Klamstvá anjelov 32

 

Mor viac nedokázal zostať v dŕžave Gardy. Abby mu nevedela pomôcť a Ray sa mu aktívne vyhýbal. S pátraním po Selene boli nepoužiteľní. Niekoľkokrát sa vrátil do svojho paláca, v nádeji že by sa tam eventuálne objavila, ale vždy ho našiel rovnako prázdny, len s dierou vo vonkajšom múre, ako nezameniteľná pripomienka na deň, keď sa ich osudy preplietli.

 

Po niekoľkých zúfalých dňoch sa vydal do Nového Babylonu, keď si uvedomil, že Selena má dobré vzťahy s Jamilou a tá bola zakladateľkou a prvou starostkou tohto teraz už mestského štátu s niekoľkými satelitmi na okolí. Docválal teda do prašnej krajiny kedysi známej ako Saudská Arábia, a aby nevydesil prekvitajúce obyvateľstvo, zastavil svojho koňa na okraji obranného valu obkolesujúceho niekoľko miest dohromady.

Valkýry stojace v strážnych vežiach ho hneď spozorovali a poslali správu ďalej. Do polhodiny k nemu z centra Nového Babylonu doletela jeho súčasná starostka Lilith, bývalý padlý anjel. Jej špecifické ružové krídla sa zaleskli na slnku, ako pred ním pristála, v očiach opatrnosť.

Jazdec zoskočil z koňa. „Nie som tu pracovne,“ uistil ju.

Čiernovlasá žena zocelená tisíckami rokov ťažkého života si vydýchla a podišla bližšie. „Tak čo ťa k nám privádza, Jazdec Mor? Nepredpokladám, že sa chceš usadiť v našom matriarchálnom štáte a budovať nové dediny?“

Aj keby chcel, zrejme by odplašil polovicu obyvateľstva a obaja to vedeli. „Obávam sa, že tento osud pre mňa naozaj nie je dosiahnuteľný. Som tu, pretože potrebujem pomoc.“

Anjel prekvapene nadvihol obočie. „Ak ide o anjelov so žltými krídlami, už som Jamile povedala-“

„Nie,“ skočil jej do reči. „Aj keď je to prípad, ku ktorému sa ešte musím vrátiť, mám o niečo urgentnejší problém.“ Vzdychol a prehrabol si vlasy. „Anjel menom Selena kvôli mne prišiel o krídla. Musela odísť z nebies a ja ju nemôžem nájsť. Nemá na Zemi nikoho, o koho by sa mohla oprieť a bojím sa o ňu. A o jej nenažranú mačku,“ dodal rýchlo. „Potrebujem vedieť, že je aspoň v poriadku. Je to Jamilina dobrá kamarátka. Nenašla náhodou u teba azyl?“

Lilith si ho prísne premerala. „A čo konkrétne si urobil, že prišla o krídla?“

„To je na… veľmi dlhé vysvetľovanie.“

Lilith si prekrížila ruky na hrudi.

Mor zagúľal očami. „Porušila pravidlá a pohádali sme sa a ona ich priznala vedeniu a všetko je zle, Lilith,“ zastonal. „Keď som sa vrátil, aby sme sa mohli rozumne porozprávať, jej domček bol prázdny. Jamila jej balila kufre a poslala ma kade ľahšie.“

Anjel si ho premeral. „A to je všetko? Mor, napadlo ti, že pred tebou môže utekať?“

Napadlo a takmer z tej myšlienky nedokázal dýchať. „Ak ma už nikdy nechce vidieť, pochopím to. Ale musím vedieť, či nie je niekde v uliciach a nežobre o jedlo, ktoré by aj tak najskôr dala kocúrovi, než aby sa sama najedla.“ A z tejto myšlienky mu zase bolo na zvracanie.

Niečo v jeho slovách a tóne zrejme Lilith presvedčilo, pretože sa uvoľnila a na chvíľu vzhliadla k oblohe. „Selenu som nevidela cez desať rokov.“

Jazdec zažmurkal prekvapením. „Ty ju poznáš?“

„Iste. Doktorka, však? Dobrovoľníčila v našich nemocniciach, keď mala voľno od svojich anjelských povinností. Párkrát bola aj v mojej armáde.“ Armáde žien, ktoré pod vedením Lilith oslobodzovali planétu od krutej mágie krvi úmyselne používanej proti ženám. Tá armáda stále pôsobí, ale vďaka pomoci Atlanťanov a víl je takmer vykynožená.

Mor porazene sklonil hlavu. Toto bola jeho posledná nádej.

Lilith naňho ale prižmúrila oči. „Ak však bola skopnutá z nebies, Nový Babylon asi nebude jej prvá voľba kam sa uchýliť. Pokiaľ sa teda nepohádali s Ellinor, o čom pochybujem.“

Okamžite spozornel. „S Ellinor?“ Čo s ňou má spoločné partnerka jeho brata?

