neděle 30. listopadu 2025

V ďalšom živote 35

 

Thomas Nórsky sa prebúdzal pomaly. Jeho telo bolo vyčerpané z dlhého boja a ešte dlhšej kómy. Napojený na prístroje otváral a zatváral oči. Cítil, že ho ktosi drží za ruku a prosí, aby sa uzdravil. Ten hlas by spoznal kdekoľvek. Po niekoľkých neúspešných pokusoch pootočil hlavu a uvidel vedľa seba Mikkela, líca uslzené, tvár plná obáv. 

úterý 25. listopadu 2025

V ďalšom živote 34

 

Bývalý a súčasný kráľ Ruska stáli pred desiatimi najvyššími trónmi vo Verone ako dvaja pubertiaci prichytení pri fajčení marihuany a pripravení dostať domáce väzenie po zvyšok roka.

Popred nich sa sem a tam prechádzala drobná, svetlovlasá kráľovná Kathrine, jediná neusadená na tróne, v dôstojných šarlátovo-modrých šatách po zem. Už si na nich vyliala nervy, ale všetci vedeli že to bolo len zahrievacie kolo.

čtvrtek 20. listopadu 2025

V ďalšom živote 33

 

Vasily za celý svoj život nevidel nič tak... beznádejné. Modul pristál s prvými slnečnými lúčmi na trávnatej ploche hneď vedľa poľných nemocníc. Všade kam oko dovidelo sa tiahli stany, pomedzi ktoré sa náhlili dobrovoľníci a doktori, viacerí očividne sami nakazení. Na nosítkach prenášali bezvedomých pacientov, oživovali koho sa dalo a intubácie robili priamo v otvorenom priestore.

sobota 15. listopadu 2025

V ďalšom živote 32

 

 

Keď Vasily so Stefanom na duhý deň prikvitli do Caminho laboratória, našli všetkých archanjelov a archdémonov sa navzájom prekrikovať, akoby plánovali vojnu.

„Hej, hej!“ okríkol ich Stefan, až aj Vasilym trhlo.

Miestnosť stíchla.

„Čo sa deje?“ opýtal sa Vasily o niečo umiernenejším hlasom.

pondělí 10. listopadu 2025

V ďalšom živote 31

 

Irina sa s nadávkami hodnými skúseného ruského piráta došuchtala k prehrávaču po tom, čo si vypočula desať opakovaní tej monštruóznosti, ktorú jej pustila Ella. Toto je piaty raz, čo na nej praktikuje psychologické mučenie. Od Kalinky prešla k Sovietskej hymne.

Rapovanej.

S americkým prízvukom.

V angličtine.

středa 5. listopadu 2025

V ďalšom živote 30

 

 

Irina sa triasla pod prikrývkami, sužovaná horúčkou. V hlave jej dunelo a priam cítila ako jej srdce divoko tlčie, vyhodené z rytmu dlhotrvajúcou horúčnosťou. Spomínala si, že jej ktosi doniesol jedlo aj lieky, ale bola v stave, keď sa po ne reálne nedokázala načiahnuť a pri predstave, že má jesť alebo čokoľvek prehltnúť, jej prišlo zle. Aj keď jej tabletky priložili priamo k ústam, len sa odvrátila a apaticky hľadela do steny.