Thornove vedomie
sa začalo prinavracať uprostred noci. Winter plytko driemala, sediac vedľa jeho
postele na zemi, komnata osvetlená jediným svetlom na stene. Ležal na bruchu,
jedna ruka spustená cez okraj. Jeho tiché stony ju okamžite prebudili.
„Thorn?“ Zovrela
mu dlaň.
Červené oči sa na
ňu upreli a bola v nich vpísaná číra panika. Porozumela jej.
„Šššš. Si
v bezpečí.“ Pohladila ho po vlasoch. „Ja viem, že sa ešte nedokážeš
pohnúť. Drogy, ktoré sme ti dali, boli veľmi silné. Ale odznejú.“
Panika nepoľavila.
Thornovi divoko búšilo srdce a stratený v minulosti, kedy bol
mnohokrát zviazaný, paralyzovaný alebo držaný svojimi väzniteľmi, očakával
bolesť, ktorej sa v tomto stave nemôže brániť.
„Sme tu len my
dvaja,“ prenikol k nemu Winterin pokojný, melodický hlas. „Ležíš vo
vlastnej posteli. Medzi svojimi. Nemám tu jediný ostrý predmet. Si slobodný,
Thorn. Odpočívaj.“
Jeho zastretý
mozog si dával načas, kým pochopil jej slová. Napriek tomu sa pokúšal získať
kontrolu nad nefunkčnými končatinami, ktoré slabo brneli.
Winter im
preplietla prsty. Ten dotyk cítil. Nebol bolestivý. Nebol ani chladný. Z ľadovej
kráľovnej sálalo teplo.
Kľakla si na
kolená pri jeho hlave hladila ho na líci. „Pomaly. Nádych. Výdych. Nádych.
Výdych,“ dýchala s ním.
Konečne sa mu
podarilo pochopiť celú situáciu a viečka mu zaklipkali. Winterina
civilizácia vyvinula skutočne kvalitné substancie. Možno by si mohol vyžiadať
chemické vzorce. Pozoroval jej tvár a túžil sa jej dotknúť, ale ani len
prsty ho nepočúvali.
Rozhodne kvalitné
substancie.
Winter prežívala
Thornove muky spolu s ním a usmiala sa, keď jej konečne stisol dlaň
a zahýbal prstami na nohách. Vydýchla si. Po hodine už napínal svaly
a zvládal aj prvé slová.
„Ako... môj
chrbát?“ opýtal sa cez spletený jazyk.
Winter sa posadila
na okraj postele a očami prebehla po hladkej, čistej pokožke. Tak ako
v Stormovom prípade sa prestala trblietať, ako zoslabol, ale svaly pod ňou
sa poľahky vlnili, prvý raz slobodné.
Zohla sa
a pobozkala Thornovu chrbticu medzi lopatkami. Potom znovu o kúsok
ďalej. A znovu.
Thorn zastonal. Winterine
horúce pery nič netlmilo. Žiadne jazvy. Nedostal kŕč od nesprávneho pohybu.
Vlastne ho nič nebolelo. Žiadne pnutie, žiadne obmedzenia. „Ženská, toto mi
nerob keď ležím na bruchu,“ posťažoval sa.
Zasmiala sa
a vrátila sa na zem, aby na seba videli. „Nezostali ti žiadne následky.
Keď vstaneš, budeš sa cítiť neprirodzene, pretože tvoj mozog si nepamätá ako telo
pracovalo pred zraneniami. Ale cvikom sa to napraví,“ varovala ho.
Z červených
očí sa vykotúľali slzy. „Ako sa ti len odvďačím?“ šepol.
Winter mu prstom
prešla po perách. Nechaj si ma tu ako zajatkyňu. Utečme kamsi ďaleko. Preč
od Atlantídy, preč od doby ľadovej, preč od toho, kým sme v očiach iných.
„Bojuj,“ povedala namiesto toho, čo jej kričalo srdce.
Jemne jej zahryzol
do prsta. Takmer sa bál vstať, aj keď už účinky drog plne odzneli. „Nikdy som
neprestal.“
A v tom
je problém. Národ krvi nesmie byť neustále pod tlakom. Potrebujú bezpečné
útočisko. Domov. A armádu doktorov, ktorí im napravia chrbty. Cesta
k tomu však vedie cez súd s Atlantídou. „A teraz sme na to dvaja,“
sľúbila mu odhodlane. „Keď bude po všetkom, odvďačte sa mi tým, že mi ušijete
svoje tradičné oblečenie. S ozdobami, so všetkým. A naučíte ma aspoň
jeden z vašich tancov.“
Thorn sa cez slzy
usmial. Za celé tie tisícročia nikoho z Atlantídy nezaujímalo aké vzory si
vyšívajú na oblečenie, aké stehy používajú. Aké farby sú pre nich typické. Tance
aj piesne jeho ľudu boli zakázané. „Dám ti ušiť šaty hodne kráľovnej,“ sľúbil.
