Klamstvá anjelov 8

 

Naspäť do domčeka sa vrátili bez úspechu – niečo čo Selena očakávala a Mor ofrflal. Nenašiel jediný náznak prepojenia nesmrteľných s miestami, kde jeho moc prestávala pôsobiť. Niežeby sa prebral kvantom mien. Bol sotva na začiatku.

Musí si nájsť lepší systém.

A zalepiť Selene ústa.

 

Všetečný anjel hopkal vedľa neho a len čo vošli dovnútra, automaticky nastavila náruč, do ktorej vpadol Elrond so spokojným zamraučaním a hneď začal priasť. Moru venoval krátky, znechutený pohľad, ktorý bol v momente opätovaný.

„Zajtra večer to skúsime zase,“ sľúbila Jazdcovi s falošnou nádejou v hlase, vediac že nehľadá ani v správnej sekcii. Dala si záležať, aby nesmrteľných zo svojich machinácií vynechala.

Mor na jej pozitívny tón nereagoval a ako čert krížu sa vyhol Elrondovi, ktorého nežne uložila na kuchynskú linku, kde začala pripravovať neskorú večeru. Bolo po polnoci, ale v žalúdku jej škvŕkalo hladom.

Selena nenápadne sledovala Jazdca vo svojom domčeku, ktorý sa odrazu naozaj zdal príliš malý. Mor sa pohyboval so sebaistotou nadobudnutou miléniami existencie a nedotknuteľnosti. Je tak veľmi vyňatý z existencie spoločnosti, že sa sotva zúčastňuje na jej zvyklostiach. Uvažovala, či bol niekedy v zábavnom parku, alebo sa prešiel po botanickej záhrade. Je snáď neustále zavretý vo svojich palácoch? Teda okrem toho, keď v sedle svojho koňa kosí všetko živé na Zemi.

On a jeho bratia sú prepojení, to vedela ešte aj ona. Vlastne mala možnosť ich metódy celkom dobre spoznať. Kedysi dávno, keď svet vyzeral inak. Keď ešte aj ona verila v jeho nápravu. Najhektickejší z nich – Smrť bol dlho uväznený vo večnom spánku, z ktorého ho tí, ktorých poveril, neprebudili. Čo malo za následok len brutálnejšie pôsobenie Jazdcov. Mor šíri pliagy, ale málokto plne rozumie jeho ohromnej sile. Neposiela do sveta len mor, ako naznačuje jeho meno. Je stelesnením všetkých ochorení. Keď bol v Afrike, nechával za sebou ebolu, marburg a maláriu. V Európe a Severnej Amerike ho sprevádzala tuberkulóza, Covid a influenza. Žltá horúčka a cholera v Ázii. Nikto si však nevšímal to, čo Selena. Skrytých démonov sotva viditeľných pre ešte aj modernú medicínu z posledných rokov ľudskej civilizácie.

Depresie.

Úzkosti.

Poruchy prímu potravy.

Rakoviny.

Vysoký cholesterol.

Prispôsobuje sa nie len geografickej lokácii, ale aj spôsobu života a dobe.

Selena dodnes netuší, či je zodpovedný aj za jej smrť, alebo sa len narodila pod nesprávnou hviezdou.

Pristihla sa, ako si podvedome trie hruď a hneď sa zastavila. Dala Elrondovi maškrtu a na dva taniere naložila mäsové guličky, ktoré v jej domácnosti nikdy nechýbali.

Mor jej so zamrmlaním poďakoval, keď sa o svoju večeru podelila, a namiesto rozhovoru sa vrátil k počítaču a dal sa do hľadania niekoho, koho nikdy nenájde.

Selena mala iné plány. Usadená na gauči s tanierom na kolenách sa uložila bokom na operadlo, aby mala výhľad na Mor a nenútene prežúvala svoje obľúbené jedlo. „Takže ohľadom princeznej Abigail...“

Mor sa okamžite narovnal na miniatúrnej stoličke a vzdychol akoby ho práve oslovila jeho pubertálna dcéra s otázkou o sexe. „Môžeme túto tému uzavrieť?“

Anjel sa žiarivo usmial. „Nie,“ uistila ho.

Samozrejme. Porazene mávol rukou, snažiac sa Selenu ignorovať, ale na to by musel byť mŕtvy. Prinútil sa hľadieť do počítača, hoci bolo náročné sa naň sústrediť.

„Vieš, možno by ti pomohlo si občas vrznúť,“ teoretizovala Selena, mávajúc vidličkou vo vzduchu, akoby riadila orchester. „Aby si prišiel na iné myšlienky. Byť posadnutý jednou ženou toľko desaťročí nie je zdravé. Počkaj, už sú to storočia,“ opravila sa, keď prepočítavala roky.

