Klamstvá anjelov 5

 

Selena sa absolútne nechcela vrátiť domov a zase sa potýkať s Jazdcom, ktorého si prisahala poraziť. Štyri hodiny ubehli príliš rýchlo. Stihla mať konzultácie s piatimi anjelmi strážnymi, pridelenými ľuďom po celom svete, podpísať pridelenie ďalšieho a odobriť dve dovolenky terajších strážcov. Jej priehľadná kancelária bola na treťom poschodí mrakodrapu Oddelenia strážnych anjelov s výhľadom na jedno z mnohých námestí, kde sa prechádzali anjeli, hrali deti a odpočívali jej kolegovia.

 

Selena mala rada svoju prácu. Chcela pomáhať ľuďom. Aj nesmrteľným. Bolelo ju však srdce z toho, že nemôžu zasiahnuť keď ide o Jazdcov. Ľudia na seba apokalypsu privolali vlastnými činmi, vlastnou ignoranciou a vlastnými sebeckými činmi. Zničili si planétu, ekonomiku, morálne zásady a keby neprišli Jazdci, zničia aj sami seba. Ak by nesmrteľní zasiahli a šli im pomôcť skôr než údel Jazdcov skončí, ich ťaženie to len predĺži. Ibaže medzi miliardami tých, ktorí si zaslúžili príučku, umierajú aj nevinní. To je cena za činy celých generácií. Mysleli na seba, ochotní nechať tých, ktorí prídu po nich, trápiť sa vo svete, ktorý vytvorili.

Ten svet ich dobehol.

Vlády padli, peniaze stratili hodnotu.

Sväté knihy zhoreli.

Bohatí a mocní narazili na spravodlivosť, pred ktorou vďaka majetkom utekali.

A napriek všetkému... chamtivosť ich neopustila. Keď viac neboli zákony a zložky, ktoré by dohliadali na ich plnenie a trestali za ich porušenie... Svet sa zmenil na niečo absolútne monštruózne. Zašlo to tak ďaleko, že niekdajší anjel Lilith musela postaviť armádu žien, a šla oslobodzovať svet od novej vlny krutého otroctva a vykorisťovania. Ľudia, namiesto toho, aby budovali komunity a navzájom si pomáhali, šli cestou – silnejší berie, slabší sa podriadi alebo umrie.

Jediné fungujúce mestá, neskôr mestské štáty a po dvesto rokoch prvé národy, sú vedené ženami s prísnym zákazom kapitalistických metód prerozdeľovania majetkov, hodnôt a potrieb pre prežitie.

Po stovky rokov však potrebujú ochranu. Pretože aj dnes sa na svete pohybujú násilné kočovné skupiny ktorých zdrojom obživy je plieniť a kradnúť čo iní vybudovali. Zobrať, zničiť a ísť ďalej.

Krutosť ľudí je niekedy nepochopiteľná. Selena samotná strávila niekoľko rokov na frontoch s Lilith, oslobodzujúc ženy a deti z totalitných režimov, kde boli vnímané ako tovar, ako nástroj a ekonomický zdroj.

Po dvesto rokoch týchto režimov veľa neostalo. Lilith a jej armády prešli prakticky celou planétou. Napriek tomu... myšlienky predapokalyptických čias stále neodišli.

Rasizmus.

Fóbie.

Ešte aj zasraný fašizmus prežíva.

Anjeli to všetko vidia. Vidia obete, vidia nevinných. Môžu im poslať sprievodcov. Môžu dať deťom do vienka jedinečné schopnosti. Môžu sa hoci aj postaviť na hlavu, ale geniálny inžinier asi ťažko zostrojí veterné turbíny pre zásobovanie celej dediny, keď umiera hladom v rozpadnutej kostre niekdajšej metropoly.

