Úsvit archanjelov 10

 

Boli zradení! Boli zradení vlastnými a teraz prídu o spomienky! V panike letel čo najďalej od toho miesta, ale bol príliš pomalý. Cítil, ako prichádza o sily. Pristál na malom kúsku zeme, kde začal rýchlo vytvárať podzemné priestory. Bolo mu jedno, či ho niekto vidí. Musí si pamätať! Musí vedieť, kým je! Musí vedieť, čo chcel docieliť!

Písal a písal. Na steny. Na každý voľný kúsok. Jednu vec za druhou. Niekedy nedávali zmysel, ale to ho nezastavilo. Niekoľko udalostí mu už vypadlo z mysle.

Funguje to!

Tá vec funguje!

Písal ešte rýchlejšie, ale všetko sa mu strácalo. Mená a tváre jeho bratov. Hnev. Rozhodnutia. Činy.

Nie! Nie!

Z posledných síl obalil celé miesto silnou mágiou, aby ju cítil len on. Aby ho privolala a pripomenula mu, kým bol.

Ale kým vlastne má byť?

 

 

Alejandro sa strhol zo spánku a všetko ho bolelo. V tomto aute rozhodne nebude spať ďalšiu noc! Čo najtichšie otvoril dvere a prešmykol sa do chladného rána, aby si prečistil hlavu.

Sophie naďalej odfukovala na sedadle spolujazdca.

Len čo sa ocitol medzi stromami, chytil sa za hlavu a klesol na kolená. Bojovali v ňom dve neznáme strany a on ani nevedel, čo chcú. Je človek? Bol ním niekedy? A ak nie, čím teda je? Prečo žije tak dlho? Má bratov? Kde sú? Kto sú?

Vysilene sa posadil na zem, opretý o mohutný kmeň.

Sachiel.

Tá ženská v sanatóriu tvrdila, že je anjel. Že má krídla. A moc.

Sachiel. Tsadqiel. Chesediel. Sedakiel. Zadkiel. Všetko jeho mená. Takto ho volali. Kedysi.

Anjel milosrdenstva.

Rozbolela ho hlava.

Anjel milosrdenstva.

On, ktorý cíti toľko nenávisti? Nemá milosrdenstvo pre nikoho. Už viac nie.

Od zúfalstva zaklonil hlavu, akoby na nebi mohol nájsť odpovede.

Nie je anjel.

Nemôže byť.

Skutočným anjelom je žena, ktorá spí v aute. V nej ešte zostal súcit. Nádej. Viera v dobro.

Unavene sa postavil. Naďalej vnímal veľké množstvo vibrácií a energií. Zo zeme doňho prúdili záblesky toho, čím si prešla. Vedel presnú vzdialenosť k rozpálenému jadru, jeho teplotu a zloženie.

Niečo s ním skutočne nie je v poriadku.

Keď sa vrátil k autu, Sophie sa začala prebúdzať. Takto ospalá vyzerala neskutočne roztomilo. Pomohol jej vystúpiť, aby si mohla odskočiť. Dali si rýchle raňajky a znovu sa vydali na cestu.

Sophie sa ponúkla, že bude šoférovať, ale Alejandro odmietol. Šlo mu to dobre a bavilo ho to. Zastal v najbližšom meste aby dokúpil potraviny a natankoval. Kým bol platiť, Sophie skontrolovala či sa o nej znovu nezmienili v správach.

Alejandro ju našiel celú bledú, roztrasenú a so slzami v očiach.

„Sophie?“

Neodpovedala. Kŕčovito zvierala mobil a trhane dýchala.

Dotkol sa jej pleca. „Sophie, čo sa stalo?“

Nedokázala sformulovať vetu. Mala kúsok od panického záchvatu.

Alejandro jej vytrhol mobil z ruky a prečítal si, čo našla. Zabudol dýchať.

