Klamstvá anjelov 39

 

Carys s Juliusom zadýchane dobehli do budovy záznamov, kde okolo diery v podlahe stálo niekoľko anjelov a vedľa nej na nosítkach ležal Niles. Ošetrovatelia z pohotovosti mu čistili pomaly sa zaceľujúce rany a pichli mu čosi proti bolesti.

„Čo sa tu pre všetkých bohov odohralo?!“ zvrieskla vládkyňa nebies a kľakla si k zničenému anjelovi.

 

Ktosi jej rýchlo vyrozprával ako ho našli, ale keďže omdlel len čo ho vytiahli, viac sa nedozvedela. Zovrela Nilesovi ruku, zatiaľ čo Julius sa naklonil do diery.

Pribehla k nim rozrušená Jamila. „Je to tajný priestor, ktorý omylom našiel. Pred viac než tromi dňami ju Selena, Mor a ruskí králi upírov šli preskúmať,“ prezradila bez váhania. Takmer umrela strachom, že sa nevracali, ale Nilesov stav bola posledná kvapka.

Carys po nej fľochla pohľadom. „Čo prosím?!“

„Je to dlhý príbeh, ale robili to z obavy o nevinných. Pomôžte im!“ naliehala.

Julius sa narovnal. „Pichnite mu adrenalín!“ prikázal medikom.

Poslúchli a o chvíľu sa Niles ospalo prebral. Zažmurkal do svetla a chcel sa pohnúť, ale sotva si cítil telo. „Carys,“ povedal cez zamotaný jazyk. „Musíte im pomôcť. Musíte im… pomôcť.“ Začal znovu upadať do bezvedomia.

„Krvácajú mu krídla,“ vysvetlila medička. „Ale stiahol ich.“ Čo v preklade znamená masívne vnútorné krvácanie.

„Zvýšte dávku!“ okríkol ich Julius.

Niles sa znovu prebral. Medici ho prinútili roztiahnuť krídla. Carys vykríkla šokom. Ešte nikdy nevidela niečo tak zničené.

„Čo sa stalo? Niles, kto ti to urobil?“ ťahala z neho informácie. „Neomdlievaj! Niles, sústreď sa!“

Anjel pomaly žmurkal ako ospalá mačka. Nevedel čo mu dali, ale cítil sa ako vo vatičke. Alebo akoby jeho telo bolo z vaty. Jedna z tých možností. Horšie je, že tú vatu mal aj v hlave a ťažko sa mu uvažovalo.

„Niles! Kde sú Selena s Morom? A Vasily so Stefanom?“ Jeho vládkyňa ním surovo zatriasla.

Pomohlo to. Myseľ sa mu na chvíľu vyčistila. „Carys! Sú uväznení. Bola to pasca.“ Z očí sa mu vykotúľali slzy. „Predošlý režim… tam dolu… uväznil… desiatky tisíc… anjelov. Musíme ich… oslobodiť.“

Miestnosť stíchla. Ešte aj vládcovia nebies prišli o slová. Pozreli jeden na druhého, na Nilesa, potom na dieru. „Niles, o čom to hovoríš?“ Julius sa podozrievavo zamračil.

„Stroj… zakrivenie času… most… sa rozpadol. Priepasť sa nedá preletieť. Nesmiete preletieť!“ Trhlo ním, keď sa medici pustili do hlbokých rán na jeho krídlach. „Zachráňte ich. Zachráňte… anjelov. Nemajú jedlo. Ameli… Ameli potrebuje jesť.“

„Kto je Ameli? Niles, sústreď sa!“ Carys priam kričala.

Niles začal upadať do bezvedomia. „Amor. Ameli… a jej druh… sú amorovia. Anjeli lásky.“ A bol zase mimo.

„Neodvážim sa dať mu viac adrenalínu,“ varoval ich medik.

„Odvezte ho do nemocnice!“ rozhodla Carys prísne a vstala. Len čo bol preč, dobehol k nim Kaden, ich syn a pomocník.

„Kaden, zájdi na ruský dvor a dotiahni sem Ellu,“ prikázala mu Carys vážne. „Prisahám, ak o tomto niečo vie, odložím ju s Irinou na opustenom ostrove!“

 

Selenin stav sa rapídne zhoršoval. Bolo to akoby dostala tú najhoršiu verziu influenzy. Celá sa triasla a slabla každou hodinou. S hlavou v Morovom lone nepravidelne dýchala, zabalená do deky. Upíri s Ameli sedeli obďaleč, aby im dopriali aspoň trochu súkromia.

„T-toto by ťa čakalo… k-keby si… nenasledoval svoj údel?“ vyhabkala slabučko.

