V ďalšom živote 27

 

Lena pozrela na svoju rodinu na obrazovke. „Videla som, čo s ňou tá látka urobila. Bol to krvavý kúpeľ. Sama neviem, či by som si ju dala, keby som musela.“

Vládcovia na druhej strane sa netvárili nadšene.

„Sme na dobrej ceste,“ povzbudila ich Ella. „Látka je účinná. Len potrebuje upraviť. Aby nebola taká agresívna. Prosím, dajte nám čas.“

 

Mina krútila hlavou. „Týmto tempom budeme mať o týždeň viac nakazených ako zdravých. Musíme počítať aj s tým, kde zoženieme prísady do vakcíny. Ako už bolo stanovené, my nesmrteľní sme sa nikdy nenamáhali so skladovaním liekov a medicínskych potrieb.“

„A ak im podáme liek, budete mať na krku tisícky vysoko traumatizovaných bytostí.“ Elle sa v očiach zjavili slzy. „Jediný dôvod prečo som sa ešte nezrútila, je adrenalín a naučená forma disociácie.“

Stefan na ňu ľútostivo pozrel. Cítil, že sa hrá na silnú, ale príde čas keď sa zrúti. Ella nedostala šancu si vydýchnuť odkedy bola privedená do komplexu.

„Nakoľko by si zvládla vakcínu modifikovať za päť dní?“ navrhla Mina časové okno, s ktorým by ešte vedeli pracovať.

Ella si odfrkla. „Ani by som len neizolovala látku zodpovednú za tieto účinky.“

Vasily vystúpil vpred, vediac že sa mu dostane veľmi nepríjemných pohľadov za to, čo sa chystá povedať. „Je tu niekto s dostatočnými zdrojmi a hlavne vedomosťami o našej fyziológii.“

Ó áno, nahnevané pohľady na seba nenechali čakať. Ešte aj Mina zovrela pery.

„Ak navrhuješ prosiť o pomoc archanjelov...“ začala Kathrine výhražne.

Vasily pokrútil hlavou. „Nie prosiť. Kvôli nim som skončil v láve. Dlhujú nám pár láskavostí. Bojovali sme v ich vojnách. Nazval by som to kompenzáciou.“

Stefan mykol plecami. „Nie je to najhoršia varianta.“

Mina škrípala zubami. „Stále to bude žobranie o pomoc.“

Ella prísne pozrela do kamery. „Radšej by si počula svojich upírov žobrať o to, aby si im rozrezala pokožku?“

Najvyšší vládcovia zamrkali nad tým tónom. Málokto sa im odváži papuľovať. Stefan sa nenápadne pousmial, ale nepokarhal ju za túto formu jednania. Dokonca sa zdal byť hrdý.

Lena tiež bojovala sama so sebou. „Nemáme na výber,“ súhlasila nakoniec s Vasilym. „Zahladzovali sme ich maléry celé desaťročia. A tento vírus je výsledkom nenávisti ich vlastných stvorení, našich predkov, o ktorých sa nestarali. Ktorých nenaučili rovnosti a spolupráci. Začnime pripisovať zodpovednosť tým, na ktorých sedí.“

Vládcovia sa medzi sebou krátko dohadovali, ale nakoniec kapitulovali.

„Fajn,“ zašomrala Kathrine. „Zoberte si hyperborejský lietajúci modul. Stiahnite výskum vírusu a vakcíny a vezmite so sebou aj vzorky, ktoré máte k dispozícii. A odkážte archanjelom, že chceme prvotriednu kvalitu s ružovou mašličkou navrchu.“

Stefan prikývol. „Dáme vám vedieť, len čo dorazíme. Ktoré z miest je najbližšie?“

Mohutné lietajúce mestá na oblohe, domovy archanjelov a archdémonov, boli po fiasku s Michaelom vyhostené zo súše a vyššie bytosti dostali zákaz neohláseného vstupu medzi nesmrteľných. Kontakt s nimi je posledných pätnásť rokov veľmi obmedzený.

„Camael momentálne parkuje nad Mexickým zálivom,“ ohlásila Lena. Hyperborejské technológie monitorujú pohyb miest na celom svete. Pre istotu.

„To je len pár hodín letu. Lena, potrebujeme, aby nám Garda zbalila všetko potrebné. Nie je bezpečné, aby s nami niekto letel. Mám tréning na pilotovanie menších modulov.“ Stefan bol okamžite pripravený vyraziť.

Ella ťažkopádne vstala a pozrela naňho. „Ja nepôjdem.“

Zarazil sa. „Prečo?“

„Som jediná imúnna a moje vedomosti v žiadnej oblasti nepredčia niekoho ako je archanjel Camael. Musím sa vrátiť do Ruska a pomôcť kde môžem,“ vysvetlila. „Kedykoľvek mi môže zavolať, ak si nebude istá. Ale v tejto situácii som viac potrebná medzi svojimi.“

Stefan si chápavo povzdychol. „Sotva si sa zotavila z injekcie.“

Elline oči potemneli. Zotavilo sa jej telo, nie myseľ. „Tisícky sú na tom horšie,“ povedala porazene.

