Klamstvá anjelov 35

 

Selena bola na pastvinách a škrabkala svojho koňa na krku, keď pocítila ako sa ochranná mágia okolo paláca zachvela a vpustila dve neživé bytosti.

Ellinor ju varovala, že časom jej vnímanie ešte viac zosilnie a pokryje doslova celý svet. Čiastočne sa toho obávala. Už aj tak mala v hlave plno a má sa to len viac znásobiť? Nechcela o tom ani uvažovať. Stále však necítila vyššie bytosti a ani mocnejších a starých nesmrteľných.

 

Poplácala svojho verného sprievodcu po nose a zvedavo prebehla k cestičke do paláca. Kráčali po nej dve známe bytosti oblečené v džínsoch a tričkách a kvetnato nadávali na pražiace slnko.

„Veličenstvá?“ oslovila ich Selena a prešla k nim cez nízky porast oddeľujúci palác od pastvín.

Stafan Ruský a jeho manžel Vasily spomalili a premerali si ju.

„Som Nilesova kamarátka,“ predstavila sa rýchlo. „Selena.“

„Och vďaka bohom,“ vydýchol si svetlovlasý Vasily a podal jej ruku. „Teší ma. Prosím, však je tu aj Mor?“

Menovaný práve vyšiel z dverí a postavil sa k Selene. Aj on zaznamenal narušenie magickej ochrany, ale Ellinor s Hladom ju majú nastavenú, aby vpustila priateľov. Manželský pár ruských vládcov spoznal už z diaľky. „Aký už len môžete mať dôvod vyhľadať Jazdca?“ privítal ich otázkou.

Stefan naňho žmúril očami. „Mohli by sme to možno prebrať niekde, kde nebudem umierať pod radiáciou hviezdy?“

Odviedli ich teda do paláca, zatiahli závesy a Ellinor im dokonca ponúkla náhradu krvi, ktorú si tu drží kvôli častým návštevám rodinných príslušníkov.

„Niles povedal, aby sme vás čím skôr zohnali,“ začal Vasily len čo stiahol celé balenie špecifickej potravy pre upírov. „Pod budovou záznamov našiel rozsiahly podzemný priestor.“ Podal im mobil so záznamom.

Selena si ho niekoľkokrát prehrala. „Ako sa mu to podarilo?“

„Cez akúsi prasklinu,“ odvetil Stefan. „Vyzerá to na pokročilú techniku. Sám sa s ňou nevysporiada. A my sa nepustíme do politicky neistej misie, kým nám nevysvetlíte čo sa deje.“ Prísne si prekrížil ruky na hrudi. „Do čoho ste namočili nášho nevinného Nilesa?“

Mor si so Selenou vymenil obozretný pohľad. Zasvätia ich? Kto im však pomôže, ak nie inžinierska elita? Striedavo im teda vypovedali príbeh o nájdenom pierku a šípe, ich podozrení a tajnostiach okolo celej budovy záznamov.

Upíri napäto počúvali. Za posledné storočie si prešli mnohým, ale túžba strkať nos do cudzích záležitostí ich neopustila. „A vy si myslíte, že na nebesiach je ukryté vysvetlenie?“

„Také množstvo energie musí byť na niečo použité,“ argumentoval Mor. „A prečo by najvyššie oddelenia klamali o celej technológii? Po tisícročia?“

Vasily si zamyslene trel sánku. „Čo ako klišé to vyznie... nemôže ísť o nejaké desivé monštrum právom uväznené kdesi v hĺbkach nebies, aby nikomu viac neublížilo?“

„Pričasto si videl Pána prsteňov, hm?“ neodpustil si Mor.

Selena ho plesla po ramene. „Monštrá sú v pekle, nie medzi anjelmi. O niečom takom by neklamali.“

Stefan si odfrkol. „Za poslednú zaznamenanú éru klamali o Lilith, o padlých anjeloch, nefilim, nerovnoprávnom využívaní strážnych anjelov, neutralite svojho druhu a to ani nehovorím o vojne na nebesiach. Neber to osobne, ale klamstvá anjelov sú veľmi početné.“

Aj keď vedela, že nechcel zaútočiť na ňu, zasiahlo ju to. Pretože aj ona klamala a konala v menej svojej nepovolenej agendy. Stefan má však pravdu. Anjeli nie sú až tak dobrotiví a nezištní ako sami o sebe tvrdia. „Beriem svoje slová späť,“ pripustila. „To ale nemení nič na fakte, že niekto volal o pomoc. Vezmeme si na svedomie prehliadnutie tohto faktu?“

Stefan zaklonil hlavu, akoby hľadal pomoc kdesi vyššie, ale žiadna neprichádzala. „Nie, nevezmeme. Ale tiež nepôjdeme do akéhosi zatuchnutého podzemia, kde sa môže schovávať doslovný drak, nepripravení.“

Selenina tvár sa priam rozžiarila. „Pôjdete s nami na nebesia? Pomôžete nám?“

„Áno,“ súhlasil Vasily. „Ale ak to správne chápem, ani jeden z nás tam nie je vítaný a musíme všetko urobiť nelegálne.“

Prikývla.