Lilith nadvihla kútik pier. „Sú to najlepšie kamarátky. Selena Ellinor zachránila keď utiekla z väzenia. Cestovala s ňou po Európe. Ellinor bola pri Seleninej smrteľnej posteli. Spolu s Hladom. Ty si to nevedel?“

Mor mal ústa dokorán. V hlave si prehral všetky rozhovory, ktoré so Selenou viedli. O tom, ako umrela. Čo robila za ľudského života. Ako sa vyjadrovala o Ellinor.

Ako mu to mohlo ujsť?! Idot! Je idiot! Teraz, keď sa mu spojili súvislosti, spomenul si ako Ellinor spomínala svoju kamarátku, ktorá bola vzatá na nebesia a ktorá liečila komunity založené v horách počas prvých rokov apokalypsy.

Idiot!

Všetky informácie mal priamo pod nosom, ale bol taký zaslepený vlastnými problémami, že si ani neuvedomil, s kým sa delí o domček. A o posteľ.

Čo zároveň znamená, že Selena má dobré vzťahy s Najvyšším dvorom upírov, kde vládne Ellinorina sestra, a nórskym dvorom, odkiaľ Ellinor pochádza.

Idiot! Na svete neexistuje hlúpejšia bytosť než on! Vrhol sa na Lilith a z celej sily ju objal, až žena prekvapene zhíkla, ale nebránila sa. „Dievča, som ti naveky dlžný. Ak sa niekedy budeš potrebovať kohokoľvek zbaviť, zavolaj mi!“ A okamžite sa vyštveral do sedla. Ešte aj jeho kôň mal odsudzujúci pohľad.

Lilith sa pobavene zasmiala a zamávala mu na odchod.

 

 

Selena sa po dvoch týždňoch konečne dokázala vyhrabať z postele a prestať sa celý deň ľutovať. V stajniach našla svojho nového sprievodcu, s ktorým sa pomaznala, a samozrejme vzala aj Elronda, ktorý sa medzitým usadil na jeho chrbte. Počas skorého rána aj s ostatnými koňmi vyšla na pastviny, chvíľu pri nich sedela a nechala kocúra šantiť v tráve, potom zašla pod striešku altánku obrasteného popínavými rastlinami hneď vedľa paláca. Tam sa usadila do pohodlného húpacieho kresla s Elrondom v náručí.

Ellinor jej priniesla pohár vody a ovocný šalát a chvíľu nadávali na chlapov. Bývalá upírka však vycítila, že Selena stále potrebuje objatie samoty, aby sa zmierila so svojím novým životom. „Som tu pre teba, kedykoľvek si budeš chcieť pohovoriť,“ povedala ohľaduplne, keď sa dala na odchod.

Selena jej so slzami v očiach poďakovala a vrátila sa k sebaľútosti. Takmer zadriemala, keď sa Elrond v jej náručí pomrvil a zavetril. Ticho zamrnčal.

„Čo sa deje, kocúrik?“ spozornela.

Elrond sa jej obratne vyšmykol a rozbehol sa okolo paláca smerom k príjazdovej ceste rýchlosťou blesku.

Selena ťažkopádne vstala z pohodlného kresla a zvedavo ho nasledovala. Ustrnula však za rohom, keď začula erdžanie koňa a známy hlas.

„Elrond! Och, ty moja chlpatá kefa do záchoda, tak rád ťa vidím!“ Mor nastavil náruč a kocúr mu do nej okamžite skočil. „Neschudol si, chudáčik môj? Niekto ti odmietol dať druhé raňajky? Och, ty úbožiatko.“ Pritisol si ho k hrudi ako dieťa.

Selene vyschlo v ústach a zrýchlil sa jej dych. Ako Abby predpovedala, nadišiel deň, keď si aj trdlo ako Mor spojil dve a dve a vystopoval ju do jedného z palácov svojho brata.

„Kde máš mamičku? Je Selena s tebou? Vezmeš ma k nej?“ prehováral nežne ku kocúrovi.

Elrond zamňaukal.

Selena sa obrnila trpezlivosťou a vyšla spoza rohu, do chladného tieňa pri hlavných vrátach.

Mor ju spozoroval okamžite a zovrelo mu srdce. Jeho anjel vyzeral ako duch. Pod očami mala tmavé kruhy, pokožku ešte bledšiu ako obvykle, na sebe namiesto obvyklých jasných farieb nadrozmerné čierne tričko, zrejme patriace Hladu, a biele šortky. Ešte aj hnedé vlnky jej žiarivých vlasov sa zdali byť smutné, bez života.

Toto jej spôsobil on.

Jeho činy.

Jeho hlúposť.

„Selena.“ Jej meno vyslovil ako modlitbu v prosbe o odpustenie.

„Mor. Ako sa má Abby?“ okamžite našla tému na odvrátenie pozornosti od svojej osoby.

