Klamstvá anjelov 37

 

Tisícky, pravdepodobne desiatky tisíc svetielok osvietili steny, rozťahané ako vianočné žiarovky kam len oko dovidelo. To, čo sa zdalo byť priepasťou, sa zmenilo na akýsi komín s cestičkou vedúcou po jeho obvode hlbšie a hlbšie v tvare špirály.

 

Selena zhíkla prvá, keď si uvedomila na čo sa pozerajú.

Do stien jaskyne boli vytesané výklenky pripomínajúce lôžka. A v každom z nich bolo uložené telo. Nehybné, podivne mierumilovne vyzerajúce telá mali na sebe žlté rovnošaty v antickom štýle prešívané zlatom. Vo vlasoch mali vence z farebného materiálu, ktorý pripomínal kvetiny. V rukách držali luky zo zlata a vedľa každého tela ležal tulec so šípmi.

Mor musel Selenu podoprieť, keď si uvedomila, že sa pozerajú na jej kolegov, ktorých krídla sú na druhej strane priepasti. Museli ich tu byť desiatky tisíc, súdiac podľa rozmerov komína pod nimi. Celé jedno oddelenie.

Stefan opatrne pristúpil k najbližšiemu výklenku, v ktorom ležala mladá žena s olivovou pokožkou a hustými čiernymi vlasmi. Pritisol jej prsty na krk a privrel oči. Po chvíli ich šokovane otvoril. „Má pulz! Dievča je nažive!“

Selena sa okamžite predrala cez svojich spoločníkov k výklenku. Prehmatala mladú ženu, otestovala jej dych a skúsila ju prebrať. „Lekárnička!“ zavelila.

Mor k nej okamžite pristúpil a z batohu vytiahol prezieravo zabalené  vybavenie. Nikdy Selenu nevidel v jej lekárskom nasadení a až v tejto chvíli pochopil jej sto rokov trvajúcu misiu proti pravidlám. Sústredenie v jej tvári sa miešalo s úprimnou starosťou a neha, s ktorou pristupovala k svojej pacientke, by dokázala pohnúť horami.

„Akoby bola v kóme,“ oznámila im Selena, keď dokončila prehliadku a zložila si stetoskop. „Ale stále zvláda dýchať sama.“ Precvičila si prsty. „Prepáč mi to, dievča,“ ospravedlnila sa, keď jej rozhalila róbu. Muži sa okamžite otočili chrbtom.

Selena po chvíli našla úzku hadičku vedúcu z pacientkinho stehna k akémusi zásobníku, z ktorého extrémne pomaly kvapkala tekutina do jej tela. Okamžite jej hadičku vytrhla, ošetrila ranu a pichla jej injekciu s adrenalínom, vediac že telo anjela by malo zniesť túto konskú dávku a zareagovať, akoby bolo v ohrození. Znovu ju zahalila a vstala. „Nadrogovali ich. Sedatívum im dodnes prúdi do tiel,“ oznámila chlapom. „Môžete sa otočiť.“

„Preto museli spomaliť čas,“ Vasily luskol prstami. „Vedeli, že ich tu dlho neudržia, ale ak spomalili čas a ešte k tomu ich uspali, zaistili si tisícročia istoty, že sa ani len nepokúsia bojovať o návrat.“

„To je diabolské,“ šepol Niles, v očiach slzy. „Prečo? Prečo tak nenávideli vlastných?“

„A kto vôbec zostrojil tú vec na spomalenie času?“ pridala sa Selena.

„Ja osobne by som stavil na vyššie bytosti,“ premýšľal Mor. „Ani len hyperborejci nemali podobné stroje. Nemyslím, že vôbec skúmali zakrivenie času.“

Niles hľadel na tisícky tiel v jaskyni a srdce ho bolelo. Potreboval ich prebudiť, potreboval ich odtiaľto dostať. Nevedel odkiaľ sa tá túžba berie, cítil však, že celá táto situácia mu je blízka.

„Ja a Stefan ideme preskúmať kam až výklenky siahajú. Možno niekde nájdeme nápisy, alebo aspoň odkaz o koho sa jedná,“ navrhol Vasily.

„Buďte opatrní,“ prosila ich Selena.

 

Neznáma žena sa prebrala až o dve hodiny neskôr. Selena s Morom sedeli na zemi oproti jej výklenku a pozorovali každý pohyb, každé zachvenie jej tela. Niles potreboval byť sám a vrátil sa k priepasti, do ktorej od frustrácie hádzal kamene a kusy skál z chodieb.

Žena otvorila svoje hnedé oči spolu s hlbokým nádychom, akoby sa vynorila spod  hladiny vody. V tvári mala strach, keď sa posadila a uvidela dve zvedavé bytosti pri jej výklenku. Okamžite sa chytila za hlavu a zastonala. Mágia obklopujúca celú planétu má niekoľko zákonov vytesaných do kameňa, ktoré sú nemenné bez ohľadu na okolnosti. Jedným z tých zákonov je okamžitý prenos základných súčasných informácií do myslí každého nesmrteľného, ktorý ich z nejakých dôvodov nepojal prirodzene. Je až prekvapivé, koľko prípadov náhleho prebudenia z dôb dávno minulých sa tu objavuje. Kliatby, pochovania zaživa… možností je veľa. Takéto bytosti potrebujú vedieť čo je auto, mikrovlnka, alebo internet.