Mor jej zovrel dlaň. Vedel, že ju nezastaví a sám chcel tento prípad dotiahnuť do konca. To však neznamená, že sa mu predstava toľkého risku páčila. Nemôže však dovoliť, aby Niles zostal na to všetko sám.

 

 

Na dohodnuté miesto dorazili pod rúškom noci. Niles ich pozval na svoj obláčik, kam dva kone docválali prekvapivo potichu. Za Selenou sedel strnulý Stefan a držal sa jej ako kliešťa, zatiaľ čo Mor mal so sebou Vasilyho, ktorý sa niekoľkokrát vyhrážal vyprázdnením svojho žalúdka z pohľadu na zem pod nimi.

Obaja to však zvládali a len čo to bolo možné, hrabali sa z koní dolu. Niles ich ako obvykle privítal s úsmevom od ucha k uchu a nadšene sa s upírmi objal, akoby sa poznali celé veky.

Mor mal z toho zase navretú žilu na čele. Selena sa na tom náramne bavila. Vasily hodil mladému anjelovi ťažký batoh s vybavením a len či si zopakovali plán, znovu preklusali oblakmi, nasledujúc letiaceho Nilesa až k budove záznamov. Rozlúčili sa s koňmi a poslali ich preč, aby nevzbudili podozrenie.

Dovnútra sa dostali cez známe okno a ako očakávali, budova bola v tejto nočnej hodine relatívne prázdna.

„Jamila sa k nám nepridá?“ šepla Selena, keď sa plížili k správnemu miestu.

„Hliadkuje pri vchode,“ ozrejmil jej Niles. Odsunul plech a rýchlo vyškrabal krehkú sadru. Vasily si medzitým pripravil teleskopickú kameru, ktorú zasunul hlboko dovnútra aj so silným svetlom. Všetci sa okamžite nahrnuli k obrazovke, na ktorej uvideli rozsiahly jaskynný priestor väčší než hokejové ihrisko, v ktorom bolo vidieť spodnú časť každej z políc ktorá bola súčasťou hexagónov. Vychádzali z nich hrubé káble a tiahli sa kamsi do neznáma.

„Teplota vnútri sú tri stupne Celzia,“ zahlásil Stefan, monitorujúci zaznamenané podmienky zo senzorov.

Vasily natočil kameru do nového uhla. „Sú tam chladiace mriežky. Okolo... čohosi, čo nerozoznám, kým to neuvidím priamo.“ Zdvihol pohľad. „Musíme dolu.“

„Samozrejme, že musíme do temnej, neznámej diery kde sa pravdepodobne odohráva konšpirácia proti jednej z najmocnejších frakcií nesmrteľných,“ šomral Stefan nepokojne, vediac že sa hrnú do ďalšieho maléru, ktoré ich prenasledujú všade.

Selena sa tiež netvárila, že by mala chuť opustiť pohodlie budovy záznamov. Mor ju povzbudivo pohladil po ramene a sklonil sa, aby jej mohol zašepkať do ucha: „Nezabúdaj, teraz si večná, nie nesmrteľná. Nič nám neublíži.“

Nič nám neublíži. Mocná veta plná prísľubu bezpečia, o ktorom sa jej ani nesnívalo.

Vasily vytiahol kameru. „Podmienky tam nie sú ideálne, ale nič čo by nám ublížilo. Trochu menej kyslíka, podozrivé množstvo ozónu a oxidu uhličitého. Pravdepodobne pár veľmi starých baktérií a vírusov.“

Mor spozornel. Posledné, čo potrebujú, je vyniesť von ešte viac hrôz než je on nútený šíriť. „Potlačím ich účinky. Aby sa na nás nič nenalepilo.“

„Nie som expert,“ ozval sa Niles opatrne, „ale cez túto škáru sa dovnútra nedostaneme ani keby sme si vybrali všetky rebrá.“

Vasily vstal a ponaťahoval si svaly. „Toto sa vám asi páčiť nebude...“

„Musíme rozbiť podlahu,“ preložil Stefan jednoducho.

„Nebudem znovu zhadzovať Mor z rebríka!“ zvolala Selena, pred očami moment, ktorý je za prasklinu zodpovedný.

