Zatiaľ čo Winter,
Thorn a Vasily na seba jačali, Juniper balila lekársky kufrík
v Stormových komnatách. Posledný nechala vonku tlakomer. Nasadila mu ho na
rameno a urobila posledné meranie. Keď ho stiahla naspäť, vyrovnane
zašomrala: „Viem že si pri vedomí. Nemusíš predstierať.“
Červené oči
svetlovlasého muža sa prvý raz otvorili a upreli na ňu. Než sa Juniper
spamätala, schytil ju za ruku, stiahol k sebe na posteľ a pretočil
ich tak, že ležala pod ním.
Valkýru zaliala
chvíľková panika, ale tá sa rýchlo stratila. Storm možno bol pri zmysloch, ale
nie pri sile. Jeho dlhé, snehovobiele vlasy ich prikryli ako jemný závoj. Nerozhodne
si ju premeriaval. „To ty si držala moju ruku, keď som bol v bolestiach.“
Nebola to otázka. Juniper sa naučila držať jeho dlaň vo svojej, aby jej stiskom
naznačil kedy potrebuje ďalšiu injekciu. Inak komunikovať nevedel. „Kto si?“
Prižmúrila naňho
hnedé oči. „Za prvé, som niekto koho prinútili priviesť ťa k životu
a kto sa hrabal v tvojich vnútornostiach. Za druhé, volám ja Juniper.
Za tretie, radím ti zo mňa zliezť, pretože moje koleno je jeden malý pohyb od
úplne nového druhu bolesti, ktorý rozhodne zažiť nechceš,“ povedala na jeden
dych.
Storm pozrel medzi
ich telá. Juniperino koleno skončilo medzi jeho rozkročenými nohami. Je nutné
dodať, že na sebe nemal kúska oblečenia. Pozrel naspäť do tých teplých hnedých
očí a zdalo sa, že z nich niečo vyčítal, pretože sa nadvihol aby na
sebe Juniper necítila jeho váhu.
Nerada to
priznávala, ale uľavilo sa jej.
Storm sa pomaly
posadil a do lona si stiahol vankúš. Pretrel si tvár a pozrel na svoj
bok. „Čo do pekla sa odohralo? Nie si jedna z nás.“
Juniper ocenila,
že je ochotný viesť rozhovor namiesto štekania príkazov ako jeho čiernovlasý
kamarát. Zošmykla sa z postele a podala mu zrkadlo, aby sa príliš
nenamáhal, a odlepila mu z kože bandáže. „Chvíľu to bude nepríjemné,
ale zahojí sa. Zostane ti jazva podobná...“ odmlčala sa. Nechcela hovoriť
o jeho chrbte, ale nemôže ani predstierať, že nevidela hrôzu, ktorá musí
bolieť deň po dni. „Tým, ktoré už máš,“ dokončia.
Storm si ju
premeral. Bola vysoká, očividne trénovaná v boji, a energia, ktorá
z nej k nemu prehovárala, mala tragickú príchuť. „Povedala si, že ťa
prinútili pomôcť mi. Kto? Ako?“ zmenil tému.
„Uniesli ma. Spolu
s ďalšou medičkou. Bolo nám sľúbené, že ak ťa vyliečime, dostaneme
slobodu.“
Storm si
frustrovane stisol koreň nosa. „Thorn niekedy nepozná hranice,“ posťažoval sa
do prázdna. „Ublížil vám?“
Juniper prekvapene
naklonila hlavu. Títo dvaja by nemohli byť odlišnejší. Táto otázka však ďalej
nalomila jej vieru v príbehy Atlanťanov o Národe krvi. „Nie,“
odpovedala po pravde. „Ale rady by sme šli domov.“
„Iste.“ Vstal
a omotal si prikrývku okolo bokov. Juniper musela vzhliadnuť, pretože bol
o viac než hlavu vyšší než ona. Vyzeral trochu... étericky, s tými
snehovými vlasmi a ostrými črtami. „Neviem či to pomôže, ale v jeho
mene vám ďakujem za pomoc a máš moje slovo, že budete navrátené do...“
nech chcel povedať čokoľvek, zastavil sa. „Odkiaľ ste prišli.“
Do svojej doby? Juniper na sebe
nedala znať, že chápala nevypovedané. Pochybovačne pozorovala, ako sa oblieka
do jednoduchej róby podobnej županu. „Tak kde je môj nepodarený brat?“ opýtal
sa po chvíli, keď našiel mäkké topánky.
