V ďalšom živote 37

 

 

Ella bola uvedená do Stefanovej pracovne len čo dorazila na opačný koniec paláca. So sklopeným pohľadom vošla do priestrannej miestnosti s mäkkým kobercom a policami plnými kníh až po strop, a posadila sa do kresla pred masívnym stolom, za ktorým sedel nielen Stefan, ale aj Vasily po jeho boku. Pred sebou mali tablety a niekoľko štósov papierov, ale len čo sa posadila, všetko odsunuli a upriamili na ňu pozornosť.

 

Odkedy sa vrátili z Najvyššieho dvora, robili všetko pre to, aby život v Rusku vrátili do normálu. Naďalej pomáhali s výrobou vakcín a Stefan nariadil preventívne zaočkovať každého jedného upíra a každé dieťa do budúcna. Ostatné rasy jednali o podobnom postupe.

Rozhodne však vyzerali, že z nich opadlo mnoho starostí. Tváre už nemali strnulé a do líc sa im vrátila farba.

„Veličenstvo,“ povedala Ella formálne a krátko sklonila hlavu.

Stefan sa na ňu usmial. „Vitaj naspäť, Ella. Ako sa cítiš?“

Upírka sa nervózne hrala s rukávmi košele. „Opäť sama sebou,“ potvrdila. „Mrzí ma, že som vám pridala starosti.“

„Nemá ťa čo mrzieť,“ ozval sa Vasily. „Po tom všetkom, čím si si prešla, je zázrak že si sa zotavila tak rýchlo. Báli sme sa o teba.“

Naprázdno preglgla. „Ďakujem.“

Stefan na ňu chvíľu hľadel, akoby nevedel rozoznať dôvod jej nervozity. Čiastočne očakával, že si vyžiada odmenu za to, čo všetko si s nimi musela zažiť. „Trápi ťa niečo, Ella? Vyzeráš trochu nesvoja.“

Ella sa prinútila k úsmevu. „Nie. Len sa snažím pochopiť, že je naozaj po všetkom.“

„To my všetci,“ uistil ju Vasily. „A ak ti to Irina neoznámila, všetky vzorky fága sme dali zničiť. Z oboch labákov. Nikdy viac sa nerozšíri.“

Nuž, aj to je niečo. Pokiaľ teda zase niekomu nepreskočí, neukradne výskum a nevyrobí ho nanovo. To však radšej ani nevyslovila nahlas.

„Ella, tvoje činy počas tejto krízy boli rozhodujúce,“ zmenil Stefan tému. „Preukázala si obrovskú odvahu. Na to nikdy nezabudneme. Aj keď si sa sotva dala dohromady po vakcíne, šla si pomáhať nášmu ľudu. Ani si len nezaváhala. Málokto by v tvojej situácii reagoval rovnako.“

Málokto má skúsenosti, ktoré nadobudla ona. Skromne sa usmiala. „Niežeby som za to nezaplatila neskôr,“ zavtipkovala a ukázala na svoju hlavu.

„Ak to pomôže, Najvyšší dvor aj Salvator Anglický nám išli zodrať uši za to, že sme ťa dohnali až k mentálnemu kolapsu,“ nadhodil Vasily napoly pobavene.

Nebesia, to snáď celý svet vie o jej psychickom zrútení? Nespokojne si pretrela oči. Mala by sa im znovu ospravedlniť?

Stefan sa naklonil a lakťami sa oprel o stôl. „Asi sa už k tebe dostalo, že sa s Vasilym budeme čoskoro brať.“ S úsmevom zovrel dlaň svojho nastávajúceho.

„Ehm, iste. Blahoželám.“ Ella sa pokúsila o nadšený tón, ale nebola si istá či sa jej vydaril. Vládcovia však na sebe nedali nič znať.

Stefana celkom pobavilo, že je nervózna z oficiálneho stretnutia, ale nemala problém ich budiť sirénou počas ciest. Vymenil si s Vasilym tajomný pohľad. Potom obrátil pozornosť späť na Ellu a zhlboka sa nadýchol. „V súvislosti s novým rozdelením moci medzi dva tróny je tiež dôležité, aby malo Rusko prvú ženu ako našu pravú ruku a zástupkyňu v prípade nečakaných udalostí. Je to pozícia, ktorú ti chceme ponúknuť.“

Ellin pohľad k nim vyletel rýchlosťou blesku. Klesla jej sánka. Od šoku na pár sekúnd prišla o hlas. „Mne?“ vyhabkala.

„Prečo ťa to prekvapuje?“ zasmial sa Vasily dobromyseľne. „Šla si s nami do každého nebezpečenstva, riskovala vlastný život a zdravie nielen pre nás, ale aj pre našich poddaných. Odvrávala si samotným Najvyšším vládcom.“

Ella nevedela, čo povedať. Hrozila im istá smrť. Čo iné mala robiť? „Psychicky som sa zrútila,“ pripomenula im.

Stefan nadvihol kútik pier. „Myslíš, že my nie? Len pre to, že si to nevidela, neznamená že démoni si občas neprídu aj po nás korunovaných. Po Vasilyho smrti som bol roky na silných práškoch. Každý z nás má nárok to občas nezvládnuť. Podstatné je, že v kríze si ani raz nezaváhala. To sú vlastnosti, ktoré očakávame od prvej ženy nášho dvora.“

Prvá žena ruského kráľovstva. Elle sa obrátil žalúdok. „Nie je to... nie je to pozícia pre niekoho... s lepším pôvodom než je ten môj?“ šepla.