Vasily pozrel na Nilesa. „Koľko rachotu môžeme narobiť, aby sme neprilákali pozornosť?“

Anjel mal v tvári zhrozený výraz. Pomaly mu dochádzalo, že tentoraz jeho porušenie pravidiel bude mať hmatateľné následky. Čo urobí, ak mu anjeli pripíšu zodpovednosť za celý tento škandál? Mohol by prísť o krídla, alebo o šancu sa niekedy dostať do terénu a pomáhať iným.

Aj teraz niekto potrebuje tvoju pomoc, Niles, pokarhal sa. „Toľko, koľko potrebujete. Dajte mi pätnásť minút.“ A odbehol preč, kamsi na opačný koniec sekcie. Krátko na to sa odtiaľ ozval rachot, akoby doslova nastalo zemetrasenie. Všetci anjeli sa rozbehli tým smerom, preč od skrčenej skupinky votrelcov.

Selena ten rachot poznala. Párkrát ho zažila. „Zhodil nezabezpečené rebríky.“ Modernejšie sekcie majú stále provizórne vybavenie, odlišné od pôvodného dizajnu.

Rachot na chvíľu ustal, potom sa spustil o niečo menej nahlas.

Selena pozrela na upírov. „Je to ako hra na mikádo. Kým ich od seba roztriedia, potrvá to. A opravy budú hlučné.“

Vasily okamžite vytiahol sekeru a čosi mechanické. So Stefanom začali ryť do zeme a rozširovať prasklinu, zatiaľ čo Selena s Morom hliadkovali na rohu. Trvalo to viac než hodinu, než v zemi zíval dostatočne veľký otvor, aby ním prešiel každý z nich. Selena šla vyzdvihnúť Nilesa, ktorý predstieral, že pomáha ostatným anjelom s rebríkmi. Nenápadne sa vytratil.

„Je to asi desať metrov hĺbky,“ varoval ich Stefan. Zhodil dovnútra hrubé lano, po ktorom sa jeden po druhom zošplhali. Niles bol posledný a držal ho, kým Selena bezpečne nedoskočila na nerovný povrch. Potom sa prepchal dovnútra, roztiahol krídla a poletoval okolo diery, až kým cez ňu znovu nenatiahol krycí plech.

Len čo pristál, zhlboka sa nadýchol a začal kašľať.

„Je tu trochu prašno,“ varoval ho Vasily a všetkým rozdal silné baterky. Stefan po okolí rozhadzoval svietiace tyčinky.

Priestor, v ktorom sa ocitli, bol ako z iného sveta. Jaskyňa mala nepravidelný tvar a na niektorých miestach vyzerala ako doslova vyhĺbená detonáciou. Po obvode sa tiahli kilometre podivne izolovaných káblov prameniacich z políc presahujúcich pod úroveň budovy a v jednom rohu stáli akési stroje.

Vasily sa okamžite vydal k strojom. Selena s Morom nasledovali káble a našli niekoľko chodieb vedúcich do tmy a do neznáma. Neodvážili sa do nich vojsť.

Len Niles zostal stáť uprostred, svietil po stenách a čosi mu nesedelo. Toto miesto... ako keby tu už bol, hoci si bol stopercentne istý, že sem by dobrovoľne nikdy neprišiel. Ale prečo má pocit... niečo nie je v poriadku? Cítil... ozvenu zúfalstva, ale aj strašného násilia.

Rozbolela ho hlava.

„Nuž, energia z políc rozhodne prúdi sem,“ povedal Vasily, aby prilákal pozornosť ostatných k stroju o veľkosti cisterny, ktorý vyzeral ako zmes spaľovacieho motora, wifi-routera a klimatizácie. „Je to nejaká forma kondenzátora a... čohosi. Nikdy som nič podivné nevidel. Polovica energie z políc ide len na chladenie, aby nevybuchol.“

„Čo všetky tie káble?“ opýtala sa Selena. „Kamsi vedú.“

„Táto vec je len prostredník. Niečo napája. Niečo... veľmi náročné.“ Upír kužeľom svetla sledoval jednu líniu káblov až do chodby napravo.

„Keď už sme tu,“ zamrmlal Mor a veľmi pomaly sa vydal do chodby, nasledovaný Selenou, Nilesom a nakoniec Vasilym so Stefanom. Precízne sledovali jeden z káblov, ktorý zvolil Vasily. Kráčali vyše kilometra a teplota pomaly stúpala do pohodlnejších čísel. Chodba sa rozšírila a kábel skončil v ďalšom neznámom zariadení, nie väčšom než hriankovač. Slabo hučalo a vzduch okolo neho bol silno cítiť ozónom.

