem?“ rozohnila sa Brie. „Takéto niečo by som mala vidieť!“

Nox jej upokojujúco zovrel dlaň. „Takže toto je príčina? Odpáli bombu, ktorá aktivuje sopku?“

Vasily krútil hlavou. „Ani len bomba ho neprebudí. Skôr magma prebudí bombu. Rádioaktívny odpad sa zmieša so všetkým čo je vnútri. Výbuch sopky sám o sebe až taký smrteľný nie je, ale ak sa do ovzdušia dostane kontaminovaný prach, okolie zaleje rovnako nebezpečná láva... kto neumrie na následky, umrie pomaly na otravu radiáciou ako my. Dokonalý plán.“ Znechutene si odfrkol.

Brie prišlo špatne. Čo to len spôsobila? Vyletela zo stanu, aby sa zase mohla vyzvracať. Krátko na to ale pocítila na chrbte teplú dlaň, ktorá jej pridržiavala vlasy.

Poväčšine dávila naprázdno. Z očí jej tiekli slzy bezmocnosti a viny.

„No tak, nič v žalúdku nemáš,“ šepol Nox a stiahol ju chrbtom k sebe do trávy. Zabalil ju do svojho objatia, aby sa mohla upokojiť.

„Je to moja vina,“ vzlykla. „Nebesia, prečo som prišla s tým sprostým nápadom?!“

Nox jej zvieral obe ruky. „Ak si vinná ty, Brie, tak som rovnako vinný aj ja,“ mrmlal jej do ucha. „Napravíme to, sľubujem. Dýchaj.“

Previnilo pozrela na ich obecenstvo, ktoré opatrne vyšlo zo stanu. Posadali si okolo nich, pohľady znepokojené.

„Takže...“ nadhodila Miroslava. „Než zastavíte vášho drahého súrodenca, musíte upokojiť sopku, deaktivovať bombu a vyniesť všetok rádioaktívny odpad von, uzavrieť ho do olovených nádob a transportovať niekam, kde nie sú živé bytosti. A potom aj tak prídete za nami, aby sme vyčistili park a jeho okolie od radiácie.“

„To ide?“ prekvapil sa Nox.

„Pomaly, ale áno,“ pritakal Vasily.

Nastalo ťažké ticho.

Miroslava ho po viac než polhodine preťala prvá. „Viete, kto je Julius?“

Nox sa zamyslel. „Súčasný vládca nebies?“

„Ani on nebol vždy svätý. Doslova zničil svet. Ale prišiel to napraviť. Aj keď sa nakoniec všetci museli dozvedieť o rozsahu jeho skutkov. Tie rozhodli vojnu a náš svet ho prijal medzi seba. Nie pre to, kým bol, ale pre to, ako sa nakoniec rozhodol. Ten čas príde aj u vás.“ Ukázala okolo seba. „Túto vec nezastavíte sami. Potrebujete pomoc.“

Nox pevnejšie zovrel Brie. Kým sú v tom len oni dvaja, ich špinavé tajomstvá sú v bezpečí. Nenávidieť sa môžu len navzájom a na to sú zvyknutí.

„Miroslava má pravdu,“ pridal sa Stefan. „Už len na zastavenie tej trojice bude potreba všetkých archanjelov a archdémonov.“

Otázne je, či to bude stačiť. Čo ak nie? Akú ďalšiu silu by museli povolať?