Stefanov výraz sprísnel. „Pôvod neurčuje charakter. Toto nie je svet ľudí, z ktorého pochádzaš. Tvoja minulosť alebo okolnosti premeny nehrajú žiadnu rolu. Nebudeme ťa, samozrejme, nútiť ponuku prijať ak sa na to necítiš. Ak by si sa rozhodla povedať áno, bude to mať pre teba určité následky. Musela by si sa vzdať britského občianstva a naplno prejsť pod náš dvor. A čakali by ťa mnohé oficiálne povinnosti spojené s chodom kráľovstva.“ Podal jej tučnú zložku papierov. „Rozmysli si to. Ponuka platí než sa vezmeme. Toto je približný popis pozície aj s odmenou, ktorá ťa čaká. Ak by si sa rozhodla ju odmietnuť, nič sa pre teba nezmení. Naďalej budeš pracovať ako naša inžinierka.“

Ella šokovane chňapla po zložke, akoby sa bála že jej ju vytrhnú z rúk. Pritisla si ju k hrudi. „Ja... ďakujem, Veličenstvo.“

Stefan prikývol. „Dopraj si čas. Miroslava už súhlasila, že prvé roky pomôže vždy keď na to bude mať čas, takže ťa nehodíme do vody aby si hneď plávala.“

Ella s očami ako loptičky opustila Stefanovu pracovňu a nemohla uveriť, čo sa práve odohralo.

 

Rozlúčiť sa s ľudskými doktormi bolo prekvapivo ťažšie, než si každý myslel. Upíri si ich obľúbili, aj keď im bolo jasné, že krehké smrteľné bytosti z nich majú podvedomý strach.

Ten sa nestratí zo dňa na deň, ale Stefan sa rozhodol urobiť prvý krok k možnému budúcemu porozumeniu medzi oboma stranami. Keď sa všetci zbalili a pripravovali na odchod, s Vasilym sa k nim priplietli na nádvorí, kde sa zhromažďovali a plánovali svoje cesty. Anna, ich vodkyňa, vstala od svojho batohu a podišla k upírom. „Tešilo nás,“ povedala v mene celej skupiny. „Ale je čas aby sme sa pohli ďalej a šli pomáhať kde sme potrební.“

Vasily jej srdečne podal ruku a krátko ju objal. Cítil jej napätie, ale nekomentoval to. Hneď sa však odtiahol. „Ani nevieš, ako sme vám vďační. Zachránili ste tisícky životov našich poddaných a spojencov.“

Anna vystrúhala neistý úsmev. Za ten čas sa o bytostiach, s ktorými sa delia o planétu, naučili mnohé, ale to len vyvolalo viac otázok. „To je misia, na ktorú sme sa dali keď sme zložili prísahu.“

Stefan kývol služobníctvu, ktoré prinieslo niekoľko ťažkých škatúľ. Anna na ne zvedavo pozrela. „Bohužiaľ, kým sú Jazdci apokalypsy aktívni, nesmieme vám pomáhať,“ upozornil ju. „Inak by sme všetko len predĺžili. Nie je to pre to, že nás teší krutosť voči vám. Čo však môžeme urobiť, je obchodovať. Poskytli ste nám mnohé služby a technicky... vám môžeme zaplatiť za váš čas.“

Anna pozrela na svojich druhov. „Pre to sme sem neprišli.“

„Na tom nezáleží,“ povedal Vasily vážne. „Máme niečo, čo vám môže pomôcť a neporuší pravidlá.“ Zo škatule vytiahol plochý predmet. „Solárne nabíjateľný tablet. Je v ňom tisíc kníh o medicíne, chémii a spriaznených oboroch. Sú nerozbitné a vodeodolné.“

Anne klesla sánka a posvätne si tablet vzala. V očiach mala ohromenie. „Knihy?“ Pre niekoho ako ona boli cennejšie než zlato. V školách sa ťažko učilo, keď jediné vedomosti mohli prísť len z úst už skúsených doktorov.

„Knihy, články, návody. Najmodernejšie publikácie spred apokalypsy,“ potvrdil upír. „A mapa s miestami, kde môžete vyhľadať nesmrteľných, ak by ste potrebovali útočisko, nocľah, alebo len spoločnosť. Plus nejaké základné informácie o našom druhu. Aby... ste možno nabudúce nemuseli skrývať toľko nervozity.“

Anna sklopila pohľad. „Snažili sme sa to nedať najavo.“

„My vieme. Sme monštrá a démoni z vašich mytológií. Je načase príbehy prepísať a vpustiť medzi ne pravdu,“ vyhlásil Stefan. „A možno sa jedného dňa stretneme za okrúhlym stolom.“

Ľudská žena prikývla a kúsok napätia ju opustil. „Budeme šíriť pravdu, ktorú sme medzi vami zažili,“ sľúbila. „A vy si láskavo obnovte produkciu aspoň základných liekov,“ prosila napoly pobavene.

Vasily so Stefanom sa zasmiali a prisľúbili jej to. Rozdali všetky tablety a každý doktor dostal ešte balík na cestu plný jedla, dezinfekcie a vitamínov, ktoré Irina vyhrabala zo zásob na ošetrovni. Jednotlivé skupinky následne začali opúšťať palác a rozišli sa do všetkých smerov, naspäť medzi ľudí, do sveta ktorý sa stal len o kúsok menej temnejším.