Spútaní v čase 32

 

Brie ospalo nadobudla vedomie a otvorila ťažké viečka. Našla sa v pohodlnej posteli v slnkom zaliatych komnatách Caminho mesta, v čistej modrej róbe, ktorú na ňu musel niekto privolať. Zastonala a posadila sa.

Pred sebou našla nervózneho Noxa, sediaceho po jej boku, ktorý jej hneď pomohol a podal jej pohár vody.

Takmer na ex ho vypila. Potom sa obzrela. „Slučka sa ešte neobnovila.“ Inak by bola zase v Delfách.

„Bola si mimo asi pol dňa,“ povedal Nox a pohladil ju po vlasoch. „Ako sa cítiš? Sotva si dýchala, keď som ťa niesol späť.“

„Nič mi nie je,“ uistila ho, potom si previnilo zahryzla do pery. „Si nahnevaný?“

Nox zažmurkal. „Prečo by som mal byť?“

„Lebo som ti nepovedala o... Atlantíde?“ skúsila šťastie.

Nox sa usmial a pevne ju objal, potom dostala sladký bozk na čelo. „Mám milión otázok, ale keby som bol v tvojej koži, zachoval by som sa rovnako.“ Jemne jej uhladil červené pramene, ktoré mala spadnuté do tváre. „Je to pravda, Brie? Tvoj ľud žije? Nezničil som Atlantídu?“

Brie vzala jeho dlaň do svojej a preplietla im prsty. „Sme obojživelníci. Náš kontinent tiež. To, čo si videl, bolo koordinované ponorenie. Preto som ťa musela zamestnať, aby si si nevšimol motory, turbíny a stroje.“

„A Atlanťania?“ Noxov hlas bol plný nádeje.

„Uložili sa na kryospánok. Nie sú nažive, ale nie sú plne mŕtvi. Čakajú na prebudenie. To bol dôvod, prečo som musela s vesmírom uzavrieť dohodu o tom, že zo mňa bude Orákulum. Som jediná, ktorá má moc ich vrátiť späť. Ak by som zabudla ako...“

Nox chápavo prikývol. Brie uprednostnila svoj ľud pred slobodou. Dala sa zavrieť za činy, ku ktorým ju on dohnal. A ešte v sebe našla silu ďalej bojovať. „Atlantídu som hľadal. Kúsok po kúsku som sa snažil nájsť na morskom dne jej ostatky. Posunuli ste ju pri ponore?“

Brie sa zaksichtila. „Ehm... Nox, to bol dôvod prečo som ti do srdca vrazila kryštál. Aby si bol imobilizovaný dosť dlho na to, aby splynula s dnom a zasypal ju prach. Plával si okolo nej, ale myslel si si, že je to prirodzený reliéf.“

Klesla mu sánka. Potom sa na plno hrdlo rozosmial, až mu tiekli slzy. „Geniálne! Absolútne geniálne!“ Krátko ju pobozkal. „Si tá najchytrejšia bytosť na svete a ja som neskonale rád, že si na mojej strane!“

Brie si vydýchla. Čakala, že Nox bude zúriť nad ďalším klamstvom, ktoré v sebe dusila. Zdá sa však, že sa naučil vcítiť do jej situácie. Zasmiala sa s ním a oprela sa o jeho teplú hruď. „Ďakujem, Nox.“

Archanjel si ju posadil do lona ako také unavené mačiatko. „To ja ti ďakujem, rybička,“ zašepkal jej do ucha. „Za všetku dôveru, ktorú si vo mňa vložila. Tvoj ľud bude naveky pod mojou ochranou,“ zaprisahal sa.

Trochu pochybovačne k nemu zdvihla pohľad. „Aj napriek našej mágii? Tá neodíde. Je našou súčasťou.“

Nox jej láskyplne pozrel do červených očí. „Netvrdím, že to budete mať ľahké s ostatnými nesmrteľnými. Ale kým nepoužijete svoje sily k útokom, Atlantídu si beriem pod svoje krídla.“ Zamyslel sa, potom dodal: „Neviem či tvoj ľud z toho bude nadšený, ale to vyriešime inokedy.“

Brie zružovela. „Oni... už o tebe vedia. Aj o... súčasnom stave sveta.“

Nox nechápavo zamrkal.