Bolo to, akoby mu zaryla dýku do srdca. Opatrne spustil Elronda na zem a rozbehol sa k nej, ale keď urobila krok dozadu, zastavil sa. Nechcela ho mať blízko. To bola ďalšia dýka do hrude. „Si v poriadku? Ublížili ti anjeli?“ Odolával nutkaniu ju objať a zatriasť ňou, len aby konečne dostal podstatné odpovede.

Pokrútila hlavou.

Mor spozoroval nepreliate slzy v jej očiach. Tiež jeho vina. Natiahol k nej ruku a čo najjemnejšie ju pohladil po líci. Chvíľu stála nepohnute, potom akoby sa spamätala a odtiahla sa. Smrkla.

„Som v poriadku a Ellinor s Hladom sa o mňa dobre starajú. Môžeš sa vrátiť… k svojmu životu. Očividne ti už nebudem brániť v práci.“ Objala sa rukami, aj keď túžila po inom druhu objatia. Srdce ju bolelo, akoby sa ho niekto pokúsil zadupať do zeme, ale aj tak odmietlo prestať tĺcť.

Mizerný orgán!

Mor to nevydržal a vzal ju za ruku, pevne, aby sa mu nevytrhla. „Takmer som umrel strachom. Čo sa stalo? Vzali ti krídla? Snáď ti ich neodrezali? Bola si zranená? Selena, prosím hovor so mnou.“

Nepreliate slzy sa skotúľali po lícach. Selena sklopila pohľad. „Nebola som zranená, cením si tvoje obavy a som v poriadku. Aj keď mi neuveríš, mrzí ma, že si musel na všetko prísť… tak ako si prišiel. Mala som ti povedať pravdu keď sme prvýkrát…“ očervenela. „Chápem tvoj hnev.“

Ten hnev bol dávno zabudnutý. Mor jej nadvihol bradu, aby mu pozrela do očí. V tých jej bola číra kapitulácia. Prišla o všetko, čo si budovala posledné storočie. „Nikdy by som ťa anjelom neprezradil. To si predsa musela vedieť, aj keď sme sa pohádali. Nemusela si im nič povedať,“ hrešil ju, ale v hlase mal len obavu a zúfalstvo.

Cez slzy sa hystericky zasmiala. „Na tom už nezáleží. Nebesia by ma odmietli tak či tak.“ Nedostala ani len na výber z nich odkráčať za vlastných podmienok.

„Ako by mohli? Bola si ich najjasnejším anjelom.“ Videl to. Videl ju. Jej túžbu pomáhať, konať dobro. Duše ako jej sú jasnejšie než slnko a veľmi, veľmi ojedinelé. Nebesia sú hlúpe, že sa jej vzdali.

Viac sĺz sa vykotúľalo z tých krásnych zelených očí, akoby jej tými slovami ublížil. Rýchlo si ich zotrela. „Mohol by si sa prosím vrátiť, odkiaľ si prišiel?“ prosila ho. „My dvaja sme sa nikdy nemali stretnúť. Dokážeme si len ubližovať.“

Tretia dýka do srdca. Akoby sa posledné mesiace ani neodohrali. Akoby necítila ani zlomok toho, čo on. „Selena…“

„Mor!“ Ellinor konečne prišla na pomoc, opretá o rímsu otvoreného okna vedľa nich, v očiach odhodlanie. „Nechaj ju dýchať. Akurát Selenu stresuješ.“

Nesúhlasne zazrel na svoju novú sestru, ale poslúchol. Pustil Seleninu ruku a odstúpil. „To ti ani raz nenapadlo zavolať mi?!“ oboril sa na ňu.

„Som snáď tvoja sekretárka?“ odsekla. „Buď tej lásky a odprac sa z môjho paláca! Ak s tebou Selena bude chcieť hovoriť, príde za tebou sama.“

Ani len spojené sily archanjelov s archdémonmi by ho odtiaľto neodtiahli. Zovrel pery. „Nikam nejdem!“ vyhlásil. „Nie, kým sa všetko nenapraví a anjeli Selene nevrátia krídla!“

Pri Ellinor sa zjavil Hlad, tiež strnulý. „O tú možnosť si ju bohužiaľ natrvalo obral.“ Pohľadom ukázal k pastvinám.

Selena privrela oči.

Mor uvidel tri kone vedľa seba a jeho prvá myšlienka bola, že jeden z jeho bratov je tiež na návšteve.

Ibaže Vojnu aj Smrť cítil na opačnom konci sveta.

Čo by znamenalo…

Dych sa mu zasekol v hrdle. Celé telo sa mu naplo hrôzou. Pomaly obrátil pohľad k Selene, ktorej zúfalstvo konečne začalo dávať zmysel.

Nielenže kvôli nemu prišla o krídla.

Jeho činy z nej urobili Jazdkyňu apokalypsy!