Klamstvá anjelov 29

 

„Nie, nie, nie,“ zopakovala Selena, tentoraz prosebne.

Zviera na ňu trpezlivo žmurklo. Bytostne cítila jeho prítomnosť, jeho energiu. A nielen to. Ako anjel vnímala život a duše okolo nej, ibaže tentoraz... tentoraz mala v hlave doslova celú planétu. Každú jednu dušu, každú živú bytosť. Ich prepletené sily, osudy a tragédie.

 

„Nie, nie, nie!“

Kôň hrabol kopytom.

Selene sa zakrútila hlava. Presne toto sa stalo Ellinor. Jedného dňa jej zmizli zuby a zjavil sa kôň. Od tej doby je Jazdkyňou.

„To nie je možné, nie je to možné,“ habkala. „Ja nemôžem...“ Potom sa spamätala. Okolo nej sú domovy jej kolegov, ktorí sa vydávajú do práce. „Poď!“ zvolala a začala postrkovať koňa späť do domčeka. Sotva sa vošiel cez dvere, ale spoločne to zvládli. Zostal stáť uprostred obývačky a podľa pohľadu ju aj on súdil za neporiadok vnútri. „Nehádž po mne ten kukuč, nečakala som návštevu!“ ohradila sa.

Kôň si odfrkol.

Selena sa ho opatrne dotkla na šiji. Naklonil sa k nej v tichej prosbe o viac pohladení. Poslúchla a čoskoro ho škrabkala ako verného maznáčika. „Ty nie si len zviera, však?“ vyslovila, čo jej napovedali inštinkty. „Si môj sprievodca. Si energia vesmíru.“

Prikývol. Podišiel bližšie, aby sa oňho mohla oprieť.

„Ja nemôžem byť ďalší Jazdec,“ šepla a znovu sa rozplakala.

Kôň zafučal a hravo jej oblizol predlaktie, aby jej naznačil, že nie je sama, ale pravdu nezmení.

„Čo len budem robiť?“

Na to jej odpoveď nedal.

Selena sotva dokázala pochopiť túto premenu. Ako sa to stalo? Kedy? Kto o tom rozhodol? Prečo ona? Prečo teraz? Môže si za to sama? Stalo by sa to, keby sa s Morom nepoznali? Keby neukradla ten mizerný tanier?!

Ako to len vysvetlí anjelom?

Znovu sa vyplakala. Je toto jej trest za porušenie pravidiel? „Vesmír, veľmi by som chcela porozumieť tvojej logike k tomuto činu,“ povedala smerom k oblohe vyššie, ale odpoveď neprišla.

Nakoniec sa spamätala dosť na to, aby zavolala Jamile, ktorá dorazila do niekoľkých minút a zvrieskla, len čo v jej obývačke uvidela znudene vyzerajúceho koňa väčšieho než celý kuchynský pult. „Kde si k nemu prišla?“ zvolala.

Selena ukázala na svoju uniformu, ktorej sa nemohla zbaviť.

Jamile klesla sánka a trvalo jej dobrú minútu nájsť slová. „T-ty... ty?“

Jazdkyňa prikývla. „A Mor na všetko prišiel,“ dodala rozrušene. „Včera večer.“

Jamila sa musela posadiť. „Toto je zlé, veľmi zlé Selena,“ vyslovila niečo, čo obe vedeli. „Videl ťa v tomto stave? Mor?“

Selena zúfalo pokrútila hlavou. Nepredpokladala, že by sa chcel vrátiť a po tom všetkom ho rozhodne do domčeka viac nepustí.

„Musíme to povedať vedeniu,“ začala opatrne Jamila. „Skôr než na to prídu sami.“

Selena smrkla. Nechala Jamilu zavolať priamo Najvyšším anjelom, ktorí diskrétne predali správu svojim vládcom a do pol hodiny na Selenine dvere zaklopal samotný Julius, tmavovlasý démon pôvodne odhodlaný viesť vojnu proti všetkému živému na Zemi. Jamila ho vpustila a on šokovane zalapal po dychu, keď uvidel koňa a Selenu, ktorej sa konečne podarilo zbaviť čiernej róby a prezliecť sa do džínsov a jednoduchého trička. Skrúšene sedela na pohovke a previnilo k nemu vzhliadla.

