Dva dni na to na
dvere Valhally zaklopali dvaja noví hostia, ktorých dala Juniper priviesť do
svojej pracovne, zatiaľ čo Hazel kŕmila ovocným koláčom a sladkosťami.
Víla bola ohromená množstvom jedla, ktoré mala odrazu k dispozícii. Toľko
variácií... „Musíme na Terru dostať tieto... ako ich voláte?“ ukázala na
zeleninovú misu na stole.
„Uhorky,“ odvetila
valkýra pobavene. „Počkaj až ochutnáš melón. Budeš v siedmom nebi.“
Hazel v ňom
už bola teraz. Rýchlo sa však vrátila do reality, keď sa k nim pripojili
dve neznáme ženy s hrubými zápisníkmi v rukách. Jedna mala svetlú
pokožku aj vlasy, zatiaľ čo druhá bola tmavovláska s nádhernou hnedou
pokožkou. Obe na ňu hľadeli ako na zjavenie.
„Ale ale,“ ozvala
sa Juniper a ani nevstala zo svojho kresla za stolom. „Vylosovali ste si
krátke slamky?“
Hazel bola
zmätená.
„Toto sú právničky
poslané nebesiami,“ vysvetlila valkýra. „Upírka Theresa a niekdajšia
starostka Nového Babylonu, anjel Jamila,“ predstavila ich.
Obe zamávali.
Hazel mala
približnú predstavu o tom, kto obe ženy sú – z Vasilyho rozprávania. „Ehm,
teší ma.“
„Podobne,“
povedala Theresa a zamierila k pohovke v strede miestnosti. „A
len pre poriadok, nevytiahla som si krátku slamku. Kaden ma požiadal
o pomoc a keďže môj manžel má nechutne presný zmysel pre
spravodlivosť, rozhodla som sa mu veriť.“ Na stôl hodila hrubý zápisník. „Hazel,
odteraz som na tvojej strane až do trpkého konca.“
Juniper zazrela
a Jamilu.
„Ja som tu
dobrovoľne. Z toho, čo mi Carys naznačila, je tento prípad môj obor.“ Sama
si prešla hrôzou medzi ľuďmi a vyšla ako víťaz, oslavovaná ženami ktoré
zachránila pred osudom podobným vílam. „Tiež nás varovala, aby sme prišli na
prázdny žalúdok, keď budeme zaznamenávať tvoje svedectvo,“ pozrela na Hazel
a pridala sa k Therese. „Tak spusti, dievča. S čím pracujeme?“
Hazel
s Juniperinou pomocou zopakovala príbeh svojho ľudu a jediné čo si
nechala pre seba bol Vasilyho osud a jeho podiel na prežití víl. Upír ju
o to poprosil a jeho žiadosť rešpektovala. Po hodinách detailného
líčenia udalostí vedúcich k povstaniu boli obe právničky vďačné za
Carysinu radu. Prešli si celou škálou emócií od šoku, cez hrôzu, plač,
nenávisť, až k čírej zášti voči tým, ktorých považovali za spojencov. Popísali
niekoľko strán oficiálnych dokumentov a varovali Hazel, že v momente
keď predstúpi pred súd ako svedok, bude zaplavená nepríjemnými, invazívnymi otázkami
v snahe zdiskreditovať ju. Víla sa odmietla vzdať.
O týždeň na
námestí pred atlantským palácom pristála v sprievode džina Leventa
kráľovná Mina z Najvyššieho dvora. Po chvíli ju prišiel privítať samotný
kráľ Dain s úsmevom na tvári. Chcel ju objať, ale zastavil sa keď uvidel
jej výraz a strnulý postoj.
„Mina? Je všetko
v poriadku?“ ozval sa.
Upírka naňho
hľadela s ťažko skrývaným odporom. Ako zástupkyňa súdu na dvore už bola
informovaná o detailoch a aj keď im nechcela veriť... čosi jej
napovedalo, že slová víly Hazel v sebe nesú kúsok pravdy. V ruke
zvierala zvitok. „Som tu vo svojej oficiálnej kapacite medzinárodného súdu.“
Podala mu zvinutý kus papiera. „Vaše Veličenstvo Kráľ Atlantídy Dain, ty
a tvoj ľud ste predvolaní pred súd a obvinení z otroctva, sexuálneho
násilia, mrzačenia, násilia na deťoch, nezákonných popráv, odopierania jedla
a vody, únosov, nezákonného väznenia, nútených prác, rasovej diskriminácie,
apartheidu a mučenia. Proces započne o týždeň v Rusku, kam sa
môže dostaviť najviac desať vašich zástupcov plus právnici poskytnutí
nebesiami. Všetko bude naživo vysielané do celého sveta.“
Kráľ bol
v šoku. Neveriacky civel na ženu pred sebou, akoby jej práve narástli rohy
a kopytá. „Kto obvinenie vzniesol?“
Mina zovrela pery.
