Dva
mesiace po boji, Hyperborea...
Brian
perami prešiel po línii Caseyinej chrbtice, až sa dostal k oblému pozadiu
a slabo ju uhryzol. Bosorka pod ním zvýskla a so smiechom sa
prebojovala nad neho. „Ak neprestaneš hrýzť, zoženiem ti kosť!“
Dva
mesiace po boji, Hyperborea...
Brian
perami prešiel po línii Caseyinej chrbtice, až sa dostal k oblému pozadiu
a slabo ju uhryzol. Bosorka pod ním zvýskla a so smiechom sa
prebojovala nad neho. „Ak neprestaneš hrýzť, zoženiem ti kosť!“
Theresa s nadvihnutým
obočím prebehla pohľadom po stvoriteľoch. „Nie ste o nič lepší než tí
magori, ktorých ste poslali do temníc,“ povedala vyrovnane.
„Kto si,
že si dovoľuješ takto sa k nám správať?“ sykol stvoriteľ oproti nej.
Malá
Theresa otvorila oči vyrovnane sa
posadila. Prehmatala si telo, len aby si pospomínala, aká je malá. Uškrnula sa
a vyskočila na nohy. Ponaťahovala si svaly, čo najtichšie opustila
jaskyňu, prešmykla sa popri dospelých na stráži a vhupla do zbrojnice.
Keďže nemali nič v jej miniatúrnej veľkosti, musela improvizovať.
Rozobrala chrániče, upravila ich a obliekla si odolné oblečenie. Keďže
vedela, že neudrží meč, uchmatla si dve dýky. S Kadenom trénovali odkedy
im rodičia kúpili prvé zbrane a bola si istá, že aj v tejto forme by
položila pár nepriateľov.
Theresa
sa od stresu preplakala do spánku vedľa ďalších vydesených detí. Aj keď neboli
ako ona, cítila že prežívajú podobné útrapy a je jedno, že sú chlpatí,
zubatí, majú divné vlasy, oči a prsty. Schúlená vedľa nich
a povzbudená faktom, že nie je úplne sama ako v podsvetí, aspoň na
chvíľu zadriemala.
O dva
týždne neskôr...
Stovky
simulácií. Množstvo nákresov a máp. Pozorovania duchov o odchodoch
a príchodoch na Hyperboreu. Predvídanie všetkých možných scenárov
a reakcií. Každodenný tréning. Desiatky bojových porád. Hodiny
vysvetľovania.