Nebezpečná vrahyňa po úteku zo sanatória napadla zamestnancov banky. Sedem mŕtvych, dvadsať zranených.

Za vraždu otca odsúdená Sophie podľa dánskych médií prepadla lokálnu pobočku banky, ktorú vlastnil jej nebohý otec. So zbraňou v ruke požadovala milión eur a spustila paľbu. Svedkovia popísali jej správanie ako vysoko nepredvídateľné. Rozprávala sa sama so sebou a nemala zábrany zastreliť iných návštevníkov napriek tomu, že mali ruky vo vzduchu a nepredstavovali žiadnu hrozbu. Polícia varuje občanov aby boli extrémne opatrní a poskytli akékoľvek informácie štátnym zložkám.

V reakcii na masaker Dánsko vyhlási na piatok štátny smútok. Rodinám obetí prajeme úprimnú sústrasť.

 

 

Je toto možné? S ústami dokorán pozeral raz na Sophie, raz na mobil. Pod správou bolo aj niekoľko fotografií, nie práve kvalitných ale dosť jasných, aby na nich bolo vidieť Sophie. Ibaže táto Sophie mala dlhé vlasy, na sebe handry zo sanatória a na tvári rúško.

„Ako to narafičila?“ Nemal pochýb, že je to dielo Clarisse.

„S-s peniazmi. Najala si niekoho kto vyzerá ako ja, možno dokonca dala vyrobiť tvárovú masku,“ koktala Sophie hystericky. „Alebo upravila kamerové záznamy. Podplatila svedkov. Pre všetko na svete, zabila sedem ľudí, len aby ma zdiskreditovala!“ Po tomto jej nikto neuverí aj keby predložila milión dôkazov. Jej fotky obehnú kontinent. Každý ju bude poznať. Ako šialenú vrahyňu.

Spravodlivosť pre ňu práve umrela.

Sedem vyhasnutých životov. Pre peniaze. Pre luxus. Nemohol tomu uveriť. Skutočne nemohol.

Jeho nevinná Sophie... Videl, ako sa jej odhodlanie pomaly rúca. Nezvládala sa ani len nadýchnuť. Chcela plakať, ale nešlo to. Dýchala čoraz rýchlejšie, až sa zdalo, že sa jej z toho krúti hlava.

„Sophie!“ zvýšil hlas, ale absolútne ho nevnímala. Hučalo jej v ušiach.

„Sophie!“

Čo len bude robiť? Ako môže ešte niekedy vystúpiť medzi ľudí? Toto je koniec. Definitívny koniec. Môže pokojne skočiť z mosta a nikto za ňou nebude trúchliť. Áno, to je jediná možnosť. Ukončiť tento strašný, nespravodlivý život! Začala sa drať von z auta, ale zastavili ju teplé ruky, ktoré ju pritiahli k ešte teplejšiemu, pevnému telu. Ocitla sa Alejandrovi na kolenách, opretá oňho a spustila ten najsrdcervúcejší krik a plač, akého kedy bola schopná.

Alejandro fyzicky vnímal jej rozhorčenie, ktoré len znásobilo jeho hnev. Škrípal zubami, zatínal päste a keby pri sebe nedržal toto krehké stvorenie, už je na ceste za tou vrahyňou a môže si byť istá, že jej smrť by bola dlhá a bolestivá! Priam sa usmial pri pomyslení, ako ju mučí. Zovrel Sophie ešte pevnejšie. „Šššš. Som tu. Som tu s tebou,“ šepkal jej do ucha. „Som pri tebe, Sophie.“

Plač sa len zhoršil. Sophie nariekala tak dlho, až v nej nezostala žiadna energia a ona zaspala pritisnutá k Alejandrovi. Ani si neuvedomil, ako pevne ju pri sebe držal. Čo najnežnejšie ju uložil na vedľajšie sedadlo, zapol jej pás a doprial si pár minút, aby sa sám spamätal.