„Národ krvi, ďalej známy ako víly.“
„Robíš si
srandu?!“ okríkol ju a hneď to oľutoval. Ospravedlňujúco zdvihol dlane.
„Mina, takmer sme kvôli nim vymreli!“
„Oni tiež. Dain?
Neviem čo sa deje, ale byť tebou... naozaj sa uistím, že poznám všetky detaily
tej povestnej vojny, pretože ak je len jedno obvinenie pravdivé... čakajú vás
ťažké časy.“
Dain pokrčil
zvitok. „Národ krvi nie je súčasťou komunity podpísanej pod medzinárodnými
zákonmi,“ pripomenul jej.
„Víly,“ opravila ho. „A obvinenie vzniesla Valhalla a jej vládkyňa Juniper. Ukázalo sa, že ju nezabili.“ Kráľovná pristúpila k Leventovi a spoločne sa odmiestnili.
Jamila
s Theresou sedeli v pracovni určenej pracovníkom súdu a hľadeli
na záplavu papierov a zväzkov zákonov siahajúcich tisícky rokov dozadu.
Počas trvania procesu majú zakázané stretnúť sa s opozičnou stranou alebo zamestnancami
nebies, aby nenarušili ich neutralitu. Čo znamená, že Theresa nesmela vidieť
Kadena, čo ju iritovalo, ale aspoň mala motiváciu tento proces vyhrať v čo
najkratšej dobe.
„Nikto z doby
povstania nie je nažive,“ zhodnotila Jamila po hodinách usilovného hľadania.
„Je možné, že akékoľvek dôkazy boli úmyselne vyňaté z atlantskej histórie.
Sú to desiatky tisíc rokov.“
Theresa listovala starým
zákonníkom. „Ak som sa niečo naučila od ľudí, je to fakt že svoju krutosť radi
zaznamenávajú, ukrývajú a spisujú, aby ju rovnako zmýšľajúci opäť našli
a praktikovali,“ šomrala si popod nos. „Neonacizmus je krásnym príkladom.“
Zamyslela sa. Pozrela na Jamilu. „Čo hovoria zákony o metódach získavania
dôkazov?“
„Akýkoľvek spôsob
je povolený, pokiaľ nebolo fyzicky alebo psychicky ublížené civilistom,“
odrecitovala Jamila. Potom jej došlo čo jej kolegyňa naznačila. „Ideme snoriť
na Atlandídu, však?“
Theresa prikývla.
„Ideme snoriť na Atlantídu.“
Winter vyšla zo svojej
cely za nesúhlasného pohľadu Thorna. Summer už na ňu čakala v sprievode Storma.
Aj ona bola uväznená, ale neprotestovala – počítala s touto možnosťou. Nepáčila
sa jej, ale vydržala to.
Keďže nemohli
zachrániť podnebie Terry, obe vládkyne mali dosť sily izolovať aspoň údolie
medzi kopcami, kde sa víly nachádzali. Podarilo sa im udržať v ňom prijateľnejšie
podmienky, ale aj to je len krátkodobé riešenie. Víl sú tisíce a to si
vyžaduje veľké množstvo polí na pestovanie potravy. Taký priestor nemali. Prebiehali
teda diskusie, či neskúsiť pobyt na Zemi, inkognito. Kdesi na opustených
ostrovoch.
Thorn ju odviedol
na vyvýšeninu nad dedinou, Storm zobral Summer na opačný koniec údolia a najbližšiu
hodinu obe vládkyne vysielali do okolia kontrolované množstvo svojich síl. Zatiaľ
čo sa obe sústredili, unavene klesol do trávy a trel si spánky. Výhľad z tohto
miesta na takmer nedotknutú prírodu bol nádherný, ale on začínal všetko vidieť
dvojmo.
Winter dokončila
svoju povinnosť, zamávala Summer a otočila sa k Thornovi. Svetlomodré
šaty jej viali v jemnom vánku, keď k nemu podišla. „Ako dlho nás
mieniš držať pod zámkom?“ nadhodila. Niežeby nemala relatívne pohodlie. Ale začínala
sa nudiť. Plus Thornove kruhy pod očami začínali pripomínať modriny po bitke v bare.