Žena asi minútu prudko dýchala, než sa spamätala a vzhliadla k Selene a Moru. Okamžite sa schúlila do klbka. „Nie, prosím. Viac nie. Nechcem spať.“

Rozumel jej len Mor, keďže hovorila v staroaramejčine. Opatrne zdvihol prázdne dlane, aby jej ukázal, že sa ho nemusí báť. „Nechceme ti ublížiť.“ Preskočil do moderného jazyka. „Rozumieš mi?“ skúsil po anglicky.

Opatrne prikývla.

Selena si k nej prisadla a podala jej fľašu s vodou. „Napi sa.“

Dievča stiahlo celú fľašu, až sa rozkašľalo. Potom sa už o niečo istejšie rozhliadla, dokonca aj vstala a prešla niekoľko krokov. Len čo uvidela svojich druhov, smutne privrela oči. „Uniesli nás sem všetkých, však? Nikto neostal.“ Tentokrát hovorila modernou rečou, ktorá sa jej nahrala do mozgu po prebudení. „Kto ste vy?“ Spýtavo pozrela na svojich záchrancov.

Selena zaváhala. „Ja som bola anjelom ako ty,“ povedala nakoniec tú najjednoduchšiu variantu. „Je tu s nami ďalší anjel a dvaja upíri.“

„Upíri? Nebesia im povolili prístup?“ prekvapila sa neznáma žena.

Selena sa nevinne usmiala. „Nie celkom. Je to… dlhý príbeh. A my nerozumieme ani kúsku toho tvojho. Ako sa voláš?“

„Ameli,“ predstavila sa. Hlas mala plný mieru a nehy, akoby hovorila s deťmi.

„Ja som Selena a toto je… Mor.“

Ameli sa strhla. „Mor? Jazdec Mor?“

„Osobne. Ďalší dlhý príbeh, ver mi. Nie som tu, aby som vám ublížil,“ prisľúbil jej znovu. „Bol som pri tom, keď sme našli váš odkaz s prosbou o pomoc. Šíp a pierko. V jednej z políc.“

Ameli sa odrazu usmiala. „Jemu sa to podarilo? Zvládol ukryť dôkaz, než ho chytili?“

„Kto?“ ozvali sa Mor so Selenou zároveň.

„Jeden z našich starších. Keď nás asasíni začali loviť, robili sme všetko, aby sme sa ukryli, alebo aspoň zanechali stopy, ale všetko našli.“ Posmutnela. „Svet musí byť bez nás zničený. Snažili sme sa to Najvyšším anjelom vysvetliť, ale nepočúvali nás. Trvali na tom, že naše pôsobenie spomaľuje progres. Tak veľmi chceli rýchly vývin civilizácie…“ Smrkla. „Ak ste nás tu našli… nikdy vám nedovolia vrátiť sa.“

„Nebesia už nie sú v područí anjelov, ktorých si pamätáš,“ oznámila jej Selena vážnym tónom. „Prišli sme na ich činy. Obetovali polovicu populácie, aby urýchlili pokrok. Momentálne anjelom vládne démon, nefilim a nová rada Najvyšších anjelov.“

Ameli sa nadšene nadýchla. „Nefilim?“

„Mnohé sa zmenilo. Ale nikdy sme nepočuli o vás. Čo ste zač?“

Mladá žena sa zarazila, akoby jej zaradenie bolo tou najočividnejšou vecou na svete. „Sme amorovia. Anjeli lásky.“

 

 

Selena potrebovala niekoľko minút na spamätanie, počas ktorých k nim dobehol Niles keď začul hlasy. S úsmevom sa zoznámil s Ameli a rozpovedal jej ako sa sem dostali a prečo sú v problémoch.

Ameli mala v tvári pochopenie a pokúsila sa ho uistiť, že niečo vymyslia. Pozitivita z nej priam sálala.

„Takže ten tulec so šípmi… a luk…“ Selena konečne našla slová a ukázala na predmety, ktoré našli pri Amelinom tele.

„Magické predmety určené na spájanie osudov. Jedným šípom zasiahneme duše, ktoré sa musia nájsť,“ vysvetlila im. „Odvtedy ich energia bude prepájať až kým nenájdu čo potrebujú. Nič nepocítia, nič neuvidia. Len ich životné cesty sa prepletú.“

Mor si pretrel tvár. Spomenul si na Selenine slová o neschopnosti anjelov kontrolovať lásku. Asi práve našli dôvod prečo. „Spájate teda dvojice? Chápem to správne?“

Ameli sa zamračila. „Dvojice? Prečo by sme boli obmedzení na dvojice? Láska nemá limity. A ak máš na mysli romantickú lásku, je to len veľmi malá časť našej práce. Hovoríme o láske rodičov k deťom. Suseda k susedovi, na ktorého padli ťažké časy. Kmeňov, ktoré sa nikdy nestretli, ale navzájom v sebe nájdu pochopenie. Láske náhodného okoloidúceho k opustenej sirote. K človeku bez domova. K tým, ktorí vyzerajú alebo hovoria inak. Ktorí majú iné zvyky. K hladnému pocestnému. K umierajúcim. K chorým. K slabším. K týraným. K zvieratám. K rastlinám. K lesom. K Matke Prírode.“

Selena zaškrípala zubami. „Dievča, asi nechceš vidieť ako to dnes na svete vyzerá,“ zamrmlala.

