Irina naskladala na stôl pred nastúpenú štvoricu záplavu nádob s pilulkami. „Vitamíny C, D a B. Každý deň povinne. Antibiotiká – tie si dáte pri prvých príznakoch čohokoľvek.“
Ella sa nadýchla, aby jej oponovala, ale Irina ju spražila pohľadom. „Je mi jedno, či chytíte vírus alebo baktériu. Máme väčšie šance s antibiotikami než s čakaním na diagnózu.“
Mladšia upírka zmĺkla.
A tým myslím, že ja niečo napíšem a ak
niekto nesúhlasí, môže veselo z môjho blogu odísť a nikdy sa
nevrátiť.
Holky, ospravedlňujem sa a neskoré zverejnenie, mala som menšie technické problémy :-)
Druhú facku dostal Vasily od Miroslavy v momente, keď vošiel do karantény vyliečených, a hneď na to skončil v jej medveďom objatí. Pevne ju zovrel, šťastný že si v živote našla cestu aj bez neho. Aj keď už nie je prvou ženou, považoval ju za rodinu. Bol len rád, že prevzala Stefanovo miesto ako veliteľka Tajnej polície a zostala s ním na dvore.
...ktorí náhodou čítajú moje poviedky, prosím
berte na vedomie, že mi je jasné, že bakteriofág nikdy nemal, nemá a pre všetko
na svete dúfam, že nikdy nebude, mať schopnosť ovplyvniť/prepísať DNA bytostí komplexnejších
než baktérie. To, čo som si vymyslela, je čisto možné vďaka mágii, ktorá
prestupuje svetom nesmrteľných.
Pre tých, ktorí by sa zaujímali o skutočnú
podstatu tejto nanajvýš zaujímavej entity medzi organizmami žijúcimi na našej
drahej planéte, tu je vedecké vysvetlenie existencie a schopností bakteriofága:
Irina so zaklopaním vošla do laboratória na mínus
piatom poschodí, ktoré si Ella obsadila. Ubehli tri dni a ani sa odtiaľ
nepohla. Doktorka v rukách niesla tanier s veľkým kusom čokoládového
koláča, ktorý pred ňu postavila na stôl, hneď vedľa mikroskopu.
Vasily otvoril
ťažké viečka. Chvíľu mu trvalo pochopiť kde sa nachádza. Potom si spomenul
a zastonal. V ruke si našiel pichnutú infúziu s krvou. Rozkašľal
sa a siahol po pohári s vodou. Hrdlo už nemal tak stiahnuté
a podarilo sa mu dostať do seba pár kvapiek. V hlave mu hučalo.
Stefanovi sa
niekoľko dní zlialo dohromady a keď znovu otvoril oči, cítil sa podivne
ľahko. Ťažoba sa stratila. Bolesť tiež.
Umrel konečne?
Posadil sa na
posteli a hneď sa mu ozval žalúdok, že by ocenil nejaké kalórie. Irina,
driemajúca v kresle s hlavou na stole, sa s trhnutím prebrala.
Pribehla k jeho cele a prezerala si ho. Potom sa usmiala. „Ako ti
je?“
Ray podal Isobel
pohár s potravou pre upírov a bolo preňho náročné byť prísny. Isobel
je najlepšia prekladateľka starovekých jazykov a bez nej by sotva vedeli o histórii
Hyperborey. Blonďatá upírka a manželka Salvatorovho prvého muža sa nevinne
usmiala a v spútaných rukách zvierala pohár, akoby sa na ňom chcela
zahriať.