Thorn sa s námahou
postavil a oprášil si kabát. „Kým sa nevrátil Hazel. Živá a zdravá,“
odsekol.
Vládkyňa zagúľala
očami. „Z nás všetkých sa má Hazel najlepšie – po toľkých dňoch vo Valhalle je
zrejme vykŕmená na roky dopredu a stavím sa, že musela prejsť na o číslo
väčšie šaty.“
„Je v zemi nepriateľov,
sama! Proti celej Atlantíde!“
„Je na mieste kde
sa zákony od vášho pobytu zmenili,“ argumentovala Winter. „Priznaj si to,
Thorn. Trestáš ma z princípu. Pretože som narušila tvoju hrdosť tým, že
som šla prosiť o pomoc na Zem.“
Princ víl rozhodne
nemal jeden z dobrých dní, pretože Winter zdrapol za ruku a tvrdo pritisol
k vysokej skale vedľa nich. Rukami sa oprel o chladný kameň a tým
ju uväznil. Iritovalo ho, že ani len nezhíkla. Že v nej nevyvolal strach. „Zradila
si nás!“ obvinil ju.
Winter sa vyrovnane
nadýchla. „Zradila. Tak ako som zradila pozemšťanov tým, že som sa pridala k vám.
Som bez domova, Thorn. Na Zemi som momentálne odpadlíkom. A tu spím na
drevenej prični!“
„Bolo to tvoje
rozhodnutie!“ okríkol ju.
„Nebolo mojím
rozhodnutím nechať sa sem uniesť!“ skríkla rovnako rozzúrene ako on. „Nebolo mojím
rozhodnutím prísť o väzby so Zemou! Nebolo mojím rozhodnutím prísť o palác,
ktorý bol mojím útočiskom po stáročia! Kde mi nikto nemohol ublížiť, ktorý mi
nikto nemohol zobrať, až kým ste sa nevyhrabali zo sopky!“ Oči sa jej zaplnili
nepreliatymi slzami. „Nebolo mojím rozhodnutím napojiť moju moc na Terru! Nemala
som jediný kus slobody rozhodnúť o svojom osude a napriek tomu som
vždy potlačila svoj pud sebazáchovy a robila to, čo je správne namiesto
toho, čo je bezpečné! Pretože som prisahala, že nebudem ubližovať!“
Vina sa okamžite
usadila v Thornovej hrudi ako parazit. On to začal. On ju uniesol. Storm
by nikdy nesúhlasil s jeho činmi. Nikdy by neriskoval návrat na Zem. Nemal
čo povedať, a tak len zovrel pery.
Winter smrkla a odohnala
slzy. „Som zviazaná s umierajúcou planétou. Kvôli tebe!“ konečne vyslovila
obvinenie, ktoré si odmietala v srdci priznať, ale viac ho v sebe nedokázala
držať.
Thornovi sa
triasla ruka, keď jej opatrne pohladil studené líce. Aj on si musel čosi
priznať. Netrestal Winter za zradu, ale za to, akú moc získala nad jeho ľudom. A nad
ním. Len tým, že existuje. Nedokázal mať nad ňou kontrolu. A keď naposledy
nemal kontrolu, bol otrokom. Prisahal si, že sa to nikdy viac nestane. V jeho
hlave neexistoval scenár, v ktorom by stratil kontrolu a nebál sa o svoj
život. „Odpusť,“ povedal po chvíli úprimne. „Keby som vedel, čo ti spôsobím,
nikdy by som ťa k nám neuniesol. Viem aké je to nemať domov.“
Winter mu pozrela
do unavených oči. Prikryla jeho dlaň svojou a pohladila mu zápästie. „Ja
nepotrebujem palác, Thorn. Bolo by mi cťou nazývať Terru svojím domovom. Aj keby
som mala žiť v chatrči s latrínou.“ Zamyslela sa. „Aj keď tú latrínu
budem znášať veľmi, veľmi ťažko,“ dodala.
Thorn sa potichu
zasmial. „Systém kanalizácie nám až tak cudzí nie je,“ uistil ju. Jej slová ho
napriek tomu zahriali pri srdci.
Winter im spojila
čelá a privrela oči. „Víly sú mojimi chránencami. Prijala som ich za
svojich. A ak pre ne budem musieť urobiť bolestivé rozhodnutia, urobím
ich. Pretože som vládkyňa zimy. A ešte som sa nevzdala nádeje, že nájdeme
spôsob ako tvoj svet zachrániť, Thorn.“
Vedel to. Priam
cítil, ako spriada ďalšie plány na vylepšenie podnebia zatiaľ čo sedela v cele.