Ameli smutne sklopila pohľad. „Môžem len odhadovať. Vojny? Rasa proti rase? Farba pokožky proti farbe pokožky? Muži proti ženám? Otroctvo?“

„Na začiatok,“ potvrdil Mor.

„Láska je mocná. Bráni však činom, ktoré najvyšší anjeli vyzdvihovali. Rýchle budovanie miest na úkor lesov a zvierat. Usporiadanie spoločnosti na úkor žien a detí. Nové objavy na úkor zdravia más.“ V očiach mala opäť slzy. „Zabíjanie. Kradnutie zdrojov. Násilie. Viedli k uspokojeniu tela a strate morálnych zásad pri skúšaní nových vecí. Láska človeka k človeku by nikdy neuprednostnila zvedavosť na úkor života iných.“ Vrátila sa k svojmu výklenku a posadila sa, vyčerpaná. „Najvyšší anjeli chceli zvedavosť a novinky. Rapídny pokrok. Keď si uvedomili, že v ceste za ich cieľom stojíme my, ktorí sme robili všetko pre to, aby sme medzi bytosťami na povrchu vyvolali pochopenie a súdržnosť… najskôr nám prikázali prestať. Odmietli sme. A tak poslali asasínov pochytať nás. Zavreli nás sem. Vedeli, že časom sa prebudíme. Ale nie tak skoro, aby sme skrížili ich plány.“

Selenu ovládal hnev. Predošlý režim nebies bol viac než krutý. Úmyselne zaviedli medzi ľuďmi deštruktívne systémy moci a organizáciu spoločnosti. Len aby sa nenudili. Doslova. „Keď sme prišli, pôsobil tu stroj na spomalenie času. Vieš o ňom niečo?“

Ameli sa trhane nadýchla. „Nebesia ich vlastnili odkedy sa píše história. Mali sme však zakázané ich použiť.“

„Ich?“ zhrozil sa Mor. „Bolo ich viac?“

„Desiatky. Nehovorte mi, že sa stratili!“

Zdesené pohľady jej boli dostatočnou odpoveďou. „Čo sa to len stalo, odkedy sme odišli?“

Niles si k nej prisadol. „Kedy sa to stalo? Kedy vás sem zavreli? Aký rok sa písal?“

Ameli naňho úzkostne pozrela. „Rok?“

„Číslo. Kalendár?“ pokúsil sa jej vysvetliť.

Mor pokrútil hlavou a kľakol si na zem pred ňu. „Ver alebo nie, letopočty sú celkom moderný vynález.“ Pokúsil sa o úsmev. „Za tvojej doby sa nepočítali roky? Od nejakej udalosti, napríklad?“

Pokrútila hlavou. „Nie. Mali sme letá a zimy, ale… len nebesia si číslovali vek duší. Každý bol iný.“

Niles si prehrabol vlasy. „Mená! Určíme čas podľa mien!“ vynašiel sa a hneď mal na perách svoj známy úsmev.

Selena nechápavo prižmúrila oči.

Anjel mávol rukou, aby prišla bližšie. „Ameli, hovorí ti niečo meno Yeshua HaNozri*? Alebo latinská verzia Iesus Nazarenus**?“ začal najočividnejším bodom v histórii.

Ameli naňho hľadela ako na zjavenie. „Nazarenus?“

„Je to odkaz na mesto. V krajine, ktorú možno poznáš pod názvom Peleset? Judea? Galilea?“

„Nikdy som o niečom podobnom nepočula.“

Selena si pritisla ruku na srdce. Práve im padli dve tisícky rokov. „Kleopátra? Nafrat-ita***?“ skúsila zájsť hlbšie do minulosti k egyptským kráľovnám.

Ďalší zmätený pohľad.

„Ameli, keď vás sem zavreli, spomínaš si, kto bol pri moci? Kdekoľvek na svete?“ obrátil ich stratégiu Mor. „Vládca? Kráľ? Cisár?“

Dievča sa zamyslelo. „Šarru Kin,“ vyslovila nakoniec podivný jazykolam.

Niles zbledol a Mor sa prudko nadýchol. Selena bola mimo, primladá aby si pamätala staré jazyky.

„Sargon Akkadský,“ preložil jej Mor. „Amorovia sú tu zavretí štyri a pol tisíca rokov.“

_________________________

* Ježiš Kristus v starej aramejčine/hebrejčine

** Ježiš Kristus ako bolo jeho meno napísané na kríži (Iesus Nazarenus, Rex Iudaeorum) 

*** egyptská kráľovná Nefertiti