Winter sa
k nemu sklonila a zotrela mu slzy. „Tie nechaj pre niekoho, kto sa
objaví po Stormovom boku. Mne postačia šaty princeznej.“
Thornovo srdce sa
rozbúchalo silnou emóciou. Pobozkal ju na hánky. Potom sa zhlboka nadýchol
a prikývol, že je pripravený. Zaprel sa a opatrne vstal. Winter ho
podoprela a dostala ho do sedu.
Zvedavo sa otáčal,
hýbal rukami a naťahoval ich do všetkých strán. Napoly očakával, že mu
z chrbta vystrelí pálčivá bolesť, ale čo ako sa snažil, nestalo sa.
Dokázal sa nahrbiť aj vystrieť. „Je to ako zázrak,“ povedal ohromene.
Winter mala
v očiach hrdosť. Vytiahla ho na nohy a urobila s ním niekoľko
cvikov, len aby vedel akých pohybov je teraz schopný. Potom s tajomným
výrazom prešla zaňho. „Toto sa ti bude páčiť,“ zašepkala mu do ucha, stojac na
špičkách.
Zvedavo čakal.
Odrazu na chrbte
pocítil dve teplé dlane. Začali na ramenách a pomaly sa posúvali nižšie a nižšie,
hladiac citlivú pokožku.
Thorn zaklonil
hlavu a zastonal. Každé jeho nervové zakončenie ožilo.
Winter ho zozadu
objala. Jemná látka jej šiat, pod ktorou cítil každú jej krivku, bola rovnako stimulujúca
ako dotyk dlaní. Pootočil k nej hlavu. „Tvoj svet ťa nedocenil. Si
zázračná liečiteľka.“
Winter zružovela
nad tou pochvalou. Ešte nikdy nijakú nedostala. „Pre môj svet som kráľovná
zimy. Inú definíciu nedostanem.“ V hlase mala smútok.
Thorn prikryl jej
dlane svojimi. „Pre ten môj si omnoho viac. Zachránila si môjho brata aj mňa.
Na to nikto z nás nikdy nezabudne.“
Povzdychla si.
Storma zachránila pred smrťou, ale život bez bolesti dala len Thornovi. Sú
tisíce ďalších, ktorí potrebujú rovnakú operáciu. A na to nemá dosť zásob.
Nehovoriac o bezpečnej sále, ktorá do pár mesiacov nezamrzne. „Kiež by som
nemusela. Kiež by Atlanťania nikdy neexistovali!“
To si želal aj on,
ale minulosť nenapravia. Môžu sa od nej len oslobodiť. Otočil sa k Winter,
opäť cítiac jej dlane na chrbte. Pobozkal ju na pootvorené pery. „Už mi nestoja
za nenávisť. Nikto z tých, ktorí nás zotročili, nežije.“
To pochopila aj
ona. Je to predsa len sedemdesiat tisíc rokov a Atlantída sa potopila pred
desiatkou tisíc rokov. Otázne je, koľko toho vedia a čo všetko pred
ostatnými rasami zatajili, aby zo seba urobili hrdinské obete. Mučeníkov.
Aj tak musia
zaplatiť. Nejako.
Thorn chcel
vyskúšať čo všetko teraz zvládne a tak sa zohol a zdvihol Winter do
náručia, akoby nevážila menej než drobné šteniatko, hoci nikdy netrpela
nedostatkom jedla. Zvýskla a omotala mu ruky okolo krku, aby nespadla.
„Čo si myslíš, že
robíš?“
„Niečo, čo som
chcel urobiť už dávno,“ odvetil a preniesol ju k posteli. Uložil ju
na matrac bez jediného výstrelu bolesti a prehupol sa ponad ňu.
Winter neveriacky
krútila hlavou. „Pred hodinou si sa sotva hýbal a toto je prvé na čo
myslíš?“ karhala ho pobavene.
Nevinne sa
zazubil. „Som slabý. Potrebujem svoju dávku energie,“ vyhováral sa, zatiaľ čo
ju oslobodzoval zo zajatia šiat.
Winter mu ochotne
pomohla, obaja rozosmiati. Len čo boli nahí, veselo spadli medzi prikrývky a Thorn
testoval svoju novonadobudnutú slobodu. Bozkami zasypal každý centimeter jej
pokožky a keď okolo nich začalo snežiť, siahol po noži na nočnom stolíku,
porezal sa a narýchlo vyslal k stenám ochranné symboly.
Winter v pästiach
zvierala prikrývku, zaplavená vzrušením. Thorn sa zmenil na živel, keď ho už
nič neobmedzovalo. Ani nevedela ako a odrazu do nej vkĺzol, ich tváre
centimetre od seba, okolo nich ticho padajúce vločky.
Winterin spokojný
výraz mu stál za všetky úskalia, ktorými si prešiel aby ju sem dostal. Pohladil
ju po líci. Jej vnútro ho pulzujúco zvieralo, čo vysielalo záblesky rozkoše do
celého jeho tela. Pomaly sa rozpohyboval, ale neponáhľal sa. Chcel vidieť každú
jednu emóciu na Winterinej tvári.