Ani ona však nie je robot. Za posledné týždne si prešla peklom – únos, väznenie,
súboj moci, operácia na druhu, s ktorým sa nikdy nestretla, útek, dohadovanie
so sestrou a návrat na miesto, kde zase skončila ako zajatec. Kedy situácia
dopadne na ňu? Pomaly, sladko ju pobozkal. Tento pocit mu chýbal. Jej blízkosť.
Jej dôvera.
Winter tichučko
zastonala ako sa jej rozbúchalo srdce, ktoré konečne tiež našlo domov. Objala Thorna
okolo krku a pritisla sa k nemu ako kliešť. Nebola si istá, či ho
niekedy bude schopná pustiť.
Bozk sa zmenil z ľahkého
dotyku pier na čosi divoké, kde sa do hry dostali jazyky. Winter na chvíľu
zabudla na každý jeden z ich problémov.
Thorn sa odtrhol
až keď im došiel dych a celým telom sa pritisol k Winteriným známym
krivkám, o ktorých sa mu snívalo každý jeden deň. Ani sa len nesnažil zakryť
svoju odrazu prebudenú mužnosť pod elastickými nohavicami. Winter sa netvárila,
že by jej vadila. Naopak, pery sa jej roztiahli v spokojnom úsmeve. „Ty si
sa od môjho odchodu nekŕmil, však?“ vyslovila očividné.
Zamračil sa. „Ako by
som mohol? Dostal som možnosť ochutnať nektár bohov. Voda mi prestala chutiť,“
použil ďalšiu zo svojich metafor.
Winter ho vzala za
ruku a začala ho ťahať chodníčkom naspäť do dediny. „Je načase ti znovu
dať ochutnávku,“ povedala zvodne.
Thornovi zaiskrili
oči, ale zastavil ju. Zložil si kabát a košeľu, roztiahol krídla a za
hlasného výkriku zdvihol Winter do náručia a vzlietol.
Děkuji za skvělou kapitolu
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu
OdpovědětVymazatĎakujem moc za super kapitolu, prajem krasne veľkonočné sviatky.
OdpovědětVymazatĎakujem veľmi pekne za ďalšiu skvelo napísanú kapitolu 🌹🌹🌹
OdpovědětVymazatMoc děkuji za skvělou kapitolu a Veselé Velikonoce.
OdpovědětVymazatMoc děkuji za další skvělou kapitolu. Přeji Vám hezké velikonoční svátky.
OdpovědětVymazatVeľmi pekne ďakujem a teším sa na pokračovanie. Prajem veselú Veľkú noc všetkým.
OdpovědětVymazatĎakujeme
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDěkuji moc za kapitolu. Konečně se to pohnulo, snad vyhrají. 💓 Přeji krásné velikonoce💞
OdpovědětVymazatDěkuji 😊 Jana
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatDakujem pekne za novu kapitolu!
OdpovědětVymazatSom zvedavá ako to bude pokračovať a čo tie dve najdu na Atlantíde. Mockrát ďakujem za kapitolu a teším sa na ďalšiu kapitolu.
OdpovědětVymazatDěkuji za kapitolu.
OdpovědětVymazatĎakujem za kapitolku
OdpovědětVymazatĎakujem 🙂
OdpovědětVymazatDěkuji za další skvělou kapitolu 😍
OdpovědětVymazatDěkuji moc
OdpovědětVymazatMoc děkuji za krásnou kapitolu ❤️🍀
OdpovědětVymazatNo jsem zvědavá, jak se k tomu postaví Atlantida. Určitě tam bude někdo, kdo opravdovou verzi zná. A snad nastartují i Terru. Děkuji moc za pokračování! Je to napínavé jak kšandy
OdpovědětVymazatDěkuji za novou kapitolu ♥️
OdpovědětVymazatMoc děkuju
OdpovědětVymazatDěkuji moc za další skvělou kapitolu. Přeji pěkné a veselé velikonoce.
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu
OdpovědětVymazatĎakujem
OdpovědětVymazatĎakujem 🥰
OdpovědětVymazatDěkuji. Bobo.
OdpovědětVymazatKonečně. Alex, moc ti děkuji za další super kapitolu.
OdpovědětVymazatMoc děkuji.
OdpovědětVymazatDěkuji za další nádhernou kapitolu 💙
OdpovědětVymazatĎakujem za ďalšiu kapitolu :-)
OdpovědětVymazatDěkuji. Bobo.
OdpovědětVymazat