Julius potichu pojal situáciu, opatrne obišiel pokojného koňa a klesol na stolík oproti Selene. „Čo sa stalo, dievča?“ opýtal sa nežne. Viac než dve storočia na nebesiach ho naučili trpezlivosti. Nemalo zmysel robiť scény, alebo sa pustiť do očividne aj tak zničenej Seleny. Videl, že je na dne. Poznal jej príbeh. Carys, jeho manželka, bola jej dušu osobne vyzdvihnúť keď umrela. Pokúsil sa o povzbudivý úsmev.

Selena mala oči upreté kamsi do neznáma. „Za posledných viac než sto rokov som úmyselne kradla nebeské vybavenie a zložky vybraných ľudí,“ spustila roboticky. „Potajme som pomáhala liečiť ľudí po zásahu Jazdca Moru. Neskôr som založila školy, na ktorých som učila. Po celom svete. Tiež mám na svedomí budovanie nemocníc. Chodila som na Zem a varovala ľudí pred príchodom Moru. Obvykle len tých, ktorí si nezaslúžili trpieť pod jeho pôsobením. Monitorovala som jeho pohyb a mala k dispozícii celú sieť informátorov. Rapídne som znižovala dosah jeho síl až do bodu, keď si to všimol. Pred niekoľkými mesiacmi som sa opila, ukradla lietajúci tanier a omylom havarovala priamo v paláci Moru. Výmenou za mlčanlivosť ma presvedčil k tomu, aby som mu pomohla s hľadaním neznámeho sabotéra v budove záznamov, kam som mu umožnila prístup. Včera večer na všetko prišiel a ja som sa ráno našla bez krídel.“

Julius mal ústa dokorán a oči ako loptičky. Pozrel na Jamilu, ale tá len tichučko prikývla, že sa nejedná o vtip.

Selena si zotrela slzy. „Všetko som to vykonala sama,“ zdôraznila. „Jamila sa pravdu dozvedela pár minút pred tebou, keď som jej v panike zavolala,“ klamala, aby ochránila svoju kamarátku. Nilesa z rozprávania úplne vynechala. Nestiahne so sebou dobrých anjelov, ktorí neurobili nič zlé.

Julius chvíľu spracovával všetky informácie. Opatrne, aby ju nevydesil, vzal Seleninu ruku do svojej a dal jej najavo, že ju nesúdi. „Nikdy predtým si silu, akú máš teraz, nepocítila?“

Pokrútila hlavou. Áno, rozoznávala kto si zaslúži a nezaslúži byť chránený pred pôsobením Moru, ale je anjel. Nemalo by to byť normálne? Sotva už vedela, čo to slovo znamená.

Julius sa prisunul bližšie. „Selena, som ten posledný ktorý môže klásť otázky tohto druhu, ale... bol medzi riadkami príbeh, ktorý nie si pripravená vypovedať? Príbeh o tebe a Jazdcovi?“

Z očí sa jej vykotúľali nové slzy. Žiadny príbeh nebol, len klamstvo na klamstve a pravdepodobne nezdravé množstvo sexuálnej túžby. „Mor je zamilovaný do Abby.“ Pri princezninom mene sa jej hlas zlomil.

Julius jej súcitne hladil zápästie. Nemal slová, ktorými by vedel uľaviť tomuto druhu bolesti. Úprimne nemal slová ani pre zvyšok, ale niektoré činy nemohol odložiť ani on. Nenávidel, čo musí urobiť. „Videl ho niekto? Alebo teba na koni?“

„Nie.“ Ďalšie klamstvo. Na anjela klame celkom často. Možno sem naozaj nepatrí.

„Selena?“ Julius ju prinútil pozrieť mu do takmer čiernych očí. „Potrebujem, aby si sa na mňa sústredila. Toto je veľmi vážna situácia a ani len ja nemám silu ju zvrátiť. Rozumieš mi?“

„Ja nechcem byť Jazdcom,“ šepla. „Chcem len pomáhať.“

Julius sa povzbudivo usmial. „A práve si k tomu dostala tú najlepšiu možnú šancu. Šacu, ktorú by ti ani nebesia neposkytli. Selena, si Jazdec. Nestoja nad tebou ani len archanjeli s archdémonmi. Môžeš zachrániť tisícky, milióny ľudí naraz. Teraz, o desať, sto, milión rokov neskôr.“

