V ďalšom živote 34

 

Bývalý a súčasný kráľ Ruska stáli pred desiatimi najvyššími trónmi vo Verone ako dvaja pubertiaci prichytení pri fajčení marihuany a pripravení dostať domáce väzenie po zvyšok roka.

Popred nich sa sem a tam prechádzala drobná, svetlovlasá kráľovná Kathrine, jediná neusadená na tróne, v dôstojných šarlátovo-modrých šatách po zem. Už si na nich vyliala nervy, ale všetci vedeli že to bolo len zahrievacie kolo.

 

„Pätnásť rokov!“ kričala. „To si za pätnásť rokov nemohol aspoň poslať odkaz po Winter?! Vykradol si pre víly vlastné sklady, pre všetko na svete! A to ani nejdem rozoberať, že o tých skladoch sme ani nevedeli!“ Kathrinin hlas sa odrážal od grandióznych stien trónnej siene.

Vasily si hrýzol do jazyka, aby nič nekomentoval.

„A odrazu sa natrieskaš naspäť do Ruska uprostred bezprecedentnej krízy a začneš sa angažovať v problémoch, ktoré už ani nie sú tvoje! Vieš aký je to škandál?! Denne dostávame desiatky telefonátov od šľachticov, nespokojných s vývinom situácie! Občianska vojna je na dosah!“

Akoby to nevedeli. Stefan dostával telefonáty tiež, niektoré výhražné. Niektoré vyjadrujúce podporu.

Jeho kráľovstvo sa delilo na dva tábory.

„Uvedomujete si, že hovoríme o druhom najmocnejšom Európskom kráľovstve?! O centrále vedy a techniky v tejto časti pologule?!“

Áno, Vasily si to uvedomoval. Sám ho vybudoval.

Kathrine sa zastavila a zamračila sa na nich, až im naskočila husia koža. Ako môže byť niečo tak drobné a roztomilé tak desivé zároveň? „Ani na chvíľu nepochybujte, že Ruska sa nevzdáme, aj keby sme vás oboch mali obetovať pohanským bohom!“

V tej chvíli nepochybovali, že by toho bola schopná.

„Viete, aké možnosti nám kvôli vám zostali?!“ prskala Kathrine ďalej. „Len pre to, že si ho nezatkol v momente keď si uvidel jeho ksicht naspäť na svojom území?!“ obvinila Stefana.

„Na moju obranu, bol som v karanténe,“ ozval sa opatrne vládca.

Súdiac podľa Kathrininho pohľadu to rozhodne nebol dostatočný dôvod na ignoráciu protokolov. „A teraz vďaka tomu môžeme buď neurobiť nič a nechať Rusko vstúpiť vo vojny a rozpadnúť sa, alebo Vasilyho odsúdime za vlastizradu a pôjde sedieť do väzenia na Bornholme!“

Obaja zbledli. Stefan ani za nič nepošle Vasilyho do väzenia! Na druhej strane, nemôže ani dovoliť občiansku vojnu. Priveľa nevinných by trpelo a sám nemá šľachticom za zlé, že aj po toľkých rokoch zostali verní kráľovi, ktorý by pre nich urobil čokoľvek.

Hoci aj umrel v boji proti Michaelovi a Baalovi.

Kathrine fučala ako býk, zatiaľ čo si ich premeriavala. Jej rodina ich spaľovala rovnako nesúhlasnými pohľadmi z trónov, ťahajúc s ňou za jeden povraz.

„Cez sto rokov sme mesiac čo mesiac počúvali o vašich žabo-myších vojnách! Miroslave samotnej z vás začalo preskakovať! A tá žena bola schopná čeliť diktátorom! Ste chodiaca katastrofa!“

Na to protiargument nemali. Sú chodiaca katastrofa.

Kathrine sa narovnala a zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila. „Takže... keďže suverenita Ruska je našou prioritou, spoločne sme dospeli k jedinému možnému scenáru, v ktorom ani jedného z vás nebudeme musieť zaškrtiť, na čo momentálne máme silnú chuť!“

Dvaja upíri sa prisunuli bližšie k sebe, keď uvideli diabolský úsmev na tvári svojej kráľovnej.

Mina po nich prebehla pohľadom. „Vezmete sa,“ vyhlásila s istotou.

Vasily so Stefanom vyvalili oči. „Plánované manželstvá ste zakázali pred stovkami rokov!“ ozval sa Stefan bez premýšľania.

„A môžeme ich znovu zaviesť!“ uistila ich Kathrine sladko. „Sme Najvyšší vládcovia.“

Vasily mal ústa dokorán. „Nemôžete nám len tak nariadiť vziať sa!“ ukázal na svojho manžela pohoršene.

„Chcel by si si radšej ísť posedieť na Bornholm?“ ozvala sa prísne Mina z trónu.

Neodpovedal. Vymenil si so Stefanom previnilý pohľad. Rozhnevajú ich ešte viac, keď im oznámia skutočnosti?

Stefan sa nevinne zazubil. „My... ehm... sa nemôžeme vziať, Kathrine.“

Kráľovná nadvihla obočie. „Ale môžete. Nie sme ľudia, nemáme ich stupídne zákony. Vezmete sa tak ako to urobili Mikkel Nórsky s Thomasom.“

Vasily uhol pohľadom. „To nie je... my sme... ehm... my sme sa už vzali,“ povedal sotva počuteľne.

