Noemi nakráčala do
Michelových kvetinových sadov a usadila sa na lavičku, akoby jej to tam
patrilo. Kráľovská ochranka ju hneď obkľúčila a zavolala svojho vládcu. Ten
sa podráždene dostavil do niekoľkých minút a poslal ich preč, zvyknutý na neželané
návštevy od členov tejto rodiny.
O šesť slučiek
neskôr...
Porazení. Presne tak
sa cítili, keď sa čas znovu vrátil a oni neboli ani o krôčik bližšie
k uspokojeniu sopky. Znovu s znovu sa vracali do Yellowstonu, skúšali
ovládnuť geologické procesy, schladiť magmu, potlačiť celý výbuch, upchať
kráter... Nič nezaberalo.
Pretvárka skončila.
Michelove oči zmenili farbu na absolútnu čierňavu bez beľma. Kruto sa zaškeril.
„Naozaj si myslíš, že bol dobrý nápad ma takto konfrontovať? Prakticky bez
svedkov, dcéra Jakuba?“
Noemin úškrn
konkuroval tomu jeho. „A kto tvrdí, že som sama?“
Noemi do Caminho
mesta premiestnila Amira a čiastočne jej naznačila, prečo bola povolaná.
Zvedavá žena hneď pristúpila k stolu, kde jej Camael, Lucifer a Ashmedai
vysvetlili situáciu.
Ohromená a mierne
vykoľajená sa zviezla na stoličku a trela si oči.
„Ty si vedela, kto
to je, nemám pravdu?“ šepla Amira, zvierajúc sestrinu dlaň.
Vasilyho zo zlého
sna prebralo hlasné vibrovanie mobilu. Ufrflane naslepo šmátral na nočnom
stolíku, zazrel na volajúceho a priložil si zaradenie k uchu. „Lydia, neviem v
akom si časovom pásme, ale tu je skoré ráno,“ zamrmlal rozospato.
Detailnejšie
vysvetlenie bolo náročné stráviť. Keď Brie s Noxom skončili, obaja so
sklopenými pohľadmi museli priznať všetky svoje činy. Ostatní archanjeli a
archdémoni sediaci s nimi pri okrúhlom stole mali sánky na zemi. Zabudli ešte
aj na svoje migrény.