Milión. Ten počet sa dá ťažko predstaviť, keď niekto hovorí o dĺžke života. Má tu naozaj zostať až do doslovného konca vesmíru? „Nie som pripravená,“ povedala cez stiahnuté hrdlo. „Julius, narodila som sa ako človek. Už teraz som nažive dlhšie, než by som mala.“

Vládca anjelov jej podal vreckovku, aby sa vysmrkala. „Si energia. Ak by si sa aj Jazdcom nestala, stále by si tu zostala. Len v inej forme. Až do konca. Takto aspoň vieš kým budeš, keď ten koniec príde. To je dar.“

Jamila si k nej prisadla a mocne ju objala. „A nie si sama. Stále máš nás. Odteraz len budeme mať odlišné poslania.“

„Správne,“ potvrdil Julius. „Zem ťa potrebuje, inak by vesmír túto premenu nepovolil. Tak ako v prípade Ellinor. Jednoducho prišiel čas. Tu a teraz.“

Ona tu a teraz potrebuje niekoľko litrov alkoholu! Pri jej šťastí by ale zase niekde havarovala. „Č-čo sa so mnou stane? Poviete Moru... pravdu?“

Julius sa zatváril veľmi neochotne. „Nie. Nie je naša jurisdikcia. Problém je... že ani ty, Selena. Už nepatríš k anjelom.“ Tón mal smrteľne vážny. „A nemôžeš tu viac zostať.“

Keď si myslela, že sa nemôže dostať viac na dno... „M-mám odísť?“

Julius si povzdychol. „Obávam sa, že áno. Tvoja prítomnosť medzi nami by bola politicky veľmi komplikovaná. A zrejme by sa proti nej postavili všetci nesmrteľní. Nebesia musia zostať neutrálne.“

Politika. Iste. Niečo, čo ako radový anjel nemusela riešiť.

Už nie je radový anjel.

Už nie je anjel.

Roztriasla sa. „Dokedy sa musím odsťahovať?“

Julius potreboval niekoľko sekúnd, než odpovedal. „Ideálne do zajtrajšieho rána.“

Selena s Jamilou zalapali po dychu.

„Vezmi si všetko nevyhnutné. Jamila ti zbalí zvyšok a ostatné ti pošleme kam si povieš. Nie je to tak, že si vyhostená, Selena. Vždy budeš na nebesiach vítaná. Ale len ako hosť.“

Jamila sa rozrušene postavila a pohľadom Juliusa priam vraždila. „A kam má v tak krátkom čase ísť?! Toto je jej jediný domov!“ bránila kamarátku.

Selena jej zovrela predlaktie, aby ju zastavila v niečom, čo by mohlo ohroziť Jamilinu kariéru. „Odídem,“ sľúbila.

Julius tiež vstal. „Viem, že je to narýchlo, ale tiež som si plne vedomý, že si vítaná na niekoľkých prestížnych dvoroch nesmrteľných, v Novom Babylone a aj v iných palácoch vyšších bytostí.“

Vítaná áno, ale tiež len ako hosť! Selene sa bytostne protivilo ísť kamkoľvek a prosiť o pomoc alebo nocľah. Tu však už domov tiež nemá. Jej milovaný, chaotický domček plný farieb. Bojovala so slzami a plačom, len aby sa pred Juliusom nezrútila. Ďalšie poníženie nepotrebuje.

Unáhlene, akoby bola v doslovnom pekle a odrazu potrebovala utiecť, vzala zo šatníka hrubý sveter a batoh, do ktorého nahádzala Erondove konzervy a granule, až sa ich viac nezmestilo. Našla jeho postroj, do ktorého svojho miláčika obliekla, a potom si ho pritisla k hrudi ako poslednú istotu, ktorá jej v živote ostala.

„Selena, potrebuješ viac než len-“ začala Jamila, ale Selena jej skočila do reči.

„Postarám sa o seba.“ Vybehla z dverí, kôň za ňou. Potrebovala odísť, aby utiekla pred ľútosťou a nostalgiou nad milovaným domovom. Alebo aby aspoň utiekla skôr, než sa nadobro zrúti. S Elrondom v náručí sa vyštverala do sedla a zastrčila si kocúra pod sveter, aby jej nevypadol keď zovrela opraty.

Jamila za ňou vybehla, nasledovaná stoickým Juliusom. Nedokázala sa s nimi ani len rozlúčiť, príliš to bolelo. „Vezmi ma odtiaľto,“ poprosila koňa, ktorý okamžite poslúchol a spoločne zmizli medzi oblakmi.