Kathrine zažmurkala, sotva registrujúc jeho slová. Ostatní vládcovia sa šokovane pomrvili na svojich trónoch. „Prosím?“ opýtala sa hrozivo.

Stefan pevne zovrel Vasilyho dlaň. „Ja a Vasily sme sa vzali počas nášho pobytu u archanjela Camael. Pohanský obrad. Oddávala nás Brie,“ povedal o niečo pevnejšie.

Kráľovná vyzerala, že ich v tej chvíli reálne uškrtí. Zvierala päste. „Kto o tom vie? Okrem archanjelov s archdémonmi?“

„Nikto,“ šepol Stefan.

„Výborne! A nikto sa to ani nedozvie!“ vrátila sa ku kriku rozhorčenej matky. „Cez sto rokov sme tu trpeli vaše výstrelky, počúvali kde ste sa zase zaplietli do malérov a zaslúžime si odmenu v podobe svadby! Chceme vaše Áno pred svedkami, so srdcervúcimi sľubmi, nepohodlným slávnostným oblečením, a očakávame slzy!“ rozkazovala. „Máte šesť týždňov všetko zorganizovať! Vasilymu sa tak vráti koruna, vládnuť budete obaja a hrozba vojny sa stratí. Och, a oficiálna verzia je, že Vasily sa celých pätnásť rokov zotavoval, preto sa nemohol vrátiť skôr. Prišiel pri prvej možnosti, zhodou okolností keď začala pandémia. To ho zbaví obvinení zo zrady. Je nám to jasné?!“

Upíri prikyvovali ako jeden.

Kathrine sa odrazu spokojne usmiala a nadšene sa vrátila na trón. „Som rada, že sme našli riešenie. Och, a aby som nezabudla – na obrade očakávame vašu novú prvú ženu alebo prvého muža. Stefan to ťahal dosť dlho bez tejto pozície a nedopadlo to dobre,“ dodala.

Kráľ zasyčal. „Nie je to tak, že by som nikoho nechcel...“

„V tom prípade ti radím znovu započať výberový proces,“ skočila mu do reči Mina. „Šesť týždňov,“ zopakovala časový rámec.

Stefan sa rozhodol podvoliť. Pozrel na Vasilyho a prikývol. Urobia to pre svoje kráľovstvo a pre ľud. „Ďakujeme,“ povedal úprimne.

Tentokrát bol Kathrinin úsmev úprimný. „Sme radi, že ste sa znovu našli, chlapci. A Vasily, že si prežil. Tvoja strata bola bolestivá pre nás všetkých.“

Červenooký upír so slzami prikývol. „Nechcel som nikomu ublížiť, ani začať vojnu.“

„My vieme. A veci by boli oveľa ľahšie, keby ste nepatrili k šľachte. Si pripravený sa znovu vrátiť na trón?“

Vasily okamžite prikývol. „Myslím, že ešte nejaký čas nebudem pripravený sa ho skutočne vzdať. Pätnásť rokov stačilo.“

Rebecca vstala a prešla k nim. „To radi počujeme.“ Z celej sily Vasilyho objala. „Ale prosím, prosím, už sa prestaňte pliesť do malérov.“

Zasmial sa. „Pokúsime sa,“ sľúbil jej.

Stefan chvíľu váhal s náročnou témou, ktorú nechcel otvoriť, ale očividne musel. Počkal kým sa Rebecca vrátila na miesto a odkašľal si. „Ako... ako mienite vyriešiť následníctvo? Ak s Vasilym nikdy nebudeme mať potomka...“

Lena ho zastavila zdvihnutím ruky. „Prečo by ste ho nemali? Zdedí trón rovnako ako ho po mne a Drewovi prevezme naša dcéra Rashmi.“ Lena sa nikdy o Rashmi nevyjadrovala ako o adoptívnej dcére, to slovo vypustila. Rashmi je džin, ktorého si s manželom osvojili, a už teraz je stanovené, že bude dedičkou ich trónu. Do tej doby slúži ako členka medzinárodného súdu, k hrdosti svojich rodičov.

„A než do vášho života daný potomok vstúpi, bremeno následníctva ponesie prvý muž alebo prvá žena,“ dodal kráľ Alec.

Vasily za celý svoj život neuvažoval nad možnosťou... že by mal rodinu. Súdiac podľa Stefanovho neistého pohľadu, ani on nie. Zvládli však horšie veci. Leteli do vesmíru, tri dni sa topili v oceáne, zasekli sa v časovej slučke... aké náročné asi môže byť obyčajné rodičovstvo? (Myšlienka, ktorá bola oľutovaná o niekoľko rokov neskôr v obklopení ukecaných stvorení plných energie a ešte horších nápadov, než mali ich rodičia – pozn. autorky)

Budúca kráľovská dvojica sa tentokrát srdečne rozlúčila so svojimi vládcami a len čo sa za nimi zavreli dvere, Kathrine vytiahla z podprsenky zložený kus papiera a pero. „Takže koľko z nás sa stavilo, že sa vezmú ešte v tomto storočí?“