„Ja by som mala zostať tu,“ ozvala sa Isobel. „Vo vedeckej oblasti nepomôžem a stále je potrebné preložiť kľúčové informácie k výskumu.“

Lena nakoniec vydala príkaz pripraviť dva moduly – jeden pre Stefana s Vasilym, ďalší s pilotom pre Ellu. Štvorica sa rýchlo rozlúčila, zamávala Garde a dva lietajúce moduly v tvare slzy sa vzniesli do vzduchu.

Vasily unavene privrel oči na sedadle vedľa Stefana, ktorý futuristický prístroj ovládal pomocou dvoch páčok pred sebou. Cez oblú prednú časť videli takmer do všetkých strán. Raketovou rýchlosťou mierili na východ.

Stefan naňho opatrne pozrel a zovrel mu dlaň.

„Ella si po tomto všetkom zaslúži medailu,“ zašomral bývalý kráľ. „A aspoň polročnú dovolenku.“

Stefan sa zasmial. Nastavil autopilota a usadil sa pohodlnejšie. „Myslíš pred tým, alebo po tom, čo na mňa Salvator najačí, že som jeho niekdajšiu poddanú upracoval takmer k smrti?“

„V tomto bode dúfam, že bude žiť, aby na teba mohol najačať,“ zašomral Vasily a pozoroval oblohu nad nimi.

„Dokážeme to, súdruh. Camael bude vedieť čo robiť,“ uisťoval svojho predchodcu. Potom trochu zneistel. „Čo... budeš robiť ty? Teraz, keď Najvyšší dvor vie, že si späť?“

Vasily na to nechcel ani pomyslieť. Bude sa musieť zodpovedať za mnohé, ale najviac ho desila takmer nevyhnutná občianska vojna v Rusku. „Mrzí ma, že ti môj príchod len pridal na problémoch,“ ospravedlnil sa vopred. Zvieralo mu hruď a mal sto chutí hodiť sa do vĺn pod nimi a zmiznúť natrvalo.

Stefan mu otočil tvár k sebe. „Tvoj príchod je jediná pozitívna vec na celom tomto fiasku. Úprimne neviem, či by som sa dostal z mínus štvorky, keby si mi neustále neopakoval, aby som sa nevzdával. A keby som nemal chuť ti jednu vraziť,“ dodal.

Vasily sa usmial. „Myslím, že po pätnástich rokoch si zaslúžim viac než pár faciek.“

Stefan ho sladko pobozkal na líce. „Uhm, súhlasím. Na to mám putá a bičík. Ešte som s tebou neskončil, súdruh,“ uistil ho.

Vasily mu dlaňou prešiel po stehne. „Je to hrozba, alebo sľub?“ zašepkal mu na pery.

Kráľ ho hravo plesol po ruke. „Je niečo, čo ťa nevzruší?“ ponosoval sa.

„No rozhodne ma stále traumatizuje ten kovbojský oblek, ktorý som ti svojho času našiel v šatníku,“ zaspomínal Vasily na ich viac než škrípavé začiatky.

Stefan pobavene krútil hlavou a rozopol Vasilyho čiernu košeľu, aby mu mohol prejsť po hladkej pokožke na hrudi. Upír sa zachvel. „A mne je zase ľúto, že sme prišli o kombinézu, v ktorej nás poslali do vesmíru,“ šepkal mu do ucha zvodne. „Mal som o nej niekoľko nevhodných snov.“

Vasily sa musel poposadiť a napraviť si nohavice. Tento rozhovor by naozaj nemali viesť na mieste bez dostatočného priestoru k pohybu.

Stefan, spokojný so stavom, do ktorého bývalého kráľa dostal, sa odtiahol a veselo pokračoval v pilotovaní. Podarilo sa mu ignorovať Vasilyho pohoršené pohľady.

Asi dve hodiny sa viezli v tichu, než sa rozpípalo niekoľko kontroliek, keď dosiahli ochranný perimeter Caminho mesta. Mágia ich začala spomaľovať.

„Hyperborejské plavidlo, identifikujte sa,“ prišiel príkaz z reproduktorov.

Stefan k sebe potiahol obrazovku aj s kamerou a zapol prenos. „Camael, to som ja Stefan. Prosím o povolenie pristáť,“ ozval sa monotónne a obkrúžil obrovské mesto plné veží, domov, parkov, lesov a monumentov.

Camina tvár sa okamžite zjavila na obrazovke. „Stefan? Stalo sa niečo?“ v hlase mala starosť. Roztomilo vyzerajúca svetlovláska si s nimi užila svoje dobrodružstvá, ale uhol kamery jej zabránil vidieť, že kráľ nie je sám.

„Potrebujeme pomoc. Vysvetlím, keď pristanem. Nesmieš sa ma ale dotknúť. Zožeň si rukavice a plášť, ak musíš. Ale žiadne dotyky,“ varoval ju, zatiaľ čo navigoval stroj k súradniciam, ktoré mu poslala. Mieril na modrastú pristávaciu plochu vytŕčajúcu priamo z najvyššej budovy.

Cami sa mračila. „Prečo? Si zranený?“

Pokrútil hlavou. „Je to na dlho.“

Archanjel sa nehádal a ukončil prenos.