Kráľovná zimy tichučko
stonala a nechcene zmrazila celú podlahu. Námraza sa šplhala po oknách,
ale Thornovi sa darilo chrániť rastliny pred zamrznutím. Len čo Thorn zmenil
uhol prieniku, prekvapením vykríkla.
Jej skúsený
milenec sa vševediacky usmial a ešte viac spomalil. Jej vnútro sa
zachvelo. „Ale. Našiel som tvoj špeciálny bod?“ mrmlal jej do ucha ako kráľ
sveta.
Winter mu nechtami
poškrabala pokožku chrbta. Tento druh príjemnej bolesti mu vyhovoval. Pobozkal ju
a pokračoval v zmyselnom útoku. Znovu a znovu. K jej absolútnej
frustrácii nezvyšoval tempo, a keď vyvrcholila, pokračoval bez zmeny. Winter
videla hviezdičky, zatiaľ čo prežívala druhý a tretí orgazmus. Bola taká
citlivá, že sotva zvládala Thorna odtlačiť, pretože už viac nevládala, ale Thornove
inštinkty to našťastie spoznali bez jediného slova. Naposledy ju pobozkal a dvoma
pohybmi našiel vlastné uvoľnenie.
Winter prudko
dýchala, keď ju k sebe pritiahol na posteli, a schúlila sa k nemu
pod teplou prikrývkou. Rukou mu prechádzala po pevnej hrudi. „Začínaš sa znovu
trblietať,“ povedala nadšene, ako dieťa ktoré práve dostalo novú hračku.
„Nabral som mnoho
energie,“ pripomenul jej ospalo a pobozkal ju do vlasov.
Z akéhosi primitívneho dôvodu sa cítila
hrdá, že ju nabral vďaka nej. Vzhliadla k nemu a podoprela sa na
lakti, stále pohodlne uvelebená na Thornovej hrudi. „Thorn?“
„Hmm?“ zamrmlal,
napoly v spánku.
„Budeš mať krídla,“
zašepkala do ticha.
Červené oči sa
okamžite otvorili, neveriacky. „Krídla?“ zopakoval.
Prikývla. „Keď sme
sa prerezali dostatočne hlboko, našli sme nepoškodené kosti, z ktorých krídla
bežne vyrastajú. Neexistuje dôvod, prečo by si nemal byť schopný letu.“
Thornovo srdce sa
divoko rozbúchalo. O svojich krídlach ani len nesníval. Dokonca si celkom
nepamätal ako vyzerali. A s určitosťou vedel, že ich nikdy nepoužil. Nikdy
sa nenaučil lietať. „Nerobíš si srandu?“
Winter pokrútila
hlavou a pobozkala ho na krk. „Nie. Len čo sa zotavíš, Juniper ti dá
lepšie inštrukcie ako ich ovládať. Ja bohužiaľ skúsenosti nemám.“
Nové slzy sa
vykotúľali z tých zmučených, červených očí. „Ani neviem akým silám
poďakovať za to, že existuješ, moja ľadová kráľovná.“
Moc děkuji za novou kapitolu ♥️
OdpovědětVymazatDěkuji
OdpovědětVymazatĎakujem, ďakujem, ďakujem 💗💗💗
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatMoc,moc děkuji za další krásnou kapitolu.
OdpovědětVymazatKrásná kapitola, děkuji moc, jsem ráda, že to dopadlo dobře💞💞
OdpovědětVymazatDěkuji za úžasnou kapitolu. 😊
OdpovědětVymazatĎakujem 🥰
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDakujem pekne za dalsiu kapitolu!
OdpovědětVymazatděkuji snad bude moct lítat
OdpovědětVymazatděkuji snad bude moct lítat
OdpovědětVymazatNádhera. Mockrát ďakujem za suprovú kapitolu a nesmierne sa teším na pokračovanie.
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatVeľmi pekne ďakujem.
OdpovědětVymazatMoc děkuji za skvělou kapitolu.
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatDěkuji. Bobo.
OdpovědětVymazatDěkuji za kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem 🙂
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatMoc děkuji za krásnou kapitolu ❤️🍀
OdpovědětVymazatNádherná kapitola. Děkuji. Mirus
OdpovědětVymazatDojemné a krásné to bylo 🤗🤗. Alex, moc ti děkuji za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatDěkuji 😊 Jana
OdpovědětVymazatDěkuji za další skvělou kapitolu 😍
OdpovědětVymazatĎakujem za opäť skvelú kapitolu 😊
OdpovědětVymazatMoc děkuji.
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatKrásné 🥹 Moc se těším, jak se bude učit ovládat křídla 🥰
OdpovědětVymazatDěkuji za parádní kapitolu 💙💙💙
Ďakujem za ďalšiu kapitolu
OdpovědětVymazatMoc děkuju
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolku
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu :-)
OdpovědětVymazat