Mor jej zovrel dlaň. Trhalo mu srdce pri pohľade na silnú ženu, ktorá mu zaparkovala lietajúci tanier v paláci, ako sotva vládze hovoriť. Toto z nej urobil on. Stala sa Jazdkyňou kvôli nemu a zožierala ho za to vina. „Po čase áno. Rokmi som si vybudoval väčšiu odolnosť,“ prezradil jej.

Selena im preplietla prsty. „P-prepáč, že som ťa súdila. Nevedela som… netušila som, čo by sa stalo, keby si nerobil… čo robíš.“

„Ššš,“ pritisol jej prst na suché pery. „Myslím, že som to ja, kto sa musí ospravedlniť. Už viem aké to je pozerať sa niekoho, kto trpí a chcieť urobiť aj nemožné, aby si mu pomohla.“ Smrkol so slzami v očiach. „Obišiel by som všetky zákony vesmíru, keby som mohol, aby si si týmto nemusela prejsť ani o minútu dlhšie.“ Pohladil ju po vlasoch. Ako mohol niekedy veriť, že pre anjelov, pre kohokoľvek s kúskom empatie, je ľahké len tak odkráčať od nespravodlivého údelu? Selena radšej riskla vlastné bezpečie, než vlastné svedomie. A za to ju mohol len obdivovať. A pravdepodobne aj uctievať po zvyšok svojej a jej existencie.

Jazdkyňa sa melancholicky usmiala. „Neznášam praktické životné lekcie,“ posťažovala sa.

Mor sa zachechtal. „Vesmír má tendenciu k týmto praktikám,“ potvrdil. „Ale nezabúdaj, ešte sme z Vojny nevytiahli klebety o jeho protisile,“ pokúsil sa ju rozptýliť. „Myslíš, že ju niekde ukrýva? Aby sme ju nepokazili?“

Selena si cenila jeho snahu priviesť ju na iné myšlienky, ale všetky svaly v tele sa jej napínali od únavy a námahy zároveň. „Nepoznám síce tvojho brata, ale stavila by som sa, že nevie správne komunikovať a neznáma slečna ho má akurát dosť.“

„To by naňho sedelo.“ Úprimne by to sedelo asi na všetkých jeho bratov. Bohovia vedia, že Hlad nemal na ružiach ustlané, keď mu vesmír do cesty poslal Ellinor. „Musíme to úbohé stvorenie nájsť a vziať ju pod našu ochranu.“

„Dávam si to na zoznam hneď po vypadnutí z tejto diery!“ zastonala. „A ak niekedy dostanem do rúk anjelov predošlého režimu…“

„Zhodíš ich z výšky niekoľkých poschodí na kamennú podlahu, chápem,“ dokončil za ňu Mor.

Odfrkla si. „Budeš mi to pripomínať do konca našej existencie, hm?“

„Aj potom,“ sľúbil jej a pobozkal ju na zvraštené čelo. „Budeš v poriadku, Selena. My obaja.“

Rozhodla sa mu veriť a pritúlila sa ešte bližšie. „Ja viem.“ Preplietla im prsty. „A sľubujem, že už nikdy viac nebudem pilotovať žiadny lietajúci tanier.“

Jazdec vyprskol do smiechu. „Nemôžem uveriť, že to je metóda ktorá nás spojila.“

„A ešte k tomu bez pomoci amorov,“ dodala a kútikom oka pozrela na Ameli, ktorá vyzerala, že stráca nádej. Bezmocne hľadela na priepasť, schúlená do klbka. „Musíme ju odtiaľto dostať. Jej posledné spomienky sú na násilie a uväznenie. Potrebuje znovu vidieť slnko.“

Ameli, akoby vytušila že hovoria o nej, sa na nich povzbudivo usmiala. Aj napriek vlastnej beznádeji. Medzi amormi a anjelmi strážnymi možno nebude až taký rozdiel.

Nevedela ako dlho takto ležala, ale po nejakom čase k nej doľahol známy hlas, skreslený ozvenou: „Selena! Mor! Veličenstvá!“

Okamžite ožila a vyskočila na nohy. Prižmúrila oči na opačnú stranu priepasti, kde ktosi práve rozkladal silné reflektory. Spoznala postavy v ich svetle. „Julius! Carys! Vďaka bohom! Kde je Niles?“ kričala najhlasnejšie ako mohla.