Juniperino obočie
vystrelilo až k línii vlasov. „Ten šialenec je tvoj brat?!“ zvolala.
Storm nadvihol
kútik pier. Pozrel na ňu takmer súcitne. „Ja viem, podedil všetku horkokrvnosť.“
Ona by to nazvala
inak, ale nechcela sa hádať. Cúvla, keď sa k nej Storm priblížil
a zastavila ju až stena. Otriasla sa, keď jeho teplú dlaň pocítila na líci
a jeho dych na svojej tvári. Stormov pohľad bol neobvykle intenzívny
a ona sa bez zbrane cítila ako bez ruky.
„Trpíš,“ povedal
jednoducho. „Mrzí ma to.“
Zamrkala. „Ehm,
som v poriadku,“ opravila ho, pretože skutočne sa nemala najhoršie.
Storm pokrútil
hlavou. „Si silná, ale nie v poriadku.“ Odstúpil.
Čo je toto za
divnú konverzáciu? „Som v prvom rade tvoja nepriateľka,“ povedala viac pre
svoj pokoj duše, než pre čokoľvek iné.
„Ale? Nemám pocit,
že si na to dosť stará. Moji nepriatelia žili desiatky tisíc rokov dozadu.“
Juniper sa
dôstojne narovnala. „A môj ľud má spojenectvo s Atlantídou. Bola som pri
vašom oslobodení. Nemysli si, že sme mu nechceli zabrániť.“
Storm zovrel pery.
„Nerobím si nádeje. Ale ak som správne pochopil, momentálne ste tu len dve a nás
sú tisíce. Tvoja aliancia pre mňa nepredstavuje hrozbu.“
Jej aliancia
v prvom rade stojí na vetchých základoch, ale to mu nechcela prezradiť.
Len naňho hľadela a snažila sa pochopiť situáciu. Stormov vyrovnaný tón ju
iritoval na neznámej úrovni. Znel ako nejaký starý druid z rozprávok.
Starí druidi z rozprávok síce nemajú pevnú hruď a lákavé pozadie, ale
bola ochotná túto nezrovnalosť tolerovať. „Naozaj mi môžeš garantovať, že nás
vrátiš domov?“ zvolila nakoniec podstatnú otázku. „Bez ujmy.“
„Máš moje slovo
kráľa.“
Z výdychom
prikývla, potom stuhla keď jej mozog zaregistroval celú vetu. Klesla jej sánka.
„Prosím?!“
Winter bola
vyčerpaná z prekrikovania a hádok. Nenávidela Vasilyho. „Takže si ich
zajatec, alebo nie?“ opýtala sa sucho, keď sa upokojila po dlhom tichu.
Sklopil pohľad.
Sklamane si
odfrkla.
„Vasily zajatcom
bol,“ opravil jej predpoklad Thorn. „Potom sa sám rozhodol medzi nami zostať.“
Najradšej by mu
vrazila ešte jednu. „Zbabelec!“
Neoponoval jej.
„Potrebovali moju pomoc, Winter,“ odôvodnil svoje rozhodnutie.
„A tvoj ľud snáď
nie?!“ okríkla ho zachrípnuto. „Náš svet? Stefan?“ vyslovila meno, pri ktorom
Vasilym trhlo. „Zlomil mi tri rebrá, keď sa snažil skočiť za tebou do lávy
a ja som mu bránila!“ Nikdy to Stefanovi však neprezradila. Cítil sa zle
už len za to, ako jej vtedy nadával, a celý rok sa za to ospravedlňoval. „Myslíš,
že máš právo posrať životy iným, aby si šiel za novým dobrodružstvom?! Psychicky
sa zrútil! Musela som ho tajne pašovať k Erin na intenzívne terapie! Celé
roky sme ho pumpovali liekmi na upokojenie! Dodnes chodí plakať na tvoj hrob,
keď si myslí, že ho nikto nevidí! Vieš, čo neustále opakuje?“ Podišla bližšie.
„Že naňho čakáš v ďalšom živote! Zatiaľ čo ty sa tu bratríčkuješ
s jeho nepriateľmi!“
Vasilyho oči sa
zaliali slzami.
Winter neskončila.