„Nie ďakujem,“ odsekol Jazdec.

„Vážne, kedy si naposledy zobral hada na vychádzku?“ pokračovala bez kúska hanby.

Mor sa takmer zadusil guličkou. Naozaj to vyslovila nahlas? Zobral hada na vychádzku?

„S ľudskými ženami očividne spávať nemôžeš, lebo by si ich nakazil bohviečím.“ Zamyslela sa, potom si ho detailne premerala, až to cítil na pokožke. „Nejaká šanca, že ťa zaujímajú aj muži?“

„Nemôžeme sa prosím baviť o počasí?“ zastonal, pohľad stále upretý mimo nej.

Selena sa zaškerila. „Vonku je pekne, zajtra má byť dvadsať stupňov. Naspäť k tvojim preferenciám. Viem, že vyššie bytosti sú fluidné nielen vo vlastnej identite, ale aj v orientácii. Platí to aj pre vás?“

Mal zostať lamou. Bola to mierumilovná existencia a nikoho nezaujímalo o aký druh sexu má záujem. Odmietal však odpovedať. Jeho súčasná podoba – a teda aj pohlavie – sú dobrovoľný výber, ale aj odraz tohto sveta. Mužská identita je preňho pohodlná, ale to je asi tak všetko. Keď Zem raz skončí, znovu sa zmení na energiu a bude si môcť vybrať akúkoľvek ďalšiu podobu.

Dlhé ticho dalo Selene možnosť ďalej nahlas premýšľať. „Nuž, na identite až tak nezáleží. Priťahuje ťa však Abby pre to, že je žena, alebo je to jej... vnútro? Mám prístup k obrovskému množstvu záznamov. Mohli by sme ti nájsť nejakú nesmrteľnú slečnu s jej kvalitami. Takže si viac na vysoké čiernovlásky, alebo tiché a dôstojné slečny s citom pre etiketu? Alebo pánov s danými kvalitami? Tu si na nebesiach, nediskriminujeme.“

Je až zarážajúce, aká je odlišná od tichej a na pohľad zraniteľnej Abby. Tá by nikdy na verejnosti nepreberala sex. Alebo sa ponúkla ošetriť mu... juniora. Zároveň by ale nikdy nechovala chlpatého démona, ktorý mu daného juniora zranil. Tiež by nikdy nenosila zle padnúce neónové handry, ponožky do sandálov a už určite by jej príbytok nevyzeral, akoby sa ním práve prehnalo tornádo.

Abby je princezná. Vychovaná k reprezentácii svojho dvora, k vedeniu poddaných. K vodcovstvu.

Selena vie nanajvýš tak nabúrať lietajúci tanier.

Ktorý ukradla.

Abby by nikdy nič neukradla.

Ani sa neopila.

Pred očami sa mu zjavila láskavá tvár upírskej princeznej. Myšlienky na ňu ho vždy dokázali upokojiť.

„Si anjel strážny,“ pripomenul Selene. „Aké máš kvalifikácie vôbec hovoriť o záležitostiach lásky?“

Selena sa zasmiala. „Drahý Mor, láska je pojem. Nemáme kvalifikácie na fiktívne javy.“

Tentokrát sa k nej prekvapene otočil. „Večne dobrí anjeli neveria na lásku?“

A čo čakal? „Veríme v spriaznené duše, vášeň a chémiu. Ale nepracujeme na tom, aby sme dávali dohromady náhodné bytosti len pre to, že sa k sebe hodia. Sú veci predpísané karmou a sú veci, ktoré nie sú o nič náhodnejšie než lotéria,“ vysvetlila mu.

Mor sa nechápavo zamračil. „Čo to znamená?“

Selena sa poposadila o niečo pohodlnejšie. „To znamená, že lásku si vyberáme, Mor. A každý ju definuje inak. Nemáme nad ňou kontrolu, lebo ako jednotná sila neexistuje. Láska medzi Salvatorom Anglickým a jeho manželkou Erin je odlišná od lásky medzi Juliusom a Carys,“ porovnala svojich vládcov k upírskej šľachte. „Ani jedna nie je lepšia alebo menejcenná. Vzišla však z odlišných pohnútok a podmienok. Tak ako láska Briana a Casey k ich adoptívnej dcére Therese. Nikto z nás nič z toho nevedel určiť, zariadiť alebo vôbec ovplyvniť. Vieme len rozoznať...“ zamyslela sa. Ako mu popísať anjelský inštinkt? „Náklonnosť a starosť.“