Toto mení ich plány. Za žiadnych okolností ju nepustí do Paríža! Ani do Francúzska by sa nemala vracať. Nájdu iný spôsob. Musia! A potom on nájde spôsob, ako umučiť tú suku Clarisse!

Naštartoval a vyrazil.

 

 

Vasily Ruský, kráľ ruských upírov, expert na technológie a hlavný dodávateľ prvotriednych zariadení a vynálezov pre celý svet nesmrteľných, práve dokončil analýzu videa masakru v banke.

„Kamerový záznam je rozhodne pravý,“ povedal ustráchanej Kristine. Spolu s ním v miestnosti sedeli šéf tajnej polície Stefan, Lucifer a Amira. „Ale útočníčka je príliš chytrá. Musela presne vedieť, kde sú kamery. Ani jediný raz im plne neukázala svoju tvár, aby nebolo možné využiť systém rozpoznávania tvárí pre identifikáciu. Niekto ju to musel naučiť. Niekto kto mal prístup k bezpečnostnému systému banky.“

Kristina si vydýchla. „Takže to nie je Sophie.“

„Podľa toho čo si mi o nej povedala rozhodne nie. Ale niekto si dal záležať, aby to tak vyzeralo. Toto nebol lacný trik.“

Veď práve. Kristine zvieralo žalúdok strachom o Sophie. Kam sa to dievča asi podelo?

Stefan odtrhol oči od tabletu ktorý držal a zreferoval, čo zistil o manželke jej otca. „Myslím, že tá ženská nie je čistá. Profil vraha viac sedí na ňu než na dievča, ktoré zachraňovalo šteniatka z ulice.“

Kristina si rozstrapatila vlasy. „Mne je jasné, že nie je čistá, ale ako z tohto mám dostať Sophie?“

„A kde je Sachiel?“ vložil sa do rozhovoru Lucifer. „Je smutné čo sa stalo, ale ten chlapík je oveľa viac nebezpečný ak sa rozhodne čo i len trochu experimentovať so svojou mocou.“

Amira ho plesla po ramene. „Sophie tiež potrebuje našu pomoc!“

„Nie je prvá a ani posledná obvinená zo zločinu, ktorý nespáchala.“

Ďalšie plesnutie po ramene. „Ak na videu nie je ona, je šanca že sú stále spolu a preto nám unikajú. Dve mysle namiesto jednej.“

„Sachiel je šibnutý! Jeho myseľ jej veľmi nepomôže,“ frflal.

„Podceňuješ pud sebazáchovy,“ poučila ho Kristina. „Sachiel je vo svojej podstate extrémne inteligentný, skúsený a má schopnosť veľmi rýchlej analýzy okolia, ktorej ľudia schopní nie sú. Je veľmi dobre možné, že ich už dostal z krajiny.“

„Čo budeme robiť?“ sústredila sa na podstatné Amira.

„Navrhujem čeknúť Sophiene záznamy v nebi,“ taktizoval Stefan pokojne. „Mohli by nám povedať kde sa nachádza a možno aj či je v kontakte s inou bytosťou.“

Lucifer kývol, že sa o to postará.

„Ja so súdruhom si preklepneme zlatokopku,“ ukázal na Vasilyho.

Kráľ zafučal ako býk a opakoval si, že nesmie zabiť šéfa tajnej polície pred svedkami. „Je to Jeho Veličenstvo kráľ Vasily Ruský,“ vrčal.

Agent mávol rukou. „Iste, iste.“

Kristina si prikryla dlaňou pery, aby nebolo badať jej úsmev. Priradiť tajnú políciu ruskému dvoru bolo najlepšie alebo najhoršie rozhodnutie, aké mohli veľkráli urobiť. Títo dvaja sú ako pes a mačka.

Lucifer vstal a vzal Amiru za ruku. „Dajte nám vedieť, keď niečo zistíte. My ideme do neba.“ A odmiestnili sa.