„Ja už som ich prebudila pri jednej zo slučiek. To oni mi poradili, aby som vyskúšala mágiu krvi na menšej sopke a ak to zaberie... ponúkla naše služby s Yellowstonom. Ale naša prvá priorita bude väzenie Národa krvi. To musí ostať zapečatené.“

„Počkaj, počkaj.“ V Noxovej hlave začínal byť chaos. „Atlantída už povstala?“

„Je stále potopená. Slučka, nezabúdaj. Podarilo sa nám ale aktivovať kryštále s urobiť z nich pevnú sieť, takže pri troche šťastia zabrali ako ten tvoj. A oni sa zobudia so všetkými spomienkami,“ vysvetlila nevinným hláskom.

„Oni bolo ochotní nám pomôcť?“ sám bol v šoku.

„Je to aj ich svet, Nox. Plánujú v ňom žiť. A ak sa sily v Yellowstone prebudia, ak naši nepriatelia uniknú... ten svet sa pre nich stane bojiskom,“ predniesla mu pohľad druhej strany. „Ale mágovia mi nedokázali zaručiť, že aj s našimi počtami a krvou sopku zastavíme. Bude to systém pokus-omyl.“

To je stále lepšie než ich šance doteraz. „Nájdeme spôsob,“ rozhodol pevne.

Ich rozhovor prerušilo zaklopanie na dvere. Cez malú medzeru dovnútra vkukla Vasilyho hlava s oznámením: „Noemi, Amira a Lucifer sú späť. Majú novinky.“

Brie s Noxom sa rozbehli do jednacej miestnosti, kam sa dostavil aj zvyšok rodiny, plus dvaja upíri.

„Podarilo sa vám kontaktovať Uriela?“ vyzvedala hneď Brie.

„Áno,“ povzdychla si Amira a posadila sa za stôl k ostatným. „Bol mierne prekvapený, ale nebránil sa. Noemi mala pravdu, celý čas sa snaží držať Michaela na uzde. To, čo vidíme, sú len jeho úspešné pokusy. Uriel ho zastavil už asi päťdesiatkrát.“

„A sopka?“ naliehala Cami.

„Vybuchne,“ zhrnul podstatné Lucifer. „Michael použil mágiu len ako nástroj. Nevyvolal ňou žiadne procesy, len ich urýchlil. Všetko, čo sa deje, je mimo aj jeho síl.“

„Takže ani len on by ju nedokázal zastaviť?“ zhrozil sa Leviathan.

„Nie. Museli by sme ísť dozadu v čase roky, aby sme zastavili výbuch,“ potvrdila Amira.

Brie porazene privrela oči. Nox jej povzbudivo zovrel dlaň. Je čas.

„Mágia krvi by mohla potlačiť výbuch. Práve som to vyskúšala na Hekle na Islande. Škody budú, ale nepresiahnu rozlohu parku,“ povedala sebaisto.

Nesúhlasné pohľady sa len tak hemžili.

„Pripomínam vám, že ste zúfalí,“ ozval sa Vasily nenútene.

Nerin sa ako jediná odhodlala rozvinúť túto možnosť. „A zvládla by si to? Udržať na uzde celý výbuch a ešte k tomu aj nenarušiť väzenie pod sopkou?“

„Nie. Sotva som zvládla Island. Chce to stovky mágov a zaklínačov a veľa litrov krvi,“ odvetila Brie priamo.

„A myslíš, že nás to naučíš za desať dní?“ pochybovala Belphegor.

„Mágia krvi sa učí stáročia a na úrovni zaklínačov tisíc rokov. Vy ju neovládnete. Atlanťania áno.“

Cami sa spokojne usmiala, pretože pochopila odkiaľ vietor fúka. „Nikdy nebola zničená, nemám pravdu?“

„Nie.“

Stolom sa nieslo šokované šuškanie.