Vasily sa k nemu posadil ako malé dieťa k novej hračke. Stefan sa odvážil ísť niekoľko krokov napred, aby si prezrel jaskyňu. Selena pohľadom naznačila Moru, aby dohliadol na jedného kráľa, zatiaľ čo ona šla strážiť druhého – zo zvyku. Niles sa chúlil v rohu, stále zmätený z pocitu paniky, ktorý ho ovládal.

„Prečo má naša prvá žena strážneho anjela?“ opýtal sa Stefan narovinu, ako spoločne so Selenou kráčali chodbou.

Pobavene naňho pozrela. „Nenapadá ti jediný dôvod?“

„Napadá mi ich niekoľko.“ Spomalil a otočil sa k nej. „Ak je Ella v nebezpečenstve, chcem to vedieť. Tá žena nám zachránila životy.“

Selena si uvedomila, že už nie je viazaná pravidlami nebies a nemusí robiť veci okľukou. „Je to odmena,“ uistila ho. „Vo svojom minulom živote si vytrpela dosť. A v tomto vykonala mnoho dobrých skutkov, hlavne počas pandémie. Anjeli jej chcú dopriať zaslúžené Šťastne až naveky. Nemajú priame prostriedky ako vyvolať určité situácie, ale takto na ňu aspoň vedia dohliadnuť. Na ňu a... na Irinu.“

Stefan nadvihol kútik pier. „Nebesia chcú dať dohromady Ellu s Irinou?“ zasmial sa.

Veselo naňho žmurkla. „Dievčatá si najskôr musia priznať určité skutočnosti, ale áno.“

„To bude beh na veľmi dlhú trať,“ prorokoval upír.

Selena sa zachechtala. „Ty s Vasilym ste ho zvládli. Ale ak by ste anjelom chceli pomôcť, doprajte Elle s Irinou dostatok spoločných chvíľ.“

„Dostatok? Už teraz z nich máme bolesti hlavy!“ zhrozil sa.

„To je karma za všetko, čo ste vyvádzali vy dvaja s Vasilym,“ prezradila.

Stefan krútil hlavou, ale nehádal sa. Než sa s Vasilym vzali, boli ako dvaja rozhádaní tínedžeri. „Pokúsime sa pomôcť,“ sľúbil.

Pokračovali vpred, stále v dohľade svojich komplicov. Stefan sa odrazu zastavil, keď lúč jeho svetla pristál na stene oproti nim a zmenil sa na... červený? „Vasily!“ zreval, v hlase absolútna panika, a okamžite sa rozbehol naspäť, ťahajúc Selenu so sebou. „Naspäť, všetci naspäť! Hneď!“ hnal ich vydesene.

Nikto nerozumel, ale nekládli otázky. Vytiahli Vasilyho na nohy a cúvali, až kým Stefan nerozhodol, že sú dostatočne ďaleko a kužeľ svetla mal normálnu farbu.

„Čo sa stalo?“ dychčal jeho manžel.

Stefan zo zeme zdvihol svietiacu tyčinku. „Akú majú životnosť?“

„Dvanásť hodín. Stefan, čo sa deje?“ naliehal Vasily a Selena sa ocitla pevne zovretá v Morovom náručí, ktorý bol pripravený brániť ju pred čímkoľvek, čo Stefana vydesilo.

Upírsky kráľ sa vydýchal, potom znovu posvietil pred seba. Na stenu na opačnej strane dopadlo svetlo pod nesprávnym uhlom.

Vasily zalapal po dychu. „Červený posun,“ uvedomil si.

Niles nič nechápal. „Červený posun? Čo to znamená?“

Upíri si vymenili veľmi znepokojené pohľady. Podvedome sa držali za ruky. Svietili všade okolo seba, či sa niekde nezjaví podobná anomália, ale nestalo sa. Až potom sa upokojili. „Červený posun je rozdiel v plynutí vĺn časopriestorom voči pozorovateľovi.“

Anjel z toho nebol o nič múdrejší. „V preklade pre nás, ktorí nemáme sedem doktorátov?“

Vasily urobil opatrný krok vopred. Vzal si od Stefana tyčinku a hodil ju smerom k stene. Zastavila sa uprostred pohybu, akoby doslova zamrzla na mieste. „Čas za touto hranicou plynie tak extrémne pomaly, že rozkladá svetlo našich bateriek a preto vidíme len červenú časť spektra. Nikdy som nič podobné nevidel mimo...“ nedopovedal.

„Mimo čoho?“ Niles sa priam triasol zvedavosťou.

„Mimo čiernych dier.“