„Utiekol si pred ním,“ obvinila ho a trafila do čierneho. „Utiekol si, len
aby si nemusel priznať pred svetom, že chceš mať po svojom boku muža! Utiekol
si, akoby Stefan bol tvojím špinavým tajomstvom nehodným trónu! Vieš čo? Stefan
si zaslúži viac! Dúfam, že tvoje srdce zhnilo!“
Thorn so záujmom
pozoroval Vasilyho. Upír im nikdy neprezradil, že za sebou niekoho nechal.
Vasily smrkol. „Stefan
ti povedal o... nás?“
Hystericky sa
zasmiala. „Vy dvaja ste naozaj natvrdlí! Nič mi nemusel povedať, vedel to celý
svet! Vedeli sme to od momentu, keď si šiel jačať na Najvyšší dvor za to, že ho
poslali na nebezpečnú misiu! Uzatvárali sme stávky, Vasily! Prišla som kvôli
tomu o tri rubíny a zlatú tehličku!“
Vasily sa
zapotácal. So Stefanom si dali záležať, aby si na verejnosti dávali najavo len
nevraživosť, z ktorej ich tajná náklonnosť povstala. Chápal, že Miroslava
si asi urobila svoje závery ako jeho pravá ruka, ale aby niečo postrehli aj
iní? Čo robili nesprávne?
Winter sa
prinútila upokojiť. Potichu napočítala do desať.
Vasily si zotrel
slzy. Nemal čo povedať.
Thorna istým
spôsobom dojala Winterina lojalita tomuto neznámemu mužovi – Stefanovi. Už
o niečo menej ho dojal nový pojem, ktorý sa naučil od Vasilyho krátko po
tom, čo sa k nim pridal – homofóbia. Prišlo mu to až smiešne. Zo všetkých
vecí, ktorých by sa súčasné civilizácie mali a mohli báť, si vyberú lásku?
Vo Winter sa čosi zlomilo. Obalila ju akási
apatia. „Prečo ste potrebovali jeho pomoc?“ otočila sa k Thornovi, hlas
plytký.
Neodpovedal jej.
Pokrútila hlavou.
Zistila, že to ani nechce vedieť. Nechce byť uprostred politických ťahaníc. Na
to je príliš mocná a príliš sú jej ukradnuté. „Vieš čo? Je mi to jedno.
Pôvodne som sa ti chcela len ospravedlniť.“
Thorn spozornel.
Zle počul?
„Za to, čo som
povedala o mrzačení detí. Nemohli ste to byť vy, lebo neviete čo sú
Mýtické zbrane. Predpokladám, že ani Vasily neprišiel na to, že jedna
z nich zranila Storma.“
„Nebol som tu,“
zašomral. Keď mu Thorn v panike poslal správu, dokázal mu len poradiť, aby
vyhľadal medikov spomedzi nesmrteľných. Spolu s malou skupinkou bol na
výprave na susednej pevnine.
Winter si
precvičila stuhnutý krk. „Tie jazvy na vašich chrbtoch sú rovnakého pôvodu. Ak
vám ich urobili Atlanťania, je to vojnový zločin, pretože deti nemajú byť
zahrnuté v konfliktoch. Ani len deti agresorov.“
Thornovi zovrelo
žalúdok. Pred očami mal ten moment, keď ho násilím pripútali o stôl a rezali
doňho, kým nestratil vedomie.
„Dôvod, prečo ste
v bolestiach, a ja viem že ste, je kvôli zle zrastenej pokožke, čo
musel tiež byť úmyselný čin. Neviem prečo vám to urobili, ale viem ako. Tiež
viem ako to napraviť.“
Thorn prudko
vstal, jej slová ním preleteli ako blesk. Ešte aj Vasily spozornel.
Winter mu pozrela
do očí. Na dnes zo seba dostala dosť frustrácie. „Ak budete chcieť, samozrejme.“
„Prečo?“ bola jeho
okamžitá reakcia. „Prečo sa ponúkaš len tak nám pomôcť?“
„Neponúkam. Ako
som povedala, zložila som prísahu.“
Thorn jej neveril.