„Bude v poriadku!“ upokojila ju Carys. „Ale vy všetci mi máte čo vysvetľovať! Stupídnejší nápad ste nemali?!“

V tej chvíli bola Selena rada, že už viac nie je anjelom. „Je to na veľmi dlhé vysvetľovanie!“

„To vidím! Nedokážeme sa k vám premiestniť! Budeme musieť nájsť cestu cez priepasť! Je niekto z vás zranený?“

Selena pozrela na svojich spoločníkov. „Nič vážne!“

Carys sa chvíľu radila s Juliusom, potom s anjelmi v chodbe, ktorých nebolo vidieť. Viacerí začali oprašovať žlté krídla okolo nich.

Ameli na ne túžobne hľadela. Na dosah a predsa ďaleko. Pery sa jej triasli. Selena k nej podišla a pohladila ju po ramene. „Vrátime ti ich, máš moje slovo.“

Amor smrkol. „Je to akoby… je to forma trýznenia. Tí, čo nás sem zavreli, vedeli že sa raz prebudíme. A uvidíme krídla, ku ktorým sa nikdy nedostaneme.“

Selenu pre ňu zabolelo srdce. Aj ona prišla o krídla, ale nie násilím. A hlavne dostala za ne náhradu a ešte väčšiu moc, aby mohla pokračovať v poslaní, ktorému zasvätila život. „Poznala si anjela Lilith?“

Ameli sa k nej zamyslene otočila. „Lilith? Poznám len legendy. Prvá ľudská žena povolaná na nebesia. Prvá, ktorej vzali krídla. Ociachovali ju.“

Čo je veľmi zjednodušená verzia hrôz, ktorými si prešla. „Lilith prežila do dnešných čias,“ povedala, akoby sa delila o tajomstvo. „Dostala naspäť svoje krídla a vedie najväčšiu armádu smrteľných aj nesmrteľných žien na Zemi. Ver mi, ak má jej príbeh pokračovanie, tvoj bude mať tiež.“ Úprimne sa usmiala, napriek svojej bolesti. „A potom znovu uvidíš náš svet. Dvory nesmrteľných, ktorí žijú v mieri. Hyperboreu pulzujúcu životom. Atlantídu. A spoznáš potomkov utečencov, ktorí počas vojny na nebesiach osídlili jeden z mesiacov Jupitera,“ vymenovávala. „A navštíviš víly na ich vlastnej planéte. Jediné, čo musíš urobiť, je vydržať,“ povzbudzovala ju. „A nestratiť nádej.“

 

Ella s dupotom dobehla k priepasti v sprievode Kadena. Potichu zhodnotila situáciu a nechala si doplniť najnovšie informácie od Carys. „Nikto z vás sa tam nepremiestni?“

Červenooká žena zúfalo pokrútila hlavou. „Ani my, ani džinovia z veľvyslanectva. A priepasť spáli všetko, čo sa nad ňou pohne.“

Ella sa nespokojne mračila. „Zavolali ste archanjelov?“

Carysin výraz sprísnel. „Nie, a ani to nemáme v úmysle!“ Nebesia majú na svojich stvoriteľov stále ťažké srdce.

Upírka jej venovala rozčúlený pohľad. „Máte tu tisícky rokov uväznených anjelov, dvoch šľachticov a Jazdcov a jediné na čo ste sa zmohli je zhodnotiť, že sa nedá nič robiť?! Moji vládcovia sú tam bez krvi!“ rozhodila rukami.

„A my robíme všetko pre to, aby sme im pomohli,“ uisťovala ju Carys. „Preto si tu.“ Ukázala na priepasť. „Si vedkyňa. Inžinierka. Čo navrhuješ?“

Ella si stisla koreň nosa, aby sa odhovorila od jačania na najvyššie vedenie nebies. „Prídem ti ako niekto schopný postaviť niečo takéto? Toto je čin archanjelov! Pri našom šťastí samotného Michaela!“

Carys s Juliusom sa otriasli. Michaela majú po dohode na starosti oni, ale rozhodne nemali záujem ho sem dovliecť v snahe rozbehnúť mu pamäť na vojnu, ktorú sám započal.

Ella sa zhlboka nadýchla. „Alebo zavoláte na pomoc archanjelov, alebo v momente odchádzam na Najvyšší dvor a tí budú náramne zvedaví, prečo odmietate pomôcť dvom z najmocnejších upírskych kráľov vôbec!“ vyhlásila Ella sebavedome.

„Kráľov, ktorí sem prišli načierno a bez pozvania,“ zavrčal Julius.

Ella zagúľala očami. „To chceš použiť ako argument, keď na druhej strane ležia tisícky anjelov s násilne odrezanými krídlami za to, že len chceli robiť svoju prácu?“ Bojovne si prekrížila ruky na hrudi.

Carys porazene privrela oči. „Kaden, prosím skoč na najbližšie mesto archanjelov a priveď sem niekoho z nich,“ poprosila syna neochotne.