„Môj ľud spí pod hladinou. A momentálne je jediný, kto vám vie poskytnúť dostatok moci. Ale ak Atlantídu raz prebudím a slučky skončia, nebude sa môcť vrátiť späť. Nemá dostatok energie. Takže ak sa rozhodnete ísť touto cestou, spolu s mojím domovom sa vráti na povrch aj mágia krvi a tentokrát neodíde. Ste ochotní nás prijať späť do tohto sveta? Alebo nás vyhladíte v momente, keď pre vás prestaneme byť užitoční?“

Cami si nervózne prehrabla vlasy. „Nemôžeme ti sľúbiť niečo, nad čím nemáme kontrolu. Dianie na povrchu je pod taktovkou nesmrteľných a ak sa Atlantída vráti, je na ich rozhodnutí ako sa k tvojmu ľudu a jeho... mágii postavia.“

Brieine oči doslova potemneli. „Atlantída nespadá pod ich jurisdikciu. Nemajú právo o nás rozhodovať.“

„Čo tým myslíš?“ ozval sa Nox.

Karhavo po všetkých prebehla pohľadom. „Pretože oni sú bytosti súše a my sme bytosti oceánov a morí. Stvorili ste nás oddelene. Aby za akýchkoľvek podmienok Zeme aspoň jedna frakcia prežila. To si naozaj na nič nespomínate?!“

Zmätené krútenie hlavami.

Brie zaškrípala zubami. „Ste tu miliardy rokov. Za ten čas bola Zem zmrazená, celá zaliata vodou, plná bublajúcej lávy a až po tom všetkom prišla súš. Prvých ste stvorili fénixov aby prežili keby sa vrátilo obdobie Hadean – keď bola celá Zem jedna veľká horiaca guľa. Potom ste prišli s nápadom vdýchnuť život bytostiam, ktoré prežijú vo vodných podmienkach, aj keby vo vode nebolo dosť kyslíka – nás. Posledné boli bytosti sucha, ktoré dnes vládnu len vďaka tomu, že je pre nich vhodné obdobie. Kedysi sme to boli my. Pred nami fénixovia. Preto ich je tak málo – nie je ich éra. Ľud vody nie je súčasťou ľudu súše. A preto nie sme ani súčasťou ich systému moci. Nepodriadime sa im. Ale ak mám Atlantídu prebudiť len pre to, aby sme šli do vojny s Hyperboreou, to ich radšej nechám na dne oceánu. Fénixovia ovládnu Zem na tisícky rokov a po nich povstaneme my. A takto sa budeme striedať naďalej. To sú dva scenáre, ktoré môžu nastať,“ predniesla im. „A pre všetko živé na svete, nájdite spôsob ako sa dostať k svojim spomienkam! Ja by som nemala byť tá, ktorá vám vysvetľuje vaše vlastné činy!“

Vyššie bytosti si vymieňali šokované pohľady. „Odkiaľ toho toľko vieš?“ šepla Amira ohromene.

„Pretože na rozdiel od ľudí my nepálime naše vlastné knižnice, keď sa nám nepáči ich obsah,“ odsekla Brie. „My našej minulosti čelíme.“

Vasily si trel spánky, pretože už videl tie nekonečné politické debaty, ktoré ho čakajú len čo sa Atlantída vráti. „Som kráľom len jedného celku, ale myslím že Najvyšší dvor by súhlasil s určitým rozdelením moci. Kameňom úrazu bude mágia krvi.“

Práve toho sa Brie bála. „Naša mágia neprekročí hranice kontinentu, to dokážem zaručiť. Ale ak na nás niekto zaútočí, nebudeme sa držať na uzde.“

„Pochopiteľne.“

Nox jej zovrel dlaň. „Camael má pod ochranou Nový Babylon. Ja budem mať Atlantídu. Ochránim ju pred útokmi. Ak ľud vody zaútočí prvý, stiahnem sa. Môžeme sa prosím vrátiť k podstatnému a konečne zastaviť túto otravnú slučku?“