Doslova. Takéto zázraky sa nedejú, nie im. „Vasily povedal, že jazvy tohto
druhu sú neliečiteľné.“
„Vasily nie je
doktor a ani Mýtické zbrane neskúma. Nevrátim vám krídla, viem len
napraviť vašu mobilitu. A tiež mi je jasné, že to oľutujem keď vytiahnete
do ďalšej vojny s Atlantídou.“ Ale ak to skutočne spôsobili oni, zaslúžia
si viac než len nečakaný útok. Zaslúžia si ísť pred súd.
Thornov pohľad sa
odrazu presunul ku dverám, v ktorých sa zjavil unavený Storm nasledovaný zvedavou
valkýrou. Oprel sa o zárubňu. Vypočul si väčšinu rozhovoru, ktorý sa ozýval
chodbami. Winter mala zvučný hlas.
„Nikdy sme vo
vojne s Atlantídou neboli,“ povedal jednoducho. „Ani sa do nej neplánujeme
vrátiť. Ak nás skutočne dokážeš vyliečiť, budeme ti naveky dlžní.“
Winter istým
spôsobom upokojilo, že ho vidí na nohách. „Neboli,“ zopakovala pochybovačne. „A
celé generácie ich predkov vymreli, pretože zbierali lúčne kvety?“
Vasily jej zovrel
predlaktie. „Winter, do tejto záležitosti sa skutočne nechceš...“
Storm ho prerušil.
„Aj tak už zistila priveľa. Nech si sama urobí závery.“ Pozrel na sebavedomú
doktorku. „Nebola to vojna, ale povstanie. Atlanťania nás mali ako otrokov.“
Dakujem pekne za novu kapitolu!
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatMoc děkuji.
OdpovědětVymazatMoc děkuji za skvělou kapitolu
OdpovědětVymazatDěkuji za skvělou kapitolu
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu a niekto bude mať veľký problém
OdpovědětVymazatĎakujem 🥰
OdpovědětVymazatDěkuji 😊 Jana
OdpovědětVymazatDěkuji za novou kapitolu ♥️
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatTak to je síla...
OdpovědětVymazatDěkuji za další boží kapitolu 🥰
Děkuji za další skvělou kapitolu 😍
OdpovědětVymazatObrovské překvapení, ale milé, děkuji moc💓
OdpovědětVymazatĎakujem, zaujímave odhalenie. Ale ako chce Winter napraviť jazvu som zvedavá. 😘🤨🤔🤔🤔🤔
OdpovědětVymazatMoc děkuji za další zajímavou kapitolu. Přiznám se, že první kapitoly jsem jen přečetla bez velkého nadšení, ale teď jsem vtažená do děje a netrpělivě čekám na každé další pokračování. Děkuji Jitka
OdpovědětVymazatPáni, tak to je niečo. Mockrát ďakujem za skvelú kapitolu a nesmierne sa teším na ďalšie pokračovanie.
OdpovědětVymazatDěkuji. Bobo.
OdpovědětVymazatDěkuji moc... Vyvíjí se to velmi zajímavě! A Vasily by se měl kopnout do zadku
OdpovědětVymazatWau, tak toto bola super kapitola. 😊 Veľmi sa mi páči, ako dej vyvíja a som veeľmi zvedava ako ho náš fešák nakope do prdele keď sa stretnú 😂 ďakujem veľmi krásne Alex. 🥰
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDěkuji za kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem 🙂
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDěkuji za krásnou kapitolu
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatDěkuji moc za další skvělou kapitolu.
OdpovědětVymazatWinter dala Vasilymu co proto 😲😏. Storm je král. A vycítí ,co má kdo za sebou? Bohužel skoro všechny civilizace měly otroky . Baví mě,jak to vždy uděláš Alex ,že v jednom díle všichni někoho nesnáší a v jiném se zjišťuje ,že je to jinak 😁😉. Moc ti děkuji za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatSuper, bola som zvedavá, čo je za všetkým. Verím, že nás čakajú super prekvapenia. Už sa teším na pokračovanie. A veľmi pekne ďakujem.
OdpovědětVymazatĎakujem 🙂
OdpovědětVymazatMoc děkuju
OdpovědětVymazatděkuji zajímavý zvrat. Vasilij se opravdu zachoval jako zbabělec
OdpovědětVymazatSkvelá časť. Ďakujem 😊
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolu
OdpovědětVymazatĎakujem, koniec kapitoly je veľmi zaujímavý. Doteraz som si myslela, že Atlanta ia sú tí dobrí.
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolu :-)
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolku
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu 🥰
OdpovědětVymazat