Jeden by povedal, že takýto obraz by Selenu odradil. Mal by. Bohužiaľ, nestačilo to. Ľudia nemali jedinú prežívajúcu univerzitu. Medicínske publikácie zapadli prachom, alebo boli úmyselne spálené. Vakcíny boli prakticky legendou. Znalosti o ľudskom tele pohasínali. Nemohla sa na to pozerať. Aj keď riskovala stratu krídel, založila školy a spísala nové učebnice. Trénovala doktorov, sestry a odborníkov. Aby aspoň ten umierajúci inžinier dostal šancu na život. Nie pre to, aby eventuálne zachránil nevďačných dedinčanov, ktorí mu odmietli pomôcť, ale aby sám mohol mať aspoň trochu dôstojný život. Ako anjel vždy dokázala určiť kto si zaslúži pomoc a kto by tento dar len pokrivil a šiel len ďalej ubližovať.

Svojich lekárov po celom svete riadila na základe týchto pravidiel. Samozrejme, to im nepovedala. Oživila tradíciu prísahy doktorov, podľa ktorej majú pomôcť bez diskriminácie a predsudkov. To však neznamená, že ich nevedela nasmerovať tam, kam chcela a potrebovala.

Nič nie je čierno-biele. Nie v tomto prípade. Pochybovala však, že Mor by zdieľal jej sentiment.

S povzdychom sa odhlásila z počítača a oprela sa v kresle, akoby mala za sebou celodennú šichtu. A čím sa previnila, že ho musela vidieť polonahého? Čo ako sa bránila, ten obraz mala vpálený v mysli a neopúšťal ju počas celého dňa.

Je zamilovaný do Abigail, pripomenula si. Pochybovala, že ho od tohto pocitu odhovorí, aj keby vedela ako. Láska je príliš komplikovaná. Ani len anjeli pre ňu nemajú správnu reguláciu. Áno, dokážu určiť spriaznené duše a nasmerovať ich cesty k sebe, ale to je všetko. A vo svete plnom nenávisti, nedôvery, utrpenia a sebeckosti sa láska rodí ťažko. Väčšina ľudí na ňu ani neverí, nie v tom skutočnom slova zmysle. Láska pre nich znamená možnosti niečo získať, nie vždy to isté, ale málokedy je nezištná. Málokedy je silou, ktorá spojí ľudí v boji proti svetu, namiesto toho aby v nej hľadali vlastné uspokojenie bez ohľadu na následky a budúcnosť a obecnú prosperitu všetkých zúčastnených strán.

Selena samotná jej nerozumela. Videla ju, samozrejme, hoci ojedinele. Ale ten pocit samotný jej jednoducho unikal. Alebo vôbec logika za ním. Preto si nevedela predstaviť ako by mohla presvedčiť Mor pohnúť sa ďalej a nelipnúť na vydatej žene, ktorá mu aj tak nikdy nebola súdená.

A prečo ju to vôbec trápi? Je to Jazdec apokalypsy! Nosí len utrpenie. Nech len trpí sám, hoci nie vlastnou medicínou! Čo ju najviac rozčuľuje je absolútny pokoj s akým on a jeho bratia roznášajú smrť. Ani sa len nebránia! Hrajú sa na nejakých hrdinov, keď sú v skutočnosti len zlosynmi. Všetko pre to pre to, že ich nemá kto zastaviť. Utrpenie ich živí. Hlad prekvitá medzi hladujúcimi. Než sa vydal na svoju púť, pravidelne chodil na módne prehliadky. Len aby sa nakŕmil energiou toľkého hladovania.

Selena nechcela ani pomyslieť na to, kam chodí Mor aby naplnil svoje chúťky. Odhodlane vstala, rozhodnutá dotiahnuť túto frašku do konca. Cestou po bielej chodbe k výťahom ju dobehla Jamila. Niekdajšia zakladateľka a starostka prvého novodobého mesta Nového Babylonu si ju premerala. „Vyzeráš, akoby si celú noc nespala,“ povedala ako nastúpili do kabíny smerujúcej nahor.

Selena si ponaťahovala svaly. „Nočné mory,“ vyhovorila sa.