Zaujímavé. Nikdy sa nezamyslel nad obmedzeniami anjelov. „Ako teda dávate dohromady dvojice?“

„Nijako. Dáme im šance sa stretnúť, ale to je asi tak všetko. Aj keď v sebe majú potenciál byť partnermi, rodinou alebo spojencami, vynútiť si tieto činy nedokážeme. Ani city. Čudoval by si sa v koľkých prípadoch sa láska nikdy neprejaví, pretože ľudia aj nesmrteľní si neveria. Boja sa. Nerisknú svoje bezpečie alebo pokoj svojej mysle. Je to smutné,“ pripustila zarmútene. „Mala som viac zverencov, ktorí sa od lásky odvrátili, než tých ktorí jej dali šancu.“

To znelo depresívne. Mor nikdy nenapadlo, že láska môže byť tak nepolapiteľná.

Selena akoby sa na chvíľu stratila vo vlastných myšlienkach. „Väčšina ľudí aj nesmrteľných umiera bez toho, aby lásku niekedy okúsili,“ šepla smutne. Potom pokrútila hlavou a vrátila sa do prítomnosti.

Mor absolútne nechcel vedieť o tejto chaotickej bytosti viac než musel, ale čosi ho prinútilo položiť otázku: „A ty? Nedúfaš v lásku pre seba?“

Zelené oči sa naňho ľahostajne upreli. „Nemôžeš túžiť po čokoláde, keď si ju nikdy neochutnal,“ vyslovila bez kúska emócie.

Jazdec nevedel prečo, ale tá veta ho zabolela v hrudi. Selena možno nie je jeho typ a kráľovsky mu lezie na nervy, ale je to čistá duša, ktorá sa dostala na nebesia a pomáha tisíckam iných. Zaslúži si... nuž, čokoľvek čo medzi sebou majú Abby a Ray. Aj keď tomu on sám nerozumie. Zaklapol počítač a prešiel k nej na gauč.

Sedeli oproti sebe ako dvaja oponenti v ringu.

Selena si pritisla kolená k telu, len aby sa ho náhodou nedotkla.

Mor nevedel, čo jej povedať. Mal by mať nejaké povzbudivé slová, nie? Uistiť ju, že aj pre ňu musí existovať tá správna osoba. Ak sú však jej tvrdenia pravdivé... Možno okolo tej správnej osoby vo svojom živote prešla a minuli sa. „Nie je to kruté? Ani len nedúfať v lásku?“

Kruté? Možno. Ale bolí to menej než sa po nej načahovať a šmátrať naprázdno. „A aké kruté je zažívať ju navždy nenaplnenú?“ opáčila mu rovnakým tónom, v ktorom nebol posmech, ale úprimná ľútosť.

Aj to zabolelo. Mor si prehrabol svetlé vlasy a privrel oči. „Nie je to niečo, čo som si vybral,“ povedal po chvíli. „Neviem prečo to musí byť Abby, neviem prečo si ju nedokážem vyhnať z mysle a keby som mohol, vrátim sa do minulosti a nikdy ju nestretnem.“

Selena si ho premeriavala. „Naozaj ti nenapadá jediný dôvod, prečo si sa na ňu naviazal?“

Pokrútil hlavou. „Tebe snáď áno?“

Pár by ich mala. Čítala Abbynu zložku. „Toto je niečo, na čo musíš prísť sám,“ vyhla sa odpovedi. „A neotváram túto tému pre to, aby som znásobovala staré rany. Som anjel. Bojujem proti utrpeniu. A aj keď ťa z duše nenávidím za to, čo robíš, tento druh bolesti je odlišný. A nemyslím, že by si ňou mal trpieť. Nedokážem však vyhnať pocit lásky zo sŕdc a myslí. Aj keď je to len maskovaná posadnutosť.“

„Nie som ňou posadnutý,“ trval na svojom urazene.

„Mor, dvesto rokov túžiš po žene, ktorá má svoj život mimo teba,“ zatlačila Selena. „Abigail je šťastná. Má Raya. S Rayom bude mať rodinu. A ty ju pozoruješ z diaľky, vďačný za každú omrvinku pozornosti.“

„Myslíš že to neviem?!“ zvolal hlasnejšie, než by chcel. Ešte aj Elrond sebou trhol vo svojom pelechu na okennej rímse.

Selena odložila prázdny tanier. „Zdá sa, že smädný na púšti vypije hoci aj ocot,“ zhodnotila neutrálne.