.jpg)
Boli zradení! Boli
zradení vlastnými a teraz prídu o spomienky! V panike letel čo
najďalej od toho miesta, ale bol príliš pomalý. Cítil, ako prichádza
o sily. Pristál na malom kúsku zeme, kde začal rýchlo vytvárať podzemné
priestory. Bolo mu jedno, či ho niekto vidí. Musí si pamätať! Musí vedieť, kým
je! Musí vedieť, čo chcel docieliť!
.jpg)
Sophiena fotka sa
objavila v správach a na internete ešte v ten večer.
S Alejandrom sa jej podarilo prejsť hranicami do Nemecka, kde si aspoň
trochu vydýchli. V priehradke pred spolujazdcom našli dva mobily
predošlého majiteľa – zdá sa, že pre každú slečnu mal samostatný.
S fotkami. A videami. Sophie chvíľu trvalo prísť na používanie tej
mašinky, keďže bola celé roky odrezaná od bežných technológií, ale nakoniec sa
jej podarilo dostať na internet (a zrejme slušne navýšiť účet majiteľa).
Predtým ale vybrala kartu, odhlásila ho zo všetkých účtov a vypla GPS, aby
sa zariadenie nedalo vystopovať.
.jpg)
Lucifer počúval
Kristinino ponosovanie na Sachiela, akoby to bola jeho vina, že on a aj
nejaká ľudská žena utiekli a nevedia ich nájsť. Nerozumel tomu. Sachiel je
na prášky. Nevie sa správať, nerozozná realitu, neustále kričí a znovu –
je na prášky. Nájsť ho by malo byť ako nájsť maják v tme!
.jpg)
„Alejandro!“
doľahol k nemu Sophien vydesený hlas. „Čo ti je?“
Myseľ sa mu
vyjasnila a on bol znovu v prítomnosti. Niečo však bolo iné. Svet
videl inak. Jasnejšie. Detailnejšie. Zaostril na Sophienu ustaranú tvár
a zalialo ho príjemné teplo. Jej strach oňho bol skutočný. Jednu ruku mala
na jeho líci v snahe upokojiť ho. Išla z nej číra nevinnosť.
Úprimnosť. Vzácny to úkaz. Prikryl jej dlaň svojou a zhlboka dýchal.
.jpg)
Zima ráno mierne
poľavila. Sophie počkala takmer do poludnia, než začala s farbením vlasov.
V polorozpadnutom domčeku netiekla voda, preto boli odkázaní na nakúpené
fľaše, ktoré priniesla predošlý deň. Napriek jej snahe a Alejandrovým
priam bielym vlasom, hnedá farba mu takmer vôbec nechytila. Trochu sa mu zmenil
odtieň, ale to bolo všetko.
.jpg)
Do večierky
dobehla pätnásť minút pred zatvorením. Ako predpokladala, nikto jej nevenoval
pozornosť. Zajtra však budú jej a Alejandrove fotky všade. Nakúpila trochu
jedla, fľaše vody a potom zamierila do uličky s farbami na vlasy.
Zobrala peroxid na vybielenie pre seba, čiernu farbu pre Alejandra a potom
zhrabla ryšavú, ktorej obsah vymenila s modrou. Zamestnanci sanatória nie sú
hlúpi. Zistia, že tu bola a niečo kupovala. Budú predpokladať, že si
vybielila vlasy a potom ich zafarbila na oranžovo. Aj čiernu vymenila za
svetlohnedú. Ešte našla nožnice, mydlo a žiletky a takto zásobená sa
rýchlou chôdzou vrátila do chaty.