Jamila si ju premerala, neveriac jednoduchej lži. Tá žena potrebuje ísť niekam do tajných služieb a nie mrhať svojím časom medzi anjelmi strážnymi. „Prekríž si ruky na hrudi!“ povedala prísne, vediac kam stres dokáže jej kamarátku doviesť.

Selena ju spražila pohľadom, ale príkaz neposlúchla. „Je to len jedna epizóda. Nie aby si žalovala manažmentu!“ varovne zdvihla prst.

Jamila zagúľala očami. „Už zase si prestala chodiť na terapie! Nebudem ťa tam znovu ťahať celú zmodralú!“ striasla sa. Nikdy nezabudne na tú noc, keď jej Selena zavolala, celá ubolená a uplakaná, v očiach panika a hrôza. Odkedy sa medzi nesmrteľnými rozšíril vírus schopný vypnúť ich absolútnu imunitu, Selenin psychický stav sa len zhoršil, hoci odvtedy ubehli celé roky. Všetci dostali vakcínu a nové prípady sa už prakticky neobjavujú. Vzorky boli zničené, výskum tiež. Selenin mozog to však dostalo do pozoru a zase sa stratila vo víre paranoje, že si po ňu ide krutá smrť. Aj keď je to nemožné.

„Nie som zmodralá a len som mala ťažkú noc,“ trvala na svojom Selena.

Jamila chvíľu uvažovala, či chce pritlačiť, alebo to nateraz nechá. „Sľubuješ, že mi zavoláš ak to zase začne byť zlé?“ zmenila taktiku.

Selena ju krátko objala. „Vieš, že áno. Ani ja si nechcem zopakovať ten... incident.“ Anjelská pohotovosť je dostatočne odstrašujúci zážitok. Nie pre to, že by liečitelia boli nepríjemní, ale pre to, že sa k nej správali ako ku krehkému dieťaťu a hospitalizovali ju na dva mesiace!

Ženy sa rozlúčili, každá roztiahla krídla a odletela iným smerom. Selena pristála na svojom obláčiku, mentálne sa pripravujúc na mrzutého Jazdca. Odhodlane otvorila dvere a privítal ju absolútny chaos!

Obývačkou sa nieslo agresívne mačacie mňaukanie, nábytok bol vychýlený, taniere rozhádzané, vankúše na podlahe, prikrývky na lustri a na koberci mokré stopy.

„Vráť mi moje boxerky, ty vypasená oranžová diskoguľa!“ ozvalo sa spoza gauča, odkiaľ sa vynoril Mor s mokrými vlasmi, tvár červená od zlosti. Hodil sa po Elrondovi, ktorý mal v papuľke čierny kus látky a hravo utiekol pred ťažkopádnym Jazdcom na schody vedúce k Seleninej posteli.

Mor vyskočil na nohy.

Nahý.

Mokrý.

Len s tenkým uterákom okolo pása.

Selene klesla sánka.

Mor ju spozoroval a obviňujúco ju spražil pohľadom.

„Čo sa tu pre všetko na svete odohralo?!“ zvolala.

Mor sa priam triasol zlosťou. Ukázal na ňu prstom. „Tvoj-tvoj nepodarený kocúr mi ukradol spodky keď som sa sprchoval!“

Elrond spokojne mávol chvostom a pohŕdavo naňho pozrel zo svojej pozície na schodoch. Zastrihal ušami, akoby požadoval od Seleny pochvalu.

Potajme mu ju udelila. Jazdca apokalypsy rozhodila jedna rozložitá mačka.

Selena potlačila smiech a pár sekúnd bojovala o sebakontrolu.

Elrond zhodnotil situáciu a rozhodol sa ju vylepšiť tým, že skočil Moru na chrbát, keď sa nepozeral. Jazdec zreval šokom a naslepo zaspätkoval.

Uterák to nevydržal a vzdal svoj boj.

Selene sa naskytol pohľad na Jazdcov rozkrok vo svojej plnej kráse.

S mačacími škrabancami.

Priamo.

Na.

Penise.