Spútaní v čase 23

 

Nox bez zaklopania vošiel do Brieinej kúpeľne a uprel na ňu pohľad, ktorý ju primrazil uprostred pohybu pod otvorenou sprchou v rohu miestnosti. Poznala ten pohľad. Obvykle znamenal, že deň na to bude veľmi, veľmi vyčerpaná.

Archanjel zo seba strhol róbu a bez varovania sa nanominoval k nej pod prúd teplej vody. Vzal jej tvár do dlaní, oprel ju o stenu a drsne pobozkal.

Brie prekvapením zakňučala a zovrela mu boky. Nebesia, tento pocit jej chýbal celé tisícky rokov! Nox mal rád kontrolu a ona mu ju ochotne prenechala keď sa na to cítila. A on si dal záležať, aby sa na to cítila často. Jazykom mu vyšla v ústrety a privrela oči.

Nox dlaňami prikryl jej pevné prsia s navretými ružovými bradavkami a citlivo ich masíroval. Odtrhol sa len keď im viditeľne dochádzal dych. „Chcem ťa späť, Brie, a ak okamžite neutečieš, viac ťa nepustím,“ varoval ju hlbokým hlasom, v ktorom nebolo ani kúska jeho obvyklého pokoja a vyrovnanosti.

Bohyni poskočilo srdce. Objala Noxa a nechtami mu prešla po pokožke chrbta. Zastonal a zaklonil hlavu. Ó áno, aj ona vie čo naňho platí! „A moja mágia?“ zamrmlala mu na pery.

Prehrabol jej mokré vlasy. Ich telá sa dotýkali všade kde sa dalo. Bolo to omamné. Nox Brie pobozkal na viečka tých krásnych očí, ktoré v sebe ukrývajú kúsok jeho duše, ak nejakú má. „Bude vždy tvojou súčasťou,“ konečne pripustil. „Príde deň, keď ma o nej naučíš viac.“ Možno potom pochopí prečo sa jej tak veľmi nechce vzdať.

Brie sa z očí vykotúľali slzy. Jednou rukou zamierila k jeho hrudi, pohladila blednúcu ranu a zamierila nižšie. Cítila, ako Nox napol svaly, keď sa dostala cez brucho až k pulzujúcemu orgánu, ktorý si rozhodne vyžadoval pozornosť. Trochu skazene sa pousmiala. „A si si istý, že nezmeníš názor, keď sa ti krv znovu vráti to tej peknej hlavičky... na krku?“

Noxove pery sa presunuli na jej krk, kúsok nad kľúčnu kosť. „To zistíme len jedným spôsobom, nemyslíš?“

Nuž, mohla sa snáď hádať? Pohladila tú nadmieru atraktívnu ukážku mužského vybavenia a prstom prešla po špičke.

Nox zasyčal. Nebol si istý, či si Brie uvedomuje, že od ich posledného boja bola jeho jedinou spoločníčkou iba jeho ruka. Zabudol dýchať, keď uvidel tú nebezpečnú ženskú klesnúť na kolená a jazykom prejsť po jeho celej dĺžke. Pred očami mal hviezdičky a musel sa oprieť o stenu.

Brie k nemu nevinne vzhliadla. „Zaujímalo by ma, či ťa roky dobehli, alebo ešte stále zvládneš niekoľko kôl než sa unavíš,“ vyzvala ho.

Urazene sa zamračil nad jej náznakom, že je starý. „Ak máš v pláne zajtra chodiť, veľmi by som nepokúšal, drahá Brie,“ varoval ju.

Odfrkla si. Akoby jeho varovania niekedy počúvala. Nasala ho do úst asi do polovice, pretože viac nezvládla. Zvyšok dĺžky pokryli jej všetečné prsty a Nox úplne zabudol, že boli kedysi nepriateľmi. Čo ako bojoval o kontrolu, stačilo len pár minút, niekoľko premyslených ťahov jazykom a jemné škrabnutie zubov, aby vyvrcholil s priam zvieracím vrčaním.

Brie sa samoľúbo usmiala. „Dvanásť tisíc rokov a stále mi to ide.“ Zvodne si oblizla pery. Potom si Noxa celého premerala. „Hm... stále pripravený do akcie.“

Po toľkých rokoch si nebol istý, či toto nebude jeho permanentný stav. Obzvlášť ak pri ňom bude toto stelesnenie pokušenia. Pomohol Brie na nohy, vypol sprchu, vzal ju do náručia a odniesol do postele hneď vedľa. Jej spálňa bola priestranná, s otvoreným balkónom, cez ktorý prenikal príjemný vánok. Doslova ju hodil na rozložitú posteľ a prinútil ju kľaknúť si na matrac, s rukami na záhlaví, aby sa mala o čo zaprieť. Potom jej drsne roztiahol stehná a pritisol sa k nej odzadu. „Nie aby si sa pohla!“ dal jej príkaz.

Brie pevne zovrela záhlavie a prehla si chrbát, aby mal čo najlákavejší výhľad na jej pozadie.

Nox jej zozadu pohladil prsia, bradavky, bruško a stehná, než sa dostal k rozpálenému stredu, ktoré tiež potrebovalo vážnu pozornosť. Prstom niekoľkokrát obkrúžil Briein klitoris, potom do nej ponoril dva prsty.

Obaja zastonali. Brie ani nedokázala vysloviť, ako jej telo potrebuje Noxovu prítomnosť. Všade.

Archanjel jej bozkami zasypal krk, zatiaľ čo prstami skúšal koľko toho znesie. Pomalými pohybmi dnu a von ju pomaly uvoľňoval. „Si krásne vlhká,“ zašepkal jej do ucha. „Ale sotva si zvládla dva prsty. Si príliš napätá.“

Bohyňa k nemu pootočila hlavu, zadýchaná a napoly stratená kdesi v krajine zázrakov. „Nox...“ dokázala vysloviť len jeho meno.

Pobozkal ju na pootvorené pery. „Potrebuješ viac?“

Prikývla. Trvalo jej nejaký čas zmieriť sa s tým, že obyčajný sex ju málokedy uspokojí. Nox ju za to nikdy nesúdil a sám objavil metódy, ako ju dostatočne vydráždiť, než priam prosila o jeho penis.

Nox si až doteraz myslel, že prišiel o svoju schopnosť roztiahnuť krídla, tak ako o možnosť sa premiestňovať. Keď sa však dozvedel, že žiadna sila mu tie jeho nevzala a atlantský kryštál ho len vydesil, všetko sa mu vracalo. Skúsil teda niečo, o čo sa nepokúsil veľmi, veľmi dlho.

Roztiahol krídla. Z bieleho peria. Na rozdiel od jeho súrodencov, on mal skutočne len tie najklasickejšie. Podľa neho boli stvorení anjeli. Chcelo to trochu manévrovania, aby nič v miestnosti nerozbil, ale podarilo sa mu vytrhnúť jemné biele pierko a znovu ich nechať zmiznúť. Ukázal ho Brie, aby vedela čo ju čaká, a jej pohľad hrôzy a vzrušenia zároveň ho dojal.

„Ruky,“ povedal prísne.

Až teraz sa odvážila pustiť záhlavie a nechala Noxa zovrieť jej obe zápästia, ktoré jej pritisol k hrudi. Ešte viac jej roztiahol stehná a voľnou rukou použil pierko, ktorým jej prešiel po klitorise až k vlhkému otvoru pod ním.

Brie prešla triaška a celou váhou sa oňho oprela.

Nox sa usmial a pohyb zopakoval. „Dýchaj, rybička. Chvíľu takto zostaneš.“

Brie si toho bola vedomá. Nox a jeho pierko ju začali trápiť skúseným tempom, nad ktorým nemala kúska kontroly. Len čo ju dostatočne rozpálil, sústredil sa len na klitoris, ktorý reagoval na každé jedno pohladenie. Archanjel ju držal tak pevne, že nemohla ani pohnúť bokmi, aby unikla nekonečnej stimulácii. Dokázala len stonať a volať jeho meno, uväznená v pevnom, teplom náručí. Po polhodine sa už dostalo aj na slzy, ale bohovia, presne toto potrebovala!

Nox ju láskyplne bozkával na odhalený krk. „Šššš, drahá Brie. Zvládaš to krásne,“ tíšil jej vzlyky. „Ja viem, ja viem. Je toho veľa. Vydrž, áno?“

Brie smrkla a len videla, ako Nox odhodil mokré pierko, aby ho vymenil za nové, ktorým pokračoval v zmyselnom mučení. Keď to už viac nezvládala a svaly na stehnách ju zradili, konečne prestal a doprial jej pár sekúnd na spamätanie. Jej orgazmus bol tak blízko, ako len mohol.

Nox ju k sebe otočil a pohladil zružovené líca, pootvorené pery a prehrabol jej strapaté vlasy. Zhodnotil, že na dnes asi trápenia stačilo. Znovu do nej ponoril prsty a uznanlivo prikývol. „Oveľa voľnejšia. Je ti lepšie, drahá Brie?“

Zazrela naňho. K jeho metódam mala zmiešaný vzťah. Zbožňovala ich a nenávidela zároveň. Obkročmo sa mu posadila na stehná a pevne ho objala. Nox urobil to isté. Potom sa nastavil do správneho uhla, aby naňho mohla pomaly dosadnúť. Len čo v nej bol až po koreň, a cítil jemné sťahy jej svalov, si pozreli do očí. Brie ho váhavo pobozkala. „Prosím, už ma nikdy neopusti.“ Všetko ostatné nejako vyriešia. Nejako. Spolu.

„Také niečo sa viac nestane,“ sľúbil jej a jemne pohol jej bokmi. Bola vlhká a pripravená, na hranici vrcholu. Presne ako to mal rád. Tá takmer bolestivá hranica, ktorú obaja radi predlžovali.

Brie sa rozpohybovala, pomaly a opatrne, ale bol to Nox kto určoval tempo. Vyvrcholiť jej dovolil až po viac než polhodine, keď ho prosila. Jej vnútro sa okolo neho stiahlo, až aj z Noxa vyžmýkala ďalší orgazmus, a potom sa strhlo peklo. Všetky potlačované pocity sa dostali na povrch a nič nešlo zastaviť. Brie bola pretočená na brucho a Nox do nej vkĺzol zozadu. Potom ju uložil na bok na posteľ a ďalšie kolo si dali v tejto polohe.

Bola hlboká noc, keď obaja vykríkli v poslednom únavnom vyvrcholení, Brie na chrbte so zadočkom podloženým vankúšom, a Nox s jej nohami na ramenách, zasunutý tak hlboko, ako ho ešte necítila.

Alebo možno len zabudla.

Vyčerpaní a uspokojení skončili pod prikrývkami, preplietli si prsty a konečne zaspali, Brie opretá o Noxovu hruď s hojacou sa ranou. Aj tá jej sa pomaly zaceľovala.

 

 

Vasily Ruský zamyslene hľadel na Stefana, ktorý v spoločnej posilňovni trénoval svojich špiónov. Spolu s Miroslavou predvádzali obecenstvu komplikovaný boj zblízka. Upírka sa plne sústredila na takmer dvojnásobne veľkého oponenta, akoby nebolo všetkým jasné, že jej šance zložiť ho sú vyššie než tie jeho. Vasily mal čo robiť, aby mu ju Stefan nestiahol do Tajnej polície.

Len čo ukážka skončila a Stefan poslal prvú obeť proti Miroslave, Vasily k nemu podišiel a spoločne sledovali divadlo v ringu. Čosi mu však vŕtalo v hlave. Akési poznanie, na ktoré nemohol prísť, čo ako sa snažil. Napriek tomu... pozrel na špióna a zamyslene naklonil hlavu.

„Ak ma budeš takto pozorovať, súdruh, tvoji poddaní by mohli získať nevhodné podozrenie,“ varoval ho Stefan bez toho, aby odvrátil pohľad od trénujúcej dvojice.

Vasily sa okamžite sústredil na náhodný bod v miestnosti. „Nemáš pocit... že sa čosi deje?“ nadhodil, aj keď nevedel nič špecifikovať. Jednoducho mal pocit, že sú obaja mimo bežného života.

„Definuj čosi.“ Stefan sa opatrne nadýchol.

„Mám divné sny,“ priznal kráľ. „O... veciach, ktoré sa určite neodohrali.“

Stefan zovrel pery. Potom si precvičil svaly na krku. „Úprimne dúfam, že nie tie čo ja.“

Vasilymu vyschlo v ústach.

Špeh sa k nemu otočil a zašepkal mu do ucha. „Ale mám taký pocit, že tvoje pozadie skrášľuje znamienko v tvare listu.“

Kráľovi klesla sánka.

Čo do pekla sa tu deje, že majú